Sviatosť pomazania chorých
Sviatosť pomazania chorých
Matéria:
Olivový alebo iný rastlinný olej požehnaný biskupom
a v prípade nevyhnutnosti každým presbyterom počas udeľovania sviatosti.
Forma:
Sú to slová: „Týmto svätým
pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí
a milostivo posilní. Amen.“ Ak nie je isté, či prijímateľ ešte žije, upraví sa formula podmienkou: „Ak žiješ,...“ Znakom sviatosti je
pomazanie chorého požehnaným olejom na čele a na rukách sprevádzané formulou pomazania.
Účinok sviatosti:
Ak je
to v zhode s Božím plánom spásy, pomazanie chorých privádza proces uzdravenia, ktorý sa začal odstránením hriechu, k telesnému
uzdraveniu a zaväzuje kresťana, aby v budúcnosti žil ako vyzdravený. A pre tých, ktorí nastupujú cestu do večnej vlasti dáva pomazanie
prostriedky, aby úkon svojej smrti urobili úkonom vrcholného spoločenstva s ukrižovaným Kristom.
Vysluhovateľ:
Platným vysluhovateľom je jedine kňaz. Riadnymi vysluhovateľmi sú biskupi, farári a ich kapláni, kňazi, ktorým je zverená starostlivosť
o chorých, predstavení kňazských komunít. Hlavným vysluhovateľom je Boh Otec a pravzor prijímateľa je ukrižovaný Kristus.
Prijímateľ:
Sviatosť môže prijať pokrstený, ktorý dosiahol používanie rozumu a pre chorobu alebo starobu sa začína ocitať
v nebezpečenstve straty života. Chorý má mať aj úmysel sviatosť prijať, nemožno mu ju udeliť proti jeho vôli.
Sväté
písmo:
V evanjeliách na niekoľkých miestach máme opísané uzdravenia chorých Ježišom. Medzi spásonosnými skutkami Ježiša majú
uzdravenia hlavnú úlohu.
Jak 5,14-16: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho
olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda
navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.“ Starší vzývajú
Pána a on sa stáva prítomný svojou uzdravujúcou mocou. Pán dáva chorému moc a silu, aby duševne zvládol svoje utrpenie.
Tradícia:
Vo východnej Cirkvi je chápané ako úkon pokánia a teda pomazanie kajúcnikov. Od 11. storočia v západnej Cirkvi je
považované za sviatosť s výlučne spirituálnym a eschatologickým charakterom. Tridentský koncil ho charakterizoval ako sviatosť.
Špecifické aspekty:
Sviatosť možno udeliť opakovane v tom prípade, ak sa chorému v tej istej chorobe priťažilo alebo ak
vyzdravel a znova upadol do choroby.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta