Sviatosť posvätného stavu

Sviatosť posvätného stavu

Posvätný stav (ordo) je sviatosť, v ktorej sa udeľuje vkladaním rúk a modlitbou biskupa duchovná moc a prijíma sa milosť k jej náležitému užívaniu. Táto sviatosť má tri stupne: episkopát, presbyterát a diakonát.

Matéria:

Vonkajším znakom pri všetkých stupňoch je vkladanie rúk a modlitba. Matériou diakonskej vysviacky je vkladanie rúk biskupa na každého ordinanda, ktoré sa koná mlčky pred konsekračnou modlitbou. Pri kňazskej vysviacke je matériou vkladanie rúk biskupom konsekrátorov alebo aspoň hlavného konsekrátora, na hlavu vymenovaného, ktoré sa koná mlčky pred konsekračnou modlitbou.

Forma:

Formou vysviacky sú slová konsekračnej modlitby, ktoré sú špecifické pre každý stupeň. Rovnako je definovaná pre každý stupeň aj podstatná časť tejto modlitby, ktorá sa vyžaduje k platnosti.

Vysluhovateľ:

Je ním vždy biskup. Na právoplatnú (dovolenú) vysviacku biskupa je potrebný osobitný mandát rímskeho biskupa. Vkladanie rúk, ktoré pri kňazskej vysviacke vykonávajú prítomní kňazi spolu s biskupom nepatrí k podstate sviatosti, iba tento úkon biskupa účinne sprevádza.

Prijímateľ:

V katolíckej Cirkvi môže platne prijať posvätný stav iba a jedine pokrstený muž. Vtláča nezmazateľný charakter, preto ho nemožno opakovať.

Sväté písmo:

Sk 6,6 – podávajú správu o ustanovení diakonov.
Sk 14,23 – hovoria o ustanovení presbyterov.
1 Tim 4,14 – „Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších.“

Tradícia:

V Didaché sa ako nositelia úradu objavujú biskupi a diakoni, ktorí boli vyvolení samotnou cirkevnou obcou. Ich úloha pozostáva v tom, že pre obec vykonávajú posvätnú službu prorokov a učiteľov.

Špecifické aspekty:

Celibát nie je podstatne spojený s kňazským úradom. Má kristologické, ekleziálne a antropologické zameranie. Slúži totiž na to, aby kňaz s apoštolskou starostlivosťou, ktorú v ňom roznecuje sám Pán konkrétne sprostredkúval bratom a sestrám spásu, ktorú priniesol Kristus.