Očistec

Očistec
 
Sväté písmo:
Viac ako náznaky nenájdeme ani v SZ ani v NZ. Náznak v 2. knihe Makabejcov, keď našli u padnutých bojovníkov obrazy bôžikov, obrátili sa k modlitbe a prosili, aby boli padlým úplne odpustené hriechy, ktorých sa dopustili. Ježiš spomína jeden hriech, ktorý sa neodpustí ani na tomto svete ani na druhom – je to hriech proti Duchu Svätému, teda vedomé odmietnutie Ježiša Krista a jeho diela. Toto by sa dalo rozvinúť v tom zmysle, že existujú hriechy, ktoré budú odpustené na druhom svete.
 
Tradícia:
Predstava o očistení sa rozvinula v súvise s pokáním. Stále bola neistota, či pokrstený, ktorý sa dopustil smrteľného hriechu, a preto musel byť vylúčený z cirkevného spoločenstva, už je natoľko očistený a natoľko robil pokánie, že ho možno opäť pripustiť k eucharistickej slávnosti. Hoci boli predstavy cirkevných otcov o očistení na druhom svete rozličné, predsa sám fakt bol často zdôrazňovaný.
 
Nemáme nijaké zjavenie o mieste, čase a živote v očistci:
Aj ľudia v očistci sú pútaní na miesto. Nedá sa však povedať, akým spôsobom sa uskutoční toto pripútanie. Duše v očistci nepodliehajú času v našom zmysle. Tým odpadá aj otázka o trvaní očistca.
 
Očistec sa má rozumieť ako určité uskutočňovanie života po smrti:
Očistec sa má rozumieť ako určité uskutočňovanie života po smrti z hľadiska vzťahu človeka k Bohu. Akého druhu je toto uskutočňovanie života je hlbokým tajomstvom. Duše v očistci žijú v pokoji a Božej láske. Pre ne sa už uskutočnilo rozhodnutie o živote, a síce v zmysle večného spoločenstva s Bohom a s dovŕšenými ľuďmi. Ale ešte nie sú zrelé pre bezprostredný rozhovor s Bohom, ktorý sa ukazuje už bez zahalenia.
 
Zodpovednosť po odpustení hriechu:
Podľa Tridentského koncilu žiadny človek sa nemôže bez osobitnej Božej milosti vyhnúť počas celého života všetkým všedným hriechom. Človek aj po odpustení hriechu zostáva zodpovedný za neporiadok, ktorý svojím hriechom vniesol do sveta. Bolo by však zveličené, keby sme chceli tvrdiť, že cesta do neba prechádza nutne a vždy cez očistec.
 
Tresty:
Prežívanie bolesti dozrievania sa nazýva trestom straty. Trest straty je totožný s trestom zmyslov, lebo človek pociťuje neschopnosť mať dokonalý dialóg s Bohom ako nedostatok. Tento nedostatok vznikne zo samého človeka. Človek trpí zo seba samého. Trpí z toho, že ešte nie je schopný dostatočne milovať. Avšak toto utrpenie je preniknuté nádejou a radosťou, že Boh ho robí vždy viac schopným úplnej lásky. Očisťovanie sa vzťahuje na pomalé odtŕhanie od hriešnych náklonností.