Parúzia – Posledný súd, vzkriesenie tela
Parúzia – Posledný súd, vzkriesenie tela, nové nebo a nová zem
Parúzia:
Dovŕšenie stvorenia sa
dosiahne nie vecnou udalosťou, ale osobným stretnutím, totiž Kristovým príchodom. Keď hovoríme o Kristovom novom príchode, nemáme na mysli
priestorovú, lež osobnú udalosť. Druhý Kristov príchod znamená takú aktualizáciu jeho osláveného spôsobu existencie, že už nebude
prítomný v zahaleniach, lež v bezprostrednej názornosti, takže ho už nikto nebude môcť nezbadať. To predpokladá, že v celom ľudstve sa
uskutoční premena, takže ľudstvo bude schopné uvidieť osláveného Krista.
Sväté písmo: fakt druhého Kristovho príchodu, jeho
definitívneho osobného sebazjavenia, nádej na tento dej spolu s vierou vo vzkriesenie Ježiša Krista tvoria základ apoštolského ohlasovania.
Cirkev prevzal do svojich vyznaní viery zjavenie o druhom Kristovom príchode a definovala ho na 4. Lateránskom koncile (1215). Kráľovstvo
Krista sa neuskutoční dejinným triumfom Cirkvi na spôsob vzostupného pokroku, ale víťazstvom Boha nad posledným náporom zla, po ktorom
zostúpi z neba Kristova nevesta.
Posledný súd:
Výrazom súd sa myslia dve veci:
- vyjadrenie
hodnoty a nehodnoty
- pririeknutie definitívneho osudu podľa hodnoty alebo nehodnoty
Súd postihne všetkých ľudí,
nebude mať však pre všetkých rovnakú funkciu – pre veriacich v Krista bude splňujúcim, pre nevidiacich Boha bude zatracujúcim.
Sväté písmo: raz označuje za Sudcu Otca, raz Krista. Toto zdanlivé protirečenie sa odstráni poukazom na to, že Boh koná svoje skutky skrze
Krista a Kristus zasa robí iba Otcove skutky. Priebeh súdu sa opisuje pomocou mýtických obrazov, veľmi dramaticky, predovšetkým v Jánovej
Apokalypse. Meradlom na tomto súde je láske a síce láska, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi.
Predmetom súdu:
Sú všetky činy, myšlienky a zariadenia sa tvorov od počiatku až do konca a uverejnia sa v ich dobrote alebo zlobe a v ich dosahu na celé
dianie sveta. Pri poslednom súde sa nebudú skúmať alebo opravovať predchádzajúce individuálne súdy (aplikovať hneď po smrti), tu je dôraz
na objektívnu hodnotu alebo nehodnotu, akú mali jednotlivé rozhodnutia v rámci dejín. Božia spravodlivosť dokáže pre d verejnosťou sveta
svoju absolútnu platnosť.
Vzkriesenie z mŕtvych:
Podľa tradičnej mienky duchovná duša, v smrti od tela oddelená,
podľa svojej bytosti je stále zameraná k hmote. Je nepreniknuteľným tajomstvom, ako k telu zameraná duchovná duša môže bez tela ďalej
žiť. Spojenie s telom patrí do jej podstatnej štruktúry. Duša zostáva zameraná na hmotu a plnú podobu svojho dovŕšenia dosiahne až
vtedy, keď sa môže opäť vteliť, pravda, iným spôsobom ako v svojom historickom bytí. Duša hľadí upreto na tú chvíľu, v ktorej dostane
definitívnu, s telom spojenú existenciu. To sa stane pri vzkriesení z mŕtvych.
Podľa Božieho zjavenia sa vykúpenie
uskutoční v tele:
Plné synovstvo je vykúpením tela. Pravzorom plného vykúpenia je zmŕtvychvstalý Kristus. On je zároveň
účinnou príčinou vzkriesenia všetkých.
Sväté písmo: v SZ sa jasne hovorí o vzkriesení z mŕtvych v knihe Daniel. V Ježišových
časoch sa pravoverní zbožní veriaci priznávali k zmŕtvychvstaniu. Ježiš túto rozšírenú vieru upevnil a vyjasnil. Ohlasoval najmä, že
vzkriesenie tela nie je návratom k historickej forme života, ale že vzkriesení z mŕtvych žijú iný, tajomný život. Svedectvo podáva tiež
sv. Pavol v 1. liste Korinťanom. Charakterizuje kvalitu zmŕtvychvstalého tela výrazmi o duchovnosti, nepominuteľnosti, moci a sláve.
Existenciu zmŕtvychvstania nazýva nebeskou.
Tradícia: túto vieru dokazujú „Acta martyrum“, nápisy a maľby v katakombách, úcta,
ktorá sa preukazovala zomrelým.
Cirkev verí vo vzkriesenie mŕtvych:
Toto vzkriesenie chápe tak, že sa vzťahuje na
celého človeka. Pre vyvolených je vzkriesenie rozšírením Kristovho zmŕtvychvstania na ľudí. Telá ľudí budú vzkriesené pri druhom
Kristovom príchode (výnimkou je Panna Mária). Kristologický základ vzkriesenia neplatí len pre pokrstených, ale aj pre všetkých ľudí, aj
nepokrstených.
Nové nebo a nová zem:
Sväté písmo hovorí o dovŕšení v spoločenstve zhromaždenom okolo Krista
pomocou obrazu mesta. Pre toto mesto je charakteristické, že nemá chrám – nepotrebuje už miesto, kde sa budú prinášať obety. Nepoznáme
čas zavŕšenia sveta, ani nevieme, ako bude vyzerať pretvorený vesmír. Pre nové nebo a novú zem sú charakteristické dve vlastnosti: že
budú bez času a budú niesť stopy lásky. Večný život bude nový život.
Na konci čias dosiahne Božie kráľovstvo svoju plnosť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta