Sviatosť oltárna

Sviatosť oltárna

Pre túto sviatosť sa používali v dejinách rôzne názvy: Eucharistia, Pánova večera, Lámanie chleba, svätá omša.

Biblický základ môžeme hľadať pri poslednej večeri: "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Toto robte na moju pamiatku." Tieto slová sú zároveň formou sviatosti.

Matériou sviatosti je CHLIEB - pšeničný - západ - nekvasený; východ - kvasený; VÍNO - čisté hroznové víno bez prísad - biele alebo červené. Do vína sa pred konsekráciou musí primiešať trocha vody, lebo krv a voda vytiekli z Ježišovho boku. Je to zároveň zdôraznenie jednoty Ježišovej božskej a ľudskej prirodzenosti.

Vysluhovateľom sviatosti môže byť len platne vysvätený kňaz.

Prijímateľom môže byť človek:
1) pokrstený
2) ak ide o dieťa, má mať dostatočné vedomosti a dôkladnú prípravu. V prípade nebezpečenstva smrti - ak už vie rozlíšiť Kristovo telo od obyčajného pokrmu.
3) kto je v milosti posväcujúcej
4) Eucharistiu môžeme prijímať 2x cez deň
5) povinnosť prijať Eucharistiu aspoň raz v roku
6) je potrebné dodržať hodinu pred sv. prijímaním eucharistický pôst - môže sa piť čistá voda, môžu sa brať lieky; ľudia chorí alebo tí, ktorí sa o nich starajú sú oslobodení od eucharistického pôstu
 
Tridentský koncil prijal r. 1551 DEKRÉT O SVATEJ EUCHARISTII, v ktorom učí, že v Eucharistii je po konsekrácii chleba a vína pravdivo, skutočne a podstatne prítomný Ježiš Kristus ako Boh a človek. Ježiš Kristus je prítomný celý a neporušený pod spôsobom chleba a vína a v každej čiastke tejto podoby.

Ďalej koncil hovorí o TRANSSUBSTANCIÁCII - konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej substancie chleba na stubstanciu tela Krista a celej substancie vína na substanciu krvi Krista.