Sviatosť zmierenia

Spoločenské vedy » Náboženstvo

Autor: Dievča nany7 (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.12.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 655 slov
Počet zobrazení: 5 086
Tlačení: 430
Uložení: 449
Sviatosť zmierenia
Tridentský koncil v r. 1551 odsúhlasil "Učenie o sviatosti pokánia." Hovorí, že táto sviatosť bola ustanovená Ježišom Kristom po zmŕtvychvstaní, keď povedal apoštolom: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú mu zadržané." (Jn 20, 22-23)
Tejto sviatosti pripisujeme niekoľko názvov:
1) sviatosť obrátenia - lebo uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrátenie
2) sviatosť pokánia - lebo posväcuje osobný proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia hriešnika
3) sviatosť svätej spovede - lebo vyznanie hriechov - spoveď, je podstatnou časťou tejto sviatosti
4) sviatosť odpustenia - lebo kňazovým sviatostným rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi "odpustenie a pokoj"
 
Matériou sviatosti sú HRIECHY KAJÚCNIKA.
Formou sú slová rozhrešenia, ktoré vyslovuje kňaz: "Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
 
Vysluhovateľom sviatosti je biskup a kňaz, ktorý okrem kňazskej moci má aj potrebnú jurisdikciu.
Niektoré zvlášť ťažké hriechy sa trestajú exkomunikáciou, ktorú môže rozhrešiť len pápež, biskup alebo kňaz, ak majú splnomocnenie. V prípade nebezpečenstva smrti môže aj od exkomunikácie rozhrešiť ktorýkoľvek kňaz. Kňaz je viazaný spovedným tajomstvom, ktorému hovoríme aj „sviatostná pečať “.

Prijímateľom sviatosti je veriaci, ktorý dosiahol vek rozoznávania. Má povinnosť vyspovedať sa aspoň raz v roku. Ten, kto pristupuje k spovedi, má sa vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov, pri ktorých udáva druh a počet.
 
Svätá spoveď má 5 častí:
1) Spytovanie svedomia
2) Predsavzatie
3) Ľútosť
4) Vyznanie hriechov
5) Zadosťučinenie uložené kňazom
 
Ľútosť je najdôležitejšia časť sv. spovede; je to bolesť duše nad spáchanými hriechmi spojená s predsavzatím viac nehrešiť.
Hovoríme o ľútosti:

a) dokonalej – keď človek ľutuje hriechy preto, že urazil Boha; zahŕňa v sebe odpustenie  všedných a ťažkých hriechov, keď si človek dá predsavzatie, že sa vyspovedá len čo to bude možné.

b) nedokonalej – keď človek ľutuje zo strachu pred večným zatratením; takáto ľútosť síce neodpúšťa ťažké hriechy, ale pripravuje na dosiahnutie odpustenia vo  sviatosti pokánia.
 
Vyznanie hriechov je podstatná časť sv. spovede; kajúcnik sa má vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov, ktoré zistil pri dôkladnom spytovaní svedomia. Každý veriaci je povinný vyspovedať sa aspoň raz do roka. Kto má ťažký hriech, nesmie pristúpiť ku sv. prijímaniu, aj keby pociťoval veľkú ľútosť skôr ako pristúpi k sv. spovedi, iba ak by mal vážny dôvod pristúpiť k sv. prijímaniu a nemal by možnosť vyspovedať sa. Spoveď zo všedných hriechov nie je povinná, ale Cirkev ju veľmi odporúča, lebo človek si tým formuje svoje svedomie.
 
Rozhrešenie je znamenie, ktorým Boh udeľuje odpustenie hriešnikovi, ktorý v spovedi dal najavo svoje obrátenie.
Rozhrešením človek znovu získava:
a) zmierenie s Bohom – je nám navrátená Božia milosť a spájame sa s Bohom v priateľstve
b) zmierenie s Cirkvou – hriechom sa človek odtrhol aj od bratského spoločenstva s Cirkvou a sviatosťou pokánia tento vzťah znovu napráva a obnovuje.
 
Zwingli a Kalvin neuznávali sviatosť pokánia, pripisovali jej iba hodnotu rozhovoru s cieľom poradenia. Podľa Luthera kňaz vyslovuje rozhrešenie namiesto Boha a na Boží príkaz. Práve preto, že je rozhrešenie Božím hlasom, má sa volať sviatosťou pokánia. Nový život sa podľa Luthera prejavuje dobrými skutkami. Luther hovoril, že spoveď nemá byť povinná, ale ten, kto nešiel k spovedi, nemal byť pripustený k Pánovej večeri. Prvotné lutheránstvo v súvislosti s týmto riešením považovalo spoveď v určitom zmysle za sviatosť, ale v r. 1800 zmizla z cirkevného života lutheránov, hoci úradne nebola nikdy odstránená.
 
NÁUKA O ODPUSTKOCH
So sviatosťou zmierenia úzko súvisí aj náuka o odpustkoch. Odpustky znamenajú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktorých vina je už odpustená. Odpustky sú:
a) čiastočné – čiastočne oslobodzujú od trestu
b) úplné – úplne oslobodzujú od trestu.
Môže ich získať každý veriaci človek, buď pre seba alebo pre duše v očistci za určitých podmienok:
a) človek musí byť pokrstený
b) neexkomunikovaný
c) stav milosti posväcujúcej
d) musí mať úmysel obsiahnuť ich a vykonať to, čo stanoví Cirkev (modlitba na úmysel Sv. Otca, v ten deň sv. omša + sv. prijímanie; konkrétny skutok, ktorý určí Cirkev)
Odpustky udeľuje pápež alebo vrchnosť ním poverená.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.7)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#kto može udelit sviatostne rozhresenie #spoved #zmierenia #spovedne tajomstvo #svedomie a hriech #hriech #lutost po spovedi

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Náboženstvo

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012