Zóny pre každého študenta

Sviatosť kňazstva

Sviatosť kňazstva
 
Biblický základ sviatosti kňazstva je pri Poslednej večeri, keď bola ustanovená aj Sviatosť Oltárna. Po svojom zmŕtvychvstaní dáva Ježiš Petrovi moc, keď mu hovorí: „Pas baránky moje. Pas ovečky moje.“ Petrovi bola zverená starostlivosť o Cirkev na zemi a spolu s apoštolmi dostal moc odpúšťať hriechy a sláviť Eucharistiu. Táto moc prešla na ostatných biskupov a kňazov, ktorých ustanovovali vkladaním rúk. Hovoríme tomu APOŠTOLSKÁ POSTUPNOSŤ. Sv. Pavol písal svojmu žiakovi Timotejovi: „Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý si dostal prostredníctvom vkladania rúk.“
 
Reformátori popierali sviatosť kňazstva a kňazskú moc, lebo zdôrazňovali len všeobecné kňazstvo. Luther učil, že krst vysviaca všetkých kresťanov na kňazov a biskupov, preto nepotrebujú žiadne kňazské sprostredkovanie.
Tridentský koncil vystupuje proti tomuto učeniu a hovorí, že kňazská služba existuje z Božieho nariadenia a je usporiadaná do stupňov:
 
a) DIAKONÁT – diaconia – služba
Úlohou diakonov je asistovať biskupovi a kňazom pri slávení sv. omše – predovšetkým pri slávení Eucharistie, rozdávať ju, asistovať pri uzatváraní manželstva, hlásať evanjelium a kázať, krstiť a pochovávať. Po 2. vatikánskom koncile západná cirkev opäť obnovila trvalý diakonát, ktorý sa môže udeľovať aj ženatým mužom a je dôležitým obohatením pre cirkev. Ženatý muž sa stáva trvalým diakonom so súhlasom manželky. Pri diakonskej vysviacke skladá diakon sľub celibátu a poslušnosti biskupovi. O ustanovení prvých diakonov hovoria Sk 6, 1-7.
 
b) PRESBYTERÁT
Ide o prijatie kňazskej vysviacky. Kňazi majú byť spolupracovníkmi biskupa a svoje povolanie môžu vykonávať len v závislosti od biskupa a v spoločenstve s ním. Sľub poslušnosti, ktorý skladajú pri vysviacke znamená, že biskup ich pokladá za svojich spolupracovníkov. K sľubu celibátu a poslušnosti pripájajú sľub modliť sa liturgiu hodín – breviár.
 
c) EPISKOPÁT
Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť kňazstva. Okrem poslania posväcovať, pribúda biskupovi aj poslanie učiť a spravovať. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa vyžaduje osobitné poverenie rímskeho biskupa a prejavom kolegiálneho rázu biskupského stavu by mala byť účasť viacerých biskupov na vysviacke.
 
Matéria a forma: Vloženie rúk biskupa na hlavu svätenca + konsekračná modlitba, ktorou sa vyprosuje vyliatie Ducha Svätého a jeho darov, aby kandidát mohol vykonávať službu, ktorá je mu zverená.
 
Vysluhovateľom je platne svätený biskup, teda ten, ktorý je v línii apoštolskej postupnosti.
Prijímateľom je jedine pokrstený muž, ten , kto má neporušenú vieru, správny úmysel, potrebné znalosti, dobrú povesť, potrebné fyzické aj duševné vlastnosti. Má mať aspoň 25 rokov a medzi diakonátom a kňazskou vysviackou má byť aspoň 6 mesiacov.
 
Kňazi západnej (latinskej) cirkvi sa vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí sú slobodní a chcú zachovávať celibát ako znak nového života, ktorým sa kňazi zaväzujú s nerozdeleným srdcom slúžiť Bohu.
Vo východných cirkvách je disciplína odlišná: kým biskupi sa vyberajú spomedzi slobodných mužov, za kňazov a diakonov môžu byť vysvätení aj ženatí muži. Ani vo východných cirkvách sa však už nemôže oženiť ten, kto prijal diakonskú alebo kňazskú vysviacku.
 
Účinky svätenia:
1) Nezmazateľný znak – znamená to, že svätenie nemožno opakovať, ani udeliť ho len na istý čas
2) Dostáva milosť Ducha Svätého – je to milosť, ktorá pripodobňuje vysväteného služobníka Kristovi kňazovi, učiteľovi a pastierovi.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/nabozenstvo/5539-sviatost-knazstva/