Predobrazy sviatostí vo svatom písme

Predobrazy sviatostí vo svatom písme
 
Sviatosť krstu - vody potopy - príčinou, prečo Boh trestá ľudstvo potopou je ľudská zloba, hlavne skazenosť mravov. Potopou sa svet vracia do chaosu, to znamená do toho stavu, ktorý na zemi jestvoval, kým Boh neoddelil "vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou". Biblický termín "chaos" znamená aj hriech, ktorý bol príčinou potopy. Potopou bolo zničené hriešne pokolenie, preto sa stáva aj predobrazom krstu, pri ktorom voda zmýva z krstenca dedičný hriech a všetky osobné hriechy. Po potope Boh uzatvára zmluvu s Noemom, že už nikdy nezničí ľudstvo potopou. Znakom tejto zmluvy je dúha - znamenie pokoja a Božieho milosrdenstva. Noe - toto meno znamená pokoj, prinášajúci pokoj, potechu, radosť. (Gn 6- 9) ; prechod cez Červené  more (Ex 14, 14-31), prechod cez Jordán (Joz 3, 14 - 17)

Sviatosť oltárna - manna na púšti (Ex 16, 1-36); zázračné rozmnoženie chleba (Jn 6, 1-15; 6, 22-65);

Sviatosť kňazstva - Melchizedech - Gn 14, 17-24; kniha Levitikus - názov knihy je odvodený z toho, že sa v nej uvádzajú predpisy o bohoslužbe a kňazoch z kmeňa Léviho, ktorý bol vyvolený pre bohoslužbu. Áronova palica - Nm 17, 1-11

Sviatosť manželstva - stvorenie Adama a Evy (Gn 1, 26-31; Gn 2, 18-25); kniha Pieseň piesní - bola napísaná v poexilovom období, je poetickým vyjadrením vzájomnej lásky mladíka a devy, ktorí túžia po manželstve. Ich reč je rečou lásky. Manželská láska je Božím darom, preto musí vzbudzovať vďačnosť a obdiv. Kniha priniesla vyrovnanejší pohľad na medziľudské vzťahy a vyzdvihla ľudskú stránku manželstva. Básnik tu vyzdvihuje rovnocennosť muža a ženy, ich osobnú dôstojnosť a rovnoprávnosť, a preto mu je celkom prirodzené, že aj žena je slobodná vo voľbe svojho manžela. Manželstvo sa tu chápe ako monogamické spolužitie a nerozlučiteľný zväzok muža a ženy.