Človek hľadá boha - boh hľadá človeka
Človek hľadá boha - boh hľadá človeka
Súčasná situácia
človeka
V súčasnom svete prevláda názor, že vedecký pokrok a nové sociálne štruktúry môžu automaticky zlepšiť a
prekonať biedu človeka, odstrániť jeho problémy. Vedecký pokrok však môže byť aj dvojsečnou zbraňou. Príkladom toho sú početné a
stále hroznejšie vojny, atómové bomby, ničenie života.
Túto skutočnosť vyjadruje aj Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae
(Evanjelium života):
"Oslabenie citlivosti na Boha i človeka nevyhnutne vedie k praktickému materializmu ... hodnoty spojené s
"byť" sú nahradené hodnotami spojenými s "mať"... Takzvaná "kvalita života" sa najčastejšie alebo výlučne
vysvetľuje v kategóriách ekonomickej efektivity, neusporiadaného konzumizmu, atrakcií a príjemností fyzického života, a zabúda sa na hlbšie
- vzťahové, duchovné a náboženské - rozmery existencie... Utrpenie je odmietané ako neužitočné, ba bojuje sa proti nemu ako proti zlu,
ktorému sa treba vždy a za každých okolností vyhnúť. Keď ho nemožno premôcť a keď už niet nádeje na blahobyt v budúcnosti, človek je
naklonený súdiť, že život stratil akýkoľvek zmysel."
Človek sa stal v súčasnosti problematický, bojuje so stratou
vlastnej identity, žije v neistote. Už nie je schopný vnímať seba samého ako niekoho jedinečného; považuje sa za jednu z mnohých živých
bytostí. Sústredený na svoju fyzickú prirodzenosť, stáva sa istým spôsobom "vecou" a prestáva chápať "transedentný"
charakter seba ako ľudskej bytosti. Preto sa stáva, že už nepovažuje život za jedinečný Boží dar, ktorý má chrániť a ctiť si ho. Život
sa pre neho stáva jednoducho "vecou", ktorú považuje za svoje výlučné, totálne a manipulovateľné vlastníctvo. Jednou z
najväčších frustrácií pre súčasného človeka je nedostatok lásky a nevyhovujúce medziľudské vzťahy. Človek ako osoba sa realizuje v
troch formách - ja, ty, my. Jeho podstatou je spolužitie s inými ľuďmi, je mu vlastný sociálny rozmer. Ako rozmýšľajúci tvor potrebuje dať
aj zmysel svojej existencii, zmysel jednotlivým udalostiam, vo svojom živote. Učí sa správne žiť slobodu, rozlišuje dobro od zla, hľadá
hodnoty dôležité pre život. Poznáva svoje emócie, žije v prostredí, ktoré ho ovplyvňuje, aj formuje.
Človek -
bytosť náboženská
Túžba po Bohu a cesty poznania Boha
Každý
človek je veľmi bohatou osobnosťou. Pravdivo vnímať človeka znamená zohľadniť všetky jeho dimenzie (rozmery): telesnú a duchovnú
stránku, psychologické charakteristiky, sociálne vzťahy, morálnu dimenziu, aj inteligenciu. Každá z týchto dimenzií je doprevádzaná
určitými potrebami. Aby človek dosiahol rozvoj svojej osobnosti, potrebuje dané potreby uspokojiť.
Potreba sebatranscedencie
vyjadruje túžbu človeka po Bohu. Táto túžba je vpísaná do srdca človeka už od jeho stvorenia. Človek je stvorený Bohom a jeho cieľ
je v Bohu. Túto skutočnosť vyjadruje aj známy výrok sv. Augustína: "Pane, stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým
nespočinie v Tebe."
Kniha Gn 1,26 opisuje rozhodnutie Boha stvoriť človeka: "Urobme človeka na náš obraz a podľa
našej podoby."
Gn 2,7: "Vtedy Pán, Boh utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal
človek živou bytosťou."
Štatistika hovorí, že okolo 90 všetkých ľudí vyznáva nejaké náboženstvo.
Náboženstvo nachádzame u ľudí všetkých národov a všetkých čias. Počas celých dejín až podnes človek rôznym spôsobom vyjadroval toto
hľadanie Boha svojim náboženským presvedčením a náboženskými prejavmi, napr. modlitbou, obetami, kultom, rozjímaním atď. Aj dejiny
filozofie sú dôkazom neustálej túžby človeka objaviť Prvú Príčinu všetkého existujúceho. Všetky tieto skutočnosti nám poukazujú na
jednu vec: ČLOVEK JE NÁBOŽENSKOU BYTOSŤOU. Na ceste svojho hľadania sa sám seba pýta, či existujú nejaké cesty, ktorými by
mohol spoznať Boha. Týmto cestám hovoríme aj dôkazy jestvovania Boha, ale nie v zmysle dôkazov aké hľadajú prírodné
vedy, ale ako "zhodné a presvedčivé argumenty", ktoré umožňujú nadobudnúť istotu. Východiskovým bodom týchto ciest je
STVORENIE: 1. Hmotného sveta
2. Ľudskej osoby
Stvorenie hmotného sveta:
Sv. Pavol tvrdí o pohanoch: "Je im zjavné, čo možno o Bohu
vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo
stvorených vecí." Rim 1, 19-20
Sv. Tomáš Akvinský vychádza z hierarchického usporiadania sveta, ktoré predpokladá existenciu
vrcholného bytia.
- Princíp príčinnej závislosti si nevyhnutne vyžaduje prvotnú príčinu.
- Všetko vo svete je v pohybe.
Každý pohyb si vyžaduje hybnú silu.
- Poriadok a účelnosť vesmíru dokazuje, že nemohol vzniknúť náhodou.
Stvorenie ľudskej osoby:
Človek je stvorený pre pravdu a krásu, má zmysel pre morálne dobro. Ozýva sa v ňom hlas jeho svedomia,
túži po slobode a šťastí. Vo všetkých týchto situáciách si kladie otázku o jestvovaní Boha; všetko toto svedčí nielen o jeho hmotnej
podstate, ale aj o existencii jeho duchovnej duše, ktorá má svoj pôvod v Bohu.
Boh zjavuje seba samého
"Zjaviť sa" znamená akoby odtiahnuť závoj z tváre; nechať sa spoznať. Zjaviť niekomu svoje meno znamená
vyjsť z anonymity, stať sa prístupným.
Prvý vatikánsky koncil hovorí, že Boha môžeme poznať zo stvorených vecí,
prirodzeným svetlom ľudského rozume. Tomuto poznaniu hovoríme prirodzené poznanie.
Druhý spôsob
poznania je nadprirodzené poznanie, t. j. poznanie na základe Božieho zjavenia. Boh sa z úplne slobodného rozhodnutia
zjavuje a dáva človeku a tak mu dáva odpoveď na otázky, ktoré si kladie o zmysle a cieli svojho života.
Boh sa zjavil našim
prarodičom, hovoril k nim a po páde im prisľúbil spásu. S Noemom uzavrel trvalú zmluvu medzi sebou a všetkými živými
bytosťami. Táto zmluva bude trvať, kým bude trvať svet. Vyvolil si Abraháma a uzavrel s ním a jeho potomstvom zmluvu: "Odíď
zo svojej krajiny a od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do zeme, ktorú ti ukážem. A učiním z teba veľký národ, požehnám ťa
a zvelebím tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať. V tebe budú
požehnané všetky pokolenia zeme!"
Z neho utvoril svoj ľud, ktorému prostredníctvom Mojžiša zjavil svoj zákon; v
horiacom kríku mu zjavil svoje meno: "A Mojžiš sa opäť opýtal Boha" "Hľa, keď pôjdem k Izraelitom a poviem im: - Boh
vašich otcov ma poslal k vám -, oni sa budú pýtať: - Aké je jeho meno?- Čo im mám odpovedať?" Tu riekol Boh Mojžišovi: "Ja som,
ktorý som! a dodal: "Toto povieš Izraelitom: -Ja - som ma k vám poslal!-"A Boh Mojžišovi ešte riekol: "Pán, Boh vašich otcov,
Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakubov ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a môj názov z pokolenia na pokolenie. Ex 3, 13-15
Boh prostredníctvom prorokov dáva nádej na spásu, na novú a večnú zmluvu, ktorá bude ľuďom vpísaná do srdca. Proroci ohlasujú
vykúpenie Božieho ľudu, očistenie od všetkých jeho neverností a spásu, ktorá bude zahŕňať všetky národy.
Boh naplno
zjavil seba samého, keď poslal svojho syna Ježiša Krista: "Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V
týchto posledných dňoch hovoril k nám v Synovi. Hebr 1, 1-2
Ježiš Kristus je posledným a definitívnym zjavením. V ňom bolo
povedané všetko. Iné zjavenie už nebude.
V priebehu storočí sa vyskytli tzv. "súkromné" zjavenia. Ich cieľom však nie je
doplniť Kristovo zjavenia, ale pomôcť, aby sa plnšie žilo v istom dejinnom období.
Odpoveďou človeka na Božie zjavenie je
viera.
Nesprávne predstavy o Bohu
Boh - manažér
Podľa
tejto predstavy je Boh ten, kto stvoril svet a stará sa, aby tento svet dokonale fungoval. Je vlastne akýmsi riaditeľom, manažérom... Ľudia sú
pre neho dobrí len vtedy, keď nenarušujú jeho plány, poriadok vo svete a poslúchajú jeho smernice. Človek pre neho ani nie je veľmi
dôležitý. Je len jeden z miliárd, hoci občas si ho Boh všimne a možno sa na neho milo usmeje a požehná mu nejakú maličkosť, aby ho
potešil.
Boh pre núdzové prípady
Podľa tejto predstavy sa človek na Boha obracia len vtedy,
keď sa stane niečo veľmi zlé. Volá ho v núdzi, chorobe, tragédii... Väčšinu vecí si ale aj tak musí vyriešiť sám a svojimi silami, Boh
sa aj tak nezaoberá jeho každodenným životom. Veď má veľa práce a človek ho nemôže len tak so všetkým obťažovať.
Staromódny Boh
Podľa tejto predstavy Boh nie je zlý. Je vážny, asi sa veľmi nesmeje a miestami je trochu
zastaralý. Chce, aby ľudia žili tak, ako pred dvetisíc rokmi a keby mali poslúchať všetko, čo hovorí, tak by aj oni boli vážni, odmeraní
... To sa ale nedá. V základe to nie je zlé, ale dnes sú iné časy. Bibliu je preto treba trochu prispôsobiť, vlastne celé kresťanstvo treba
prispôsobiť dnešku. Boh by to mal tiež pochopiť. Ak chce, aby sa viacerí ľudia stali kresťanmi, je potrebné to celé trochu obnoviť a
zmodernizovať.
Boh - policajt
Stará sa o to, aby ľudia dodržiavali všetky príkazy a predpisy.
Ak ich nedodržia a nesplnia všetko, čo je v Božom Zákone nariadené, tak ich ihneď odhalí a primerane potrestá. Je to vlastne akými strážca
a dohliadač. Ak človek chce, aby ho netrestal, tak musí všetko splniť. Ak žije dobre a nekoná žiadne zlo, tak Boh do jeho života nezasahuje a
on si ho môže v pokoji prežiť.
Boh - despota
Boh je strašne veľký a mocný. Má moc nad
všetkým a nikto sa mu nemôže vzoprieť. V porovnaní s ním je človek iba malá smietka. Boh tam hore všetko vidí, všetko zaznamenáva a jeho
mlyny melú pomaly, ale neúprosne isto. Nakoniec si Boh človeka predvolá na svoj súd a tam to každému všetko spočíta so spravodlivosťou.
Človeku preto nezostáva nič iné, len sa mu podriadiť, pokoriť sa pred ním a poslúchnuť všetko, čo hovorí. Aj tak nemá žiadnu šancu pre
ním uniknúť.
Boh dedo Mráz
Podľa tejto predstavy je Boh veľmi dobrý. Kedykoľvek má človek
nejaké trápenie, tak je pri ňom. Nič mu nikdy nevyčíta. Má pre človeka úplné pochopenie. On vie, že nežijeme úplne podľa jeho evanjelia,
ba dokonca robíme aj veľa chýb, ale On ich odpúšťa. Nakoniec sa nad všetkými zľutuje - veď je Láska. Aj tak nebude nikto zatratený. Veď
ako by mohol Boh, ktorý miluje, niekoho odsúdiť alebo zatratiť?
Boh - bábkár
Všetko
naplánoval a všetko riadi. Nedovoľuje iniciatívu človeka a ani ju nepotrebuje. Všetko je v jeho rukách, a my, ľudia, s ním máme len
vzdialený neosobný vzťah. Človek je len nástrojom jeho vôle. Iniciatíva je nepotrebná a zbytočná, pretože aj tak vie všetko lepšie a o
všetkom aj tak rozhodne sám. Ani hodnota človeka nie je pre neho ktovieako veľká. Človek nič nemôže zmeniť, lebo všetko je už dopredu
určené a rozhodnuté.
Boh - pozorovateľ
Boh je veľmi inteligentný. Je tam kdesi v nebi a odtiaľ sleduje
celý svet. Nezasahuje doň, ani ho neovplyvňuje, ale pozorne ho sleduje. Je to asi ako keď nejaký vedec koná zaujímavý experiment. Pozoruje,
ako sa človek správa, čo robí, ale je tak trochu neosobný. Taký chladný.
Podnet na zamyslenie!!!
Ako tieto nesprávne
predstavy môžu ovplyvniť vieru človeka?
Vybrať zo Svätého písma predstavu Boha v Starom a Novom zákone.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta