Hebraizmus a islam - monoteistické náboženstvá

Spoločenské vedy » Náboženstvo

Autor: nany7
Typ práce: Referát
Dátum: 17.12.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 225 slov
Počet zobrazení: 6 164
Tlačení: 618
Uložení: 666
Hebraizmus a islam - monoteistické náboženstvá
 
HEBRAIZMUS 
Dejiny židovského  národa sa začali takmer pred 4000 rokmi okolo mesta Ur v Mezopotámii. Hebreji sa často sťahovali a jeden z ich kmeňov zašiel so svojím vodcom Abrahámom až do Kanaánu. Potomkovia tohto kmeňa odišli až do Egypta, kde bol dostatok chleba – Jozef Egyptský. Hebreji sa postupne v Egypte stali otrokmi a žili v otroctve 400 rokov. Otrocká práca a pohŕdanie spôsobili, že Hebreji sa zjednotili. Snívali o návrate do krajiny svojho otca Abraháma, do Kanaánu. Z generácie na generáciu si odovzdávali rozprávanie o svojich praotcoch, o Izákovi, Jakubovi a upevňovala sa v nich viera v jedného Boha – monoteizmus, čo nebolo vo vtedajšom období zvykom. Rozšírený bol polyteizmus. S týmto bohom, ktorý nemal ani podobu, ani meno, vytvorili Hebreji dovtedy nepoznaný vzťah medzi Bohom a človekom. Tento vzťah bol založený na dohode. Boh prisľúbil Abrahámovi zasľúbenú zem a Abrahám sa zaväzuje, že bude Bohu dôverovať a slúžiť. Toto bola prvá zmluva; neskôr ju obnovil Izák, Jakub, Mojžiš.
 
Zakladatelia
V osobe Mojžiša sa stretávame so skutočným zakladateľom židovského náboženstva. Dal Hebrejom Zákon, ktorý je aj dnes základom judaizmu. Oslobodil izraelský národ z egyptského otroctva, putoval s ním 40 rokov Sinajskou púšťou a priviedol ho do Kanaánu – zasľúbená zem. Na púšti dostali do kamenných tabúľ vytesané Desatoro, Mojžiš tiež vypracoval zákony a predpisy, podľa ktorých sa mali správať počas svojho každodenného života. Po príchode do Kanaánu sa izraelský národ vzmohol a prosperoval. Vládli mu králi – Šaul, Dávid, Šalamún. Tento ľud však často upadal mravne, preto k nemu Boh posiela prorokov, aby mu pripomínali jeho sľuby. A prišiel aj čas skúšok: bol zničený jeruzalemský chrám, ktorý bol postavený za vlády Šalamúna; boli odvlečení do zajatia, kde sa bez chrámu a archy zmluvy učili 50 rokov žiť v poslušnosti Bohu. Po návrate znovu postavili chrám a kňaz Ezdráš obnovil náboženský život. Druhýkrát bol chrám zničený r. 70 po Kr. a r. 135 Rimania úplne potlačili povstanie Židov a rozohnali ich do všetkých končín. Vtedy sa začala židovská diaspóra.
 
Písomné pamiatky
Písmo – skladá sa z 24 kníh, ktoré vznikli v rozličných časových obdobiach, ich autori napísali to, čo sa dovtedy tradovalo; pozbierané texty boli definitívne usporiadané v 10. stor.
Biblia má 3 časti: Tóra – Mojžišov zákon – Pentateuch
Proroci
Sväté knihy – žalmy, kroniky, príslovia, talmud – zvierka židovských tradícií
 
Obrady a zvyky
  Každodenný život veriaceho Žida sa podriaďuje náboženským predpisom a zvykom. Novorodenec dostane hebrejské meno pri modlitbe v synagóge. Týždeň po narodení je obriezka. Na 30-ty deň otec vykúpi svojho potomka strieborným peniazom, ktorý dá rabínovi. Táto obyčaj sa odvodzuje zo starodávneho zvyku, keď ešte prvorodené zvieratá obetovali Bohu a prvorodených chlapcov vykupovali. Toto vykupovanie malo naznačovať, že otec vykúpi svojho syna z absolútneho vlastníctva Boha a prechádza do vlastníctva pozemského otca.

SABAT – začína v piatok po západe slnka a trvá do soboty, kým nevyjdú hviezdy. Je to sviatok na pamiatku toho, že Boh si na siedmy deň po stvorení odpočinul a človek má konať podobne. Preto aj Žid v ten deň nepracuje, nezapáli ani nezhasne svetlo či oheň, nevarí, nešije, nepíše, nenarába s peniazmi a nepoužíva dopravné prostriedky. Jesť sa musí taká strava, ktorá vyhovuje náboženským predpisom, teda je košér. Napr. Žid nesmie jesť mäso neprežúvavcov, čo nemajú rozštiepené kopyto (ošípaná, kôň), alebo mäso rýb bez šupín a plutiev. Mäso ostatných zvierat môže jesť, ale musia byť zabité istým nábožensky dovoleným spôsobom. Pri jedle sa nemajú miešať mliečne výrobky z mäsom.
 
Židovské sviatky
Pascha - je z hebrejského slova Pesach a značí "prechod". Znamená, že Pán, keď prechádzal Egyptom a zabíjal prvorodených, popri izraelských domoch prešiel a ušetril ich od pohromy, pretože tieto domy boli označené baránkovou krvou. Neskôr pascha značí nielen prechod, ale aj veľkonočného baránka a samotnú veľkonočnú slávnosť, Veľkú noc.
Sviatok nekvasených chlebov - Izraeliti dostali od Boha príkaz sedem dní jesť nekvasené chleby. Táto skutočnosť  má symbolický význam. Znamená nový život, očistenie od kvasu hriechv a pripomína, že Izraeliti narýchlo odišli z Egypta, keď už nemali kedy zarábať na chlieb.
Pentekostes - sviatok Týždňov - ide o slávnosť žatvy, ktorá sa slávila 50 - ty deň po Veľkej noci.
Sviatok stánkov, sviatok oberania - na pamiatku, že počas putovania na púšti žili v stánkoch; neskôr slávili oberanie viniča a muži mali povinnosť osem dní spať v stánkoch vo viniciach.  
 
ISLAM
Znamená v arabčine podriadenie sa Božej vôli. Po judaizme a kresťanstve je to tretie monoteistické náboženstvo. Jeho zakladateľ bol prorok Mohamed, ktorý sa pokladal za nástupcu Abraháma, Mojžiša a Krista. Vznikol v Arábii na začiatku 7. stor. Mekka bola dôležitou oázou a významným obchodným strediskom na križovatke karavánových ciest; bola aj významným náboženským strediskom, lebo v nej bol Boží dom. Bola to stavba v tvare kocky, do ktorej bol zamurovaný posvätný čierny kameň. Údajne ju postavil už Adam, no potom ju zničili vody potopy. Opäť ju postavil Abrahám spolu so synom Izmaelom – praotcom Arabov.
 
Prorok Mohamed – narodil sa okolo r. 570 v Mekke. Vychovával ho jeho strýko, lebo bol sirotou. Keď dospel, vstúpil do služby k bohatej vdove Chadídži a neskôr sa s ňou oženil napriek veľkému vekovému rozdielu. Často chodieval do okolia Mekky, chodieval do jaskyne a tam rozmýšľal. Raz v noci sa mu vraj vo sne zjavil anjel Gabriel a oznámil Mohamedovi, že si ho Boh vybral za svojho posla a proroka. Od tých čias dostával od Gabriela zjavenia, z ktorých najdôležitejšie bolo posolstvo: Nieto Boha okrem Boha a Mohamed je posol Boží. Táto veta je ich vyznaním viery. So svojím posolstvom sa obracal Mohamed aj k chudobným a bezdomovcom a hlásal, že každý, bez ohľadu na rasovú príslušnosť, farbu pleti... sa môže stať moslimom. Mohamed vyzýval súkmeňovcov, aby zničili pohanské modly. Bohatí obchodníci sa postavili proti nemu, preto emigroval s prívržencami do Medíny. Proti odporcom a neveriacim Mohamed bojoval aj mečom. Šlo pritom o svätú vojnu (džihád) proti neveriacim. Mohamed zomrel v Medíne. Vtedy sa začalo obdobie rýchleho šírenia islamu.
 
Korán – prorok Mohamed postupne oboznamoval svojich stúpencov s učením, ktoré považoval za Božie zjavenie. Zo začiatku sa tradovalo len ústne, ale už počas jeho života sa začalo zapisovať na pergamen, ťavie kosti a ploské kamene. Posvätné texty spolu tvoria Korán (hebr. čítania). Delí sa na 114 kapitol, ktoré sú usporiadané od najväčšej po najmenšiu (okrem 1. kapitoly). Mohamedove skutky a výroky tvoria zbierku hadítov. Korán a zvierka hadítov sú hlavné zdroje k štúdiu Božieho zákona islamu. Islam nie je len náboženstvo, je to aj súbor zákonov a etických noriem. Islam určuje spôsob života moslima. Arabčina je náboženským jazykom každého moslima.
Každý moslim musí plniť 5 povinností alebo 5 pilierov viery.
1) vysloviť vyznanie viery, v ktorom sa zdôrazňuje jeden Boh a jeden prorok
2) päťkrát za deň sa pomodliť smerom k Mekke: na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer
3) Postiť sa po celý posvätný mesiac ramadán od východu do západu slnka
4) aspoň raz v živote vykonať púť do posvätnej Mekky, keď má na to dosť finančných prostriedkov
5) platiť náboženskú daň podľa výšky svojho majetku, z ktorej sú podporovaní chudobní.
 
Aj keď moslim bude dodržiavať každý z týchto pilierov, stále nemá záruku spásy. Islam je náboženstvo založené na samospravodlivosti. Moslimovia často myslia na súdny deň, kedy veria, že Alah vezme váhy a zváži skutky každého človeka. Dúfajú, že ich dobré skutky prevážia nad zlými, ale aj vtedy rozhodnutie Alaha závisí od Jeho vôle a nie od spravodlivosti. Inou interpretáciou je obraz skutkov človeka zapísaných v knihe. V deň súdu Alah otvorí knihu a účet človeka bude položený buď po Jeho pravici, alebo ľavici. Pre moslima je jedinou istou cestou do raja zomrieť ako mučeník počas islamskej Svätej vojny, džihádu.
Viera v anjelov a zlých duchov, tiež známych ako džinovia, je veľmi dôležitou súčasťou života väčšiny moslimov. Hoci Korán tvrdí, že dobro a zlo pochádza od Alaha, táto viera nemá svoj pôvod v ortodoxnom islame; pochádza z pohanských náboženstiev, obzvlášť z Afriky a Indie a do islamu bola iba pripojená.
 
Púť a posvätné miesta
  Mekka je najsvätejšie islamské mesto. Ďalšie dve sväté mestá sú Medína a Jeruzalem. Púťové oslavy sa konajú v Mekke. Keď pútnik vojde do posvätného priestoru, musí si obliecť predpísaný púťový odev, ktorý sa skladá z dvoch nezošitých bielych látok a symbolizuje rovnosť všetkých pred Bohom.
 
Obrady a sviatky
Veľký sviatok, Sviatok obetovania – obetujú obetné zviera, modlia sa, radujú sa a veselia
Moslimský nový rok
Narodenie proroka
Koniec ramadánového pôstu (Malý sviatok)
V tieto tri sviatky sa konajú veselé oslavy, ľudia kupujú nové šaty, varia vyberané jedlá, pripravujú lahôdky, ľudia sa navzájom navštevujú a obdarúvajú sa.
 
Muži sa modlia v mešitách, lebo prorok odporúčal spoločnú modlitbu, najmä v piatok, ktorý je sviatočným dňom. Počas bohoslužby sa modlia, potom si vypočujú kázeň a zasa sa modlia.
 
POLYTEISTICKÉ NÁBOŽENSTVÁ – HINDUIZMUS A BUDHIZMUS
 
HINDUIZMUS
Nie je to jedno indické náboženstvo; je to skôr kolektívne meno pre skupinu podobných, príbuzných náboženstiev. Súhrnný názov náboženských spisov je Védy. Svojím rozsahom je táto kniha 6-krát väčšia ako Biblia. Obsahuje 4 základné časti:
1) Mantry – hymny
2) Brahmany – návody k správnemu používaniu formúl pri modlitbe
3) Áranjaky – „lesné texty“; určené pre pustovníkov žijúcich v lese
4) Upanišády – „tajné náuky“; učenie, ktoré spozná len ten, kto žil v blízkosti Brahmana
 
Dva hlavné prvky védskeho náboženstv sú: kastovný systém a reinkarnácia. Kastovný systém znamená, že človek je zamknutý do svojej kasty po celý život, ale správnymi duchovnými cvičeniami – jogou – ju už počas neho môže zmeniť pre svoje budúce životy. Vo svojej budúcej existencii môže však aj klesnúť do nižšej kasty, ak celkový súhrn karmy (činov) je v jeho terajšom živote negatívny. Zákon karmy hlása, že každá myšlienka, slovo, čin, voľba nesú so sebou špecifické a nevyhnutné následky.
Starí Indovia udávali počet 330 miliónov bohov, ale hlavnými bohmi moderného hinduizmu sú Brahma (Stvoriteľ), Višnu (Udržovateľ), Šiva (Ničiteľ). Višnu je hlavným predmetom uctievania a vraví sa, že už mnohokrát prišiel na zem. Ľudské podoby, ktoré preberá, sa nazývajú avatáry. Avatárom bol napr. M. Gándhí.
Hinduizmus učí, že pôvod zla je v človeku. Ak je človek uväznený v rase, rode, kaste, národe, je to chyba jeho nevedomosti. Jeho život ovláda karma a reinkarnácia. Skôr alebo neskôr sa každý postupným prevteľovaním prepracuje do kasty brahmanov a z tej môže uniknúť cyklu prevteľovaní a splynúť napokon s Absolútnom. Ale „neosvietený“ musí putovať cez mnohé prevtelenia, cez stovky, ba tisíce foriem života, kým dosiahne stav božskosti. Spása je teda „osvietenie“, čosi, o čo sa musí snažiť. Musí sa zlomiť obmedzenie tela a mysle a objaviť „božské ja“ nejakou formou (jogou). Aj nebo aj peklo majú v hinduizme svoje miesto, ale nepokladajú sa za konečný bod. Sú skôr akési medzistanice, kde sa individuálne duše zhromažďujú medzi prevteleniami. Uctievanie bohov je prísne individuálnou záležitosťou. Niet nijakých spoločných bohoslužieb v pevne stanovenom čase. Môže sa konať pri domácom oltári, vo svätyni, pri ceste alebo v bohato ozdobenom chráme. Koná sa denne. Guru – učiteľ, majster, často avatár, má ho každý mladý Ind.
 
BUDHIZMUS
Nesie množstvo znakov indického národného náboženstva. Základnými článkami sú zákon karmy a prevteľovanie. Zakladateľom bol Siddhártha Gautama (ten, ktorý dosiahol cieľ). Narodenie a život Gautamu sú opradené mnohými legendami. Hovorí sa, že pri Gautamovom narodení predpovedal istý brahman, že sa z dieťaťa stane veľký náboženský učiteľ. Preto sa ho otec, ktorý túžil zo syna vychovať následníka trónu, pokúšal uchrániť od akýchkoľvek negatívnych skúseností, ktoré ako predpokladal, by sa mohli stať impulzom pre obrátenie sa synovej mysle k náboženstvu. Vyrastal v uzavretom svete prepychu, pohodlí a radovánkach. Neskôr sa oženil a mal syna. Jedného dňa však presvedčil svojho sluhu, aby ho zaviedol do blízkej dediny, kde predtým ešte nebol. Podnikol tam celkove 4 cesty, ktoré úplne zmenili jeho život. Na prvej ceste stretol starého človeka, na druhej chorého a na tretej sprievod nesúci mŕtveho na miesto upálenia. Keďže sa predtým s ničím podobným nestretol, staroba, choroba a smrť na neho hlboko zapôsobili a život v paláci sa preňho stal neznesiteľným. Stále na neho dorážala krutá realita utrpenia a neprestával rozmýšľať nad spôsobom, ako s utrpením skoncovať. Jeho štvrtá cesta mu poskytla  možné riešenie: stretol na nej askétu, z ktorého sálal pokoj, čo Gautamu ubezpečovalo, že tomuto človekovi sa už nejako podarilo s utrpením vyrovnať. Gautama opustil svoju rodinu a prepych paláca a rozhodol sa nasledovať život askétu. Ostrihal si svoje krásne vlasy, obliekol sa do oranžového odevu, vzal si so sebou len žobrácku misku na jedlo a začal svoje veľké hľadanie. Bližšie sa zoznámil s učením o prevteľovaní, čo ešte viac zväčšovalo jeho pesimizmus. Tvrdý asketický život ho priviedol na okraj zrútenia. Vtedy si uvedomil, že takýmto spôsobom zomrie skôr, ako bude mať možnosť dosiahnuť cieľ. V prítomnosti svojich spoločníkov sa teda po prvý raz po dlhom čase dosýta najedol, čím ich od seba odpudil Za splnu jednej májovej noci sa posadil pod veľký strom Bó, pevne rozhodnutý nepohnúť sa odtiaľ, kým nenájde odpoveď na otázku o utrpení. Pohrúžil sa do hlbokej meditácie a údajne dosiahol nové úrovne poznania: videl do svojich predchádzajúcich životov, videl ako pôsobí karma a ako sa z jej kolobehu vyslobodiť. Nakoniec dosiahol stav prebudenia (Boddhí), odkiaľ pochádza aj jeho čestný titul Buddha (Prebudený, Osvietený). Potom sa vrátil k svojim bývalým spoločníkom a začal im kázať svoje nové učenie. Títo okolo neho vytvorili prvé mníšske spoločenstvo tzv. Sangha. Buddha zomrel v Kušinagare ako 80 ročný a jeho smrť označujú jeho stúpenci slovom Paranirvána (úplná nirvána). Jeho telo spopolnili a rozdelili medzi osem rodín, z ktorých každá postavila nad jeho pozostatkami stúpu (mohylu). Stúpy sa stali strediskami pobožnosti a neskôr z nich vznikli pagody (budhistické chrámy).
Budhovo učenie bolo: „Nikomu a ničomu neubližovať, pestovať dobro a očisťovať svoju myseľ“. Štyri vznešené pravdy, ktoré formuloval nasledovne:
1) Vznešená pravda o utrpení – každú smrteľnú existenciu sprevádza utrpenie
2) Vznešená pravda o pôvode utrpenia – utrpenie spôsobuje žiadostivosť alebo túžba
3) Vznešená pravda o odstránení túžby – odstrániť túžbu znamená skončiť utrpenie
4) Vznešená pravda o ceste – päť etických príkazov (nekradnúť, nezabíjať, neklamať, nesmilniť, nepožívať opojné nápoje)
 
Ján Pavol II. označuje budhizmus za „ateistický systém“, keď hovorí: „Osvietenie, ktoré zakúsil Budha, sa redukuje na presvedčenie, že svet je zlý, že je prameňom zla a utrpenia pre človeka. Aby sme sa oslobodili od tohto zla, treba sa oslobodiť od sveta, treba roztrhať zväzky spájajúce nás s vonkajšou realitou, teda zväzky existujúce v našom ľudskom bytí, v našej psychike a v našom tele. Čím viac sa od takýchto zväzkov budeme oslobodzovať, tým budeme ľahostajnejší voči tomu, čo je vo svete, tým viac sa budeme oslobodzovať od utrpenia čiže od zla, ktoré pochádza zo sveta.“
 
POSTOJ CIRKVI K INÝM NÁBOŽENSTVÁM, CIRKEVNÉ DOKUMENTY
Katolícka Cirkev vo svojich dokumentoch a prostredníctvom svojich oficiálnych predstaviteľov vyjadruje postoj úcty vo vzťahu k iným náboženstvám. Takýto postoj však vôbec nie je samozrejmý a nerodil sa ľahko. Keď sa hovorí o postoji cirkvi k iným náboženstvám v dejinách a v súčasnosti, treba sa vyhnúť jednoduchým konštatovaniam. Vzťahy medzi veľkými spoločenstvami so zložitou vnútornou štruktúrou sú vždy komplikované a väčšinou sa v nich prejavuje celá škála rôznych postojov: ľahostajnosť, vzájomné nepochopenie, súperenie, pokus o ovládnutie a pohltenie, nenávisť, vnímanie druhého ako nutného zla, ale aj tolerancia, dialóg, spolupráca, láska. Aj keď existujú určité oficiálne proklamované postoje, zďaleka nie všetci príslušníci daného spoločenstva sa s nimi stotožňujú a podľa nich správajú.

Spoločenstvo sa s rôznosťou iného spoločenstva (nielen náboženského) vyrovnáva v zásade dvojakým spôsobom. Prvá možnosť spočíva v zdôrazňovaní kontrastov: zdôrazňuje na iných to, čo je nedokonalé, chybné, zlé až "diabolské". Na takomto čiernom pozadí sa aj vlastná šedivosť javí ako najjasnejšia beloba. Tento postoj sa aj dlhší čas nemusí nijako zvlášť prejavovať navonok, ale v určitých vyhrotených situáciách ľahko prechádza od tichého pohŕdania k masovému zabíjaniu. Dvetisícročné dejiny kresťanského antisemitizmu, križiacke vojny, inkvizícia a príspevok misií ku kolonizácii sveta sú výrečným svedectvom o nedostatočnosti a nezrelosti takéhoto prístupu. Druhá možnosť vzťahu k svojmu okoliu sa nebojí hľadať všetko dobré a hodnotné, čo v ňom je, a poukázať na to. Nepotrebuje svoju vlastnú dôstojnosť budovať na znevažovaní iných.

V dejinách kresťanstva nachádzame oba uvedené postoje. Je treba povedať to, že druhý, dialogický prístup sa v dejinách rodil len pomaly a bolestne, postupným dozrievaním ľudstva. Len rozvojom ľudskej kultúry a morálky a najmä prispením zvlášť zrelých osobností sa pomaličky mohol presadzovať druhý prístup.

V katolíckej cirkvi sa tento zlom udial na 2. vatikánskom koncile (1962-1965), ktorý zvolal a jeho smerovanie vytýčil pápež Ján XXIII. Duch tejto zmeny je obsiahnutý vo všetkých dokumentoch, ale zvlášť významné sú tri. V deklarácii "Nostra aetate" o postoji cirkvi k nekresťanským náboženstvám sa uvádza: "Katolícka cirkev nezavrhuje nič z toho, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté. S úprimnou úctou hľadí na oné spôsoby konania a správania, na pravidlá a učenia, ktoré sa síce v mnohom líšia od toho, čo ona sama zachováva a učí, no predsa sú nezriedka odbleskom tej Pravdy, ktorá osvecuje všetkých ľudí." Ďalej je to deklarácia "Dignitatis humanae" o náboženskej slobode a dekrét "Unitatis redinteratio" o ekumenizme. Z neskorších dokumentov treba zvlášť spomenúť spoločný dokument Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg a Kongregácie pre evanjelizáciu národov "Dialóg a ohlasovanie" z roku 1991. Tento dokument vysvetľuje, že misijné poslanie cirkvi nie je v protiklade s dialogickým postojom k iným náboženstvám a ponúka aj mnoho praktických usmernení. Ide v dialogickom postoji ešte ďalej ako predchádzajúce dokumenty, keď hovorí o tom, že nielen iné náboženstvá, ale aj sekulárnu kultúru môžeme vnímať ako výzvu a určité ich prvky môžu byť pre kresťanstvo obohatením. Stručne povedané, že sa od seba navzájom môžeme všeličo prospešné naučiť.

Od čias Jána XXIII. všetci pápeži podporujú ekumenizmus a medzináboženský dialóg, ale zvlášť treba spomenúť Jána Pavla II., ktorý nevynechá žiadnu príležitosť stretnúť sa s predstaviteľmi iných cirkví a náboženstiev, ako prvý pápež v dejinách navštívil synagógu a mešitu, zorganizoval významné medzináboženské modlitebné stretnutia v Assisi v rokoch 1986 a 2002 a predniesol na túto tému množstvo príhovorov.
  Cestu k súčasnému stavu kliesnilo mnoho postáv. Zaiste je potrebné vracať sa k tým pasážam z Písma, ktoré popisujú Ježišovo správanie k nežidom. Inšpiratívne je tiež vystúpenie apoštola Pavla na aténskom Areopágu (Sk 17, 22-23). Dnes môžeme povedať, že naši vierozvesti Cyril a Metod svojím dialogickým prístupom predbehli svoju dobu o tisíc rokov. V dobe pred 2. vatikánskym koncilom sa viacerí kresťanskí rehoľníci otvárali hlbšiemu štúdiu iných náboženstiev spojenému s pobytom v inonáboženských mníšskych komunitách.
 
Deklarácia "Nostra aetate" hovorí o postoji cirkvi k iným náboženstvám a zvlášť zdôrazňuje, že je treba zavrhnúť akúkoľvek diskrimináciu medzi ľuďmi, aj diskrimináciu náboženskú. Tento postoj sa totiž protiví Kristovmu duchu, ktorý hlásal lásku ku všetkým ľuďom. Cirkev nevylučuje zo svojich vzťahov ani veriacich iných náboženstiev. Hovorí, že oni sú tiež na ceste hľadania a je možné nájsť určité spoločné body:
 
Vzťah Cirkvi k židovskému národu:
Musíme si byť vedomí toho, že kresťanstvo vychádza zo židovstva. Na rozdiel od iných nekresťanských náboženstiev je židovská viera už odpoveďou na Božie zjavenie v SZ.
Vo vzťahu k budúcnosti nás so židovstvom spája spoločné očakávanie Mesiáša, aj keď Židia očakávajú prvý príchod Mesiáša a kresťania jeho druhý príchod na konci sveta. A hoci židovskí predstavitelia dali zabiť Ježiša Krista, nie je možné pripisovať všetkým vtedajším židom a ani dnešný židom vinu, a ani ich netreba predstavovať ako Bohom zavrhnutých, lebo všetci sme zodpovední za Ježišovu smrť, keďže on zomrel za všetkých.
 
Vzťah Cirkvi k moslimom:
Spoločným prvkom je uznávanie Boha ako Stvoriteľa. Moslimovia tvrdia, že sa pridržiavajú Abrahámovej viery a spolu s nami sa klaňajú jedinému milosrdnému Bohu. Ježiša síce neuznávajú za Boha, ale si ho ctia ako proroka. Uctievajú si aj jeho Matku Máriu a niekedy ju aj vzývajú. Okrem toho očakávajú súdny deň, keď Boh dá odplatu všetkým zmŕtvychvstalým ľuďom. Majú v úcte mravný život a uctievajú Boha najmä modlitbou, almužnou a pôstom. Islam je monoteistické náboženstvo.
 
Vzťah Cirkvi k hinduizmu:
Prívrženci hinduizmu tiež hľadajú odpovede na otázky týkajúce sa tajomstva života. Toto skúmanie tajomstva Božieho vyjadrujú nevyčerpateľnou plodnosťou bájov a filozofickým úsilím. Hľadajú oslobodenie od úzkostí našej existencie asketickým spôsobom života, alebo hlbokým rozjímaním.
 
Vzťah Cirkvi k budhizmu:
Budhizmus vo svojich rozmanitých formách uznáva, že tento svet je menlivý a nedostatočný a ponúka cestu, ktorou by ľudia mohli prísť k dokonalému oslobodeniu  alebo k vrcholnému osvieteniu, či už vlastným úsilím alebo pomocou zhora.
 
Podnet na zamyslenie:
Porovnať pravdy hlásané kresťanstvom a týmito náboženstvami - pojem Boh, dobro a zlo, život po smrti...
Zaujať vlastný postoj k tomu, čo prinášajú tieto náboženstvá a čo prináša kresťanstvo.
Prečo sú tieto náboženstvá také príťažlivé pre dnešného človeka?

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Náboženstvo

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu