Náboženstvo starých Keltov
Náboženstvo starých Keltov
Pôvod a najstaršie dejiny Keltov:
Strednú EÚ zaplavili
okolo r. 400 p.n.l. bojové družiny historických Keltov a tým začala doba laténska, ml. doba železná. V dobe veľkej expanzie medzi 5.-3. st.
p.n.l. obsadili obrovské územia od Iberského poloostrova a britských ostrovov cez Taliansko, strednú EÚ a Balkán až po Grécko a dostali sa
dokonca až do Malej Ázie. Tak sa dostali do kontaktu s gréckou antikou, s Etruskami a Rímanmi, zo starovekými Illyrmi. Od konca 3. St. p.n.l.
ich z Talianska vytlačili Rimania, v Gallii boli porazení Caesarom, na strednom Dunaji porazení vojskom kmeňového zväzu Dakov a Tauristkov a v
strednej EÚ ukončili ich vládu Germáni. Keltovia boli početní (mnohomiliónový) národ zložený z veľkého počtu kmeňov a v dobe expanzie
sa niektoré silné kmene rozdelili na viac častí, a prenikali do iných území. Vzhľadom k ich veľkému počtu a tiež preto, že nikdy
nevytvorili riadne fungujúci štát, sa hovorí o keltskom partikularizme (roztrieštenosti).
Dejiny Keltov sa delia do 4
vývojových fáz:
1. fáza pra- a protokeltská (±1500- 500/400 p.n.l.)
2. fáza historických Keltov (laténska ±500/400
p.n.l. - ±0)
3. fáza romantizujúca (±0-400 n. l.)
4. fáza ostrovná (±200- 900 n. l.)
Pramene poznania
keltského náboženstva:
Sú trojakého druhu:
1. písomné správy antických spisovateľov
2. povesti
a mýty z neskoršej doby (11. a 12. st. n. l.) v západných oblastiach (Brestaň, Wales, Škótsko, Írsko)
3. pramene hmotnej kultúry
Svedectvá o Keltoch: Hérodot z Halikarnassu, Poseidon z Apameie, Gaia Iulia Caesara, Strabona z Amaseie, Tita Livia, Plinius starší, M. A.
Lucana z Corduby, Pomponia Melu, C. Tacita a Lukiána zo Samosaty.
Prvé informácie:
- G.I. Caesar nás informuje
o dualizme svetskej a duchovnej moci st. Keltov, o tom že boli veľmi nábož. založený
- historický epos Pharsalia (M. A. Lucana)-
konkrétne údaje o keltskej religiozite, o viere v nesmrteľnosť
- dielo Prírodoveda (Plinius Starší)- o keltských druidoch
- satirik Lukián- informácie o bohoch minulého i súčasného sveta
- podanie aj od kresťanských kňazov, básnikov a spisovateľov- 600
príbehov bohov, odrážajú sa tu autentické prvky pôvodnej keltskej religiozity
- archeolog. pramene z doby laténskej- svätyne, kult.
miesta, plastiky, rezby bohov, sakrálne predmety, grafity, pohrebné pozostatky
- z doby gallo- rímskej a ostrovnej keltskej- reliéfy,
kamenné piliere s obrazmi bohov i s ich menami
Teoreticko- dogmatická zložka:
- v ml. praveku- animizmus, príp. animatizmus, kult
Veľkej Matky, prírod. síl a významných mŕtvych predkov
- v dobe laténskej– špecifický keltský polyteizmus
Historický Keltovia:
- boli silno vznetliví, poverčiví, nadaní veľkou predstavivosťou
- uctievali pramene, hory,
stromy, niektoré rastliny, pôdu
- oddávali sa do ochrany nadpozemských bytostí
- smrť pre nich znamenala len prechod do iného
prostredia (bola len stred dlhého života)
- podstatou ich náboženstva podľa Caesara bola viera v nesmrteľnosť duše, v sťahovaní
duše, v posmrtný život, v moc a silu nesmrteľných bohov a prísna morálka, cnosť, čestnosť a statočnosť
Druidovia (vzdelaný kňazi)
povzniesli ich náboženstvo na úroveň teologicko- filozofického učenia, ovplyvneného Grékmi a myšlienkovými prúdmi Orfizmus a
Pýthagoreizmus. Ku Keltom prenikla aj kresťanská viera.
Keltský panteón:
- keltovia poznali množstvo bohov, ochranných géniov
vôd, prameňov, lesov a pôd
- z historických prameňov je známe 400 mien či prezíviek
- starodávny kult Matky Zeme (ženské
božstvá a trojice bohýň- matiek)
- verili v mýtus o Matky bohov Dan (bohyňa zeme a plodnosti), jej syn bol Dagda (boh zeme, dobrý boh) a
Dagdova dcéra bola bohyňa Brighid (vznešená a mocná)
- na čele panteónu stála trojica najvýznamnejších bohov: Taranis, Teutates a
Esus
- náznaky viery v boha s troma hlavami: trojhlavý boh (najmocnejší boh), Taranis (najvyšší boh, nebies = hromovládca), Teutates
(kráľ kmeňa, boh vojny), Esus (stromový boh a vetru, bohatstva a vojny)
Vyobrazení bohovia v sakrálnom umení Keltov:
- aplikácie
troch hláv, boh s jelením parožím, kovová maska boha s kravskými rohami, Mokos (boh s kancom na hrudi), (kanec bol považovaný za
najposvätnejšie zviera), Ogmios (sprievodca mŕtvych s lukom, boh vojny a kráľovskej moci), Belen (boh slnka, svetla, ohňa, umenia i
lekárstva), Lug (slnečný boh, patrón roľníkov, remeselníkov, umenia i vojny), manžel bohyne Epony (otec bohov), Sucellus (boh ohňa,
kováč), Albiorix (boh sveta), Manopos (ochranný boh kmeňa Brigantov), Caturix (boh boja), Divona (bohyňa plodnosti), Rudiobos (boh alebo
numinum), nemenovaný boh s hadom, Arvernus (ochranca kmeňa Arvenov), Smertrios (boh vojny a ochranca Tréverov), Epona (bohyňa koní a
ochrankyňa jazdcov), Séquanu (bohyňa liečivej sily), Sirona (bohyňa liečiteľstva a ochrankyňa vodných prameňov), Visuna (bohyňa
lekárskeho umenia), Niskai (bohyňa prameňov), Arduinna, Rosmerta (bohyne plodnosti)
- božské páry: Sucellus a Nantosuelta, Vidasus a
Tiana, Sirona a Apollón, ženská dvojica sestry Sulevie
- triáda bohyní matiek (kult Matron)
- Abnoba (bohyňa lesov a riek),
Alisanos (boh zeme), Icauna (riečna bohyňa), Nehalennia (bohyňa moreplavcov), Nemetona (bohyňa posvätných hájov)
- zmiešaný bohovia
(rímsko-keltský): Sulisa Minerva (bohyňa), Antenocitikus (boh)
- rímski bohovia: Apollón, Merkur, Mars, Minerva, Jupiter, Bellon
- miestne božstvá: Noreie (bohyňa plodnosti a materstva)
- démoni: veľmi málo, väčšinou mytológie- boje s morskými, vtáčími
démonmi, hermafroditmi...
Spoločenstvo zvierat:
- zvieratá mali symbolicky nadväzovať spojenie sveta živých
zo svetom mŕtvych
- kanec – symbol sily a odvahy
- jeleň – posol obnovy a hojnosti, sprievodca duší mŕtvych
- býk,
kôň, koza, baran, had, pes, hovoriaci havran, kohút, labuť, holub, orol...
Prakticko-kultová zložka:
- keltským obyčajom bolo uctievanie bohov hlavne v prírode na posvätných miestach ako: jaskyne, hory, na skalách, bažinách...
- zvlášť si ctili posvätné stromy ako: dub (imelo), tis
Najstaršie svätyne:
- rondely (doba halštatská) napr. Goloring
- temenos (Praha) – výstavný sakrálny okrsok
- kruhové kromlechy, symbolické slávnosti druidov až dodnes
- posvätné háje
„nemetony“ – najvýznamnejšie prírodné svätyne kde mohol vstúpiť iba zasvätený
- najstaršia umelá svätyňa v strednej EÚ je
kultové miesto z doby halštatskej v Libenicích
- štvoruholné svätyne a valy
- ostatné svätyne – domáce, výstavné
Zones.sk – Zóny pre každého študenta