Komunikačné techniky

Komunikačné techniky
1) ASERTIVITA
2) UMENIE KLÁSŤ OTÁZKY
3) UMENIE POČÚVAŤ

1. Asertivita

Zodpovednosť každého za vlastné jednanie, kontrola nášho „JA“,rozhodnutia o tom, čo chceme v rôznych situáciách,  počúvanie druhých ľudí a pochopenie ich správania, toho čo chcú, čo cítia a aké zastávajú pozície, hľadanie prijateľných riešení,
ASERTÍVNE PRÁVA
1) Právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a pocity a byť si za ne a ich dôsledky sám zodpovedný.
2) Právo neponúkať žiadne výhovorky, vysvetľovania ani ospravedlnenia za svoje správanie.
3) Právo posúdiť, či a nakoľko som zodpovedný za riešenia problémov druhých ľudí.
4) Právo zmeniť svoj názor.
5) Právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
6) Právo byť nezávislý na dobrej vôli druhých ľudí.
7) Právo povedať: „JA NEVIEM!“
8) Právo povedať: „JA TI NEROZUMIEM..“
9) Právo povedať: „JE MI TO JEDNO.“
10) Právo robiť nelogické rozhodnutia.
11) Právo sám sa rozhodnúť, či budem jednať asertívne alebo nie.

ASERTÍVNE SCHOPNOSTI
Pokazená gramofónová platňa - pokojné opakovanie toho, čo chcem.
Otvorené dvere - kritika prijímaná pokojne, bez úzkosti.
Sebaotvorenie sa - pokojné vyjadrenie kladných aj negatívnych aspektov vlastnej osobnosti.
Voľné informácie - voľné vyjadrenie aj nevyžiadaných informácií.
Negatívna asercia - súhlas s kritikou vlastných nedostatkov.
Negatívne pýtanie sa - otázkami privediem kritika do úzkych a dokážem mu, že nevie, čo kritizuje.
Selektívne ignorovanie - reagujem len na konkrétne námietky.
Kompromis - v prípade, že neutrpí vlastná sebaúcta, ponúknuť prijateľný kompromis.
 

2. Umenie klásť otázky

DRUHY OTÁZOK
Otázky uzatvorené – sú zamerané na upresnenie informácií, alternatívne odpovede, áno- nie
Otázky sugestívne – kategorické otázky, vnucujú odpoveď, nepripúšťajú alternatívu
Otázky otvorené – voľné otázky, umožňujú odpovedať slobodne
TECHNIKA KLADENIA OTÁZOK SPIN
pri návrhoch riešení a vedení jednania
metóda sa opiera nie o vlastnú argumentáciu a vysvetľovanie, ale na prenechaní aktivity partnerovi
vychádzate z nasledujúcich typov otázok: 1. S – SITUATION QUESTIONS   - situačné otázky
2. P – PROBLEM QUESTIONS - otázky na problém
3. I – IMPLICATION QUESTIONS   - implikačné otázky
4. N – NEED PAY OFF QUESTIONS - otázky na výhodu
 

3. Umenie počúvať – aktívne počúvanie  

FÁZY AKTÍVNEHO POČÚVANIA
Počutie - aktivizácia sluchu, vnímanie všetkých podnetov, sluchu a pohybov celého tela
Počúvanie - sústredenie sa na obsah vyjadrovanej informácie
Chápanie - porozumenie obsahu aj zmyslu vyjadrovanej informácie
Spätná väzba - dať najavo, že som pochopil
1. zhrnutím obsahu
2. parafrázovaním informácie
3. vizuálne-prikyvovaním, pohybmi rukami, výrazom tváre a pod.

ÚROVEŇ POČÚVANIA
- nepočúvanie,
- sluch je zapojený, ale človek nerozlišuje vyjadrovanú informáciu od okolitých zvukov, vníma okolie ako celok,
- povrchné počúvanie,
- počúvajúci zaregistruje tému hovoreného a na základe toho usúdi, že bližší obsah ho nezaujíma,
  zvyčajne sa na hovoriaceho nedíva a venuje sa inej činnosti,
- počúvanie na úrovni obsahu,
- počúvajúci pasívne prijíma obsah hovoreného, nezamýšľa sa nad zmyslom a logikou, neprejavuje  bližší záujem, najčastejšie pasívne sedí a uprene sa na hovoriaceho pozerá, na výzvu reaguje jednoslovne
- empatické počúvanie,
- počúvajúci má živý záujem o obsah hovorenej informácie, chápe zmysel, díva sa na hovoriaceho, prikyvuje, kladie otázky, dáva najavo súhlas či nesúhlas
 
JEDNOU Z HLAVNÝCH BARIÉR EFEKTÍVNEJ KOMUNIKÁCIE JE NESCHOPNOSŤ POČÚVAŤ DRUHÝCH !!!
AKO ZLEPŠIŤ ÚROVEŇ POČÚVANIA
 
1. sústreďte sa na to, o čom sa hovorí a snažte sa vylúčiť vyrušovanie aj myšlienkovou neprítomnosťou, ktorá môže trvať pár sekúnd, ale aj niekoľko minút,
2. opakujte si kľúčové slová a vety v hlave, pomôže vám udržať ich a neskôr opäť vyvolať,
3. sledujte gestám postoje a výraz tváre hovoriaceho, rovnako tak zmenu hlasu; porovnávajte, či odpovedajú tomu, o čom človek hovorí, v opačnom prípade svedčia o určitom konflikte,
4. všímajte si prestávky a zmeny rytmu reči; signalizujú príležitosť pre odpovedanie alebo kladenie otázok,
5. snažte sa pýtať alebo komentovať prejav rozprávajúceho; bude sa potom snažiť vysvetliť veci tak, aby ste ich lepšie pochopili,
6. poskytujte spätnú väzbu, aby bolo jasné, že správe rozumiete,
7. obzvlášť svedomito sledujte informácie, ktoré majú pre vás osobný význam; mali by vám byť úplne jasné skôr, ako hovoriaci opustí scénu