Zóny pre každého študenta

Francúzske stolovanie, kuchyňa a zvyky

Francúzske stolovanie, francúzska kuchyňa, francúzske zvyky

O Francúzoch sa hovorí, že sú gurmáni a milovníci. (O milovníkoch neviem, o jedle som zistila viac).
 
Francúzsky štýl stolovania je veľmi príjemný. Jedlo sa tu pokladá za spoločenskú udalosť, veľa sa rozpráva a nikto sa nikam neponáhľa. Na obed je vyhradená minimálne hodina, aj keď sa jedná o obed v práci. Za najdôležitejšie jedlo dňa sa pokladá večera, ktorá začína najskôr o 8 večer a stretáva sa pri nej celá rodina.
 
Každé jedlo sa skladá z niekoľkých chodov – najčastejšie predjedlo, hlavné jedlo a dezert. Môže sa vyskytnúť aj chod „syr“, ktorý sa podáva pred dezertom. Ku každému chodu (okrem dezertu) sa je bageta, z ktorej sa odlamujú kúsky zásadne nad stolom a nie nad tanierom, takže po jedle je na stole poriadny neporiadok. Na pitie sa podáva voda ako samozrejmosť a väčšina pije aj víno.
 
Prílohy sa jedia málo, najčastejšie sa je mäso s dusenou zeleninou a bagetou alebo chlebom. Ryža, zemiaky, hranolky a cestoviny sa podávajú hlavne v jedálňach. Bageta sa je ku všetkému, takže aj ku cestovinám, pizzi, hranolkám a ryži. Každé jedlo obsahuje jednu rovnakú vec – šalát. Jedia sa údajne aj preto, lebo znižujú hladinu zlého cholesterolu. Šalátové listy sú vždy natrhané tak, aby vám pri konzumácii nič netrčalo a nepadalo z úst, ale je to presne „na vidličku“.
 
Jedna vec, ktorá nás zarazí  pri pobyte vo Francúzsku - bagetou sa vylíže tanier úplne do čista. Keďže pri rodinných večerách vo francúzskych domácnostiach sa všetky chody (okrem dezertu) podávajú na ten istý tanier, tak je to vcelku pochopiteľné. Napriek tomu, v reštauráciách to pôsobí zvláštne.
 
Víno a syry. Spĺňajú povesti, ktoré sa o nich šíria. Raňajky. Raňajky zvyknú byť sladké. Croissant, čokoládový chlebík (pain au chocolat) alebo iné sladké pečivo, ktoré u nás neexistuje, sa namáča do mlieka alebo do kávy.
Jogurty. Ovocné jogurty sú často krát biele s ovocnou príchuťou, pričom konzistencia je ako huspenina alebo želatína. Našťastie sa dajú nájsť aj „normálne“, len treba dlhšie hľadať. Jogurt sa zvykne jesť ako dezert po hlavnom chode. Obľúbené sú biele jogurty, do ktorých si však všetci sypú kryštálový cukor. Niekedy si ocukria aj ochutený, už sladký jogurt.
 
Obchody. Samozrejme, že sú tu klasické obchody, kde sa dá nájsť všetko. Pečivo a koláče sa však nakupujú najmä v pekárňach/cukrárňach (boulangerie & pâtisserie), čokoláda v čokoládovni (chocolaterie) a syry sa dajú kúpiť v syrárstve (fromagerie). Väčšinu potravín v obchodoch kúpite len v balení po viacerých kusoch. A tieto sú zabalené najskôr samostatne, a potom všetky spolu. Napríklad žuvačky kúpite len v balíčkoch po 5, jogurty minimálne 4.... Aj vajcia predávajú v klasickom plastovom obale, ktorý je následne zabalený ešte do papierového obalu s nápisom „vajcia“. Ani vajcia ani mlieko nie sú v chladničkách, ale len na bežných pultoch. V nedeľu je väčšina obchodov zatvorená, ale dá sa nakúpiť na trhu. Napriek tomu, že vo Francúzsku je veľa super a hypermarketov, žiaden z nich nie je otvorený nonstop. Pre mnohých Francúzov je skutočnosť, že u nás je skoro v každom väčšom meste nonstop supermarket úplne nepredstaviteľná.
 
Trhy. Veľmi obľúbené a rozšírené sú trhy, kde sa dá nakúpiť skoro všetko a lacnejšie ako v obchodoch. Je to niečo ako naša tržnica, ale väčšinou trvajú len doobeda, niekoľkokrát do týždňa, pričom v nedeľu sú vždy najväčšie. Všetci Francúzi, keď idú na trh, nakupujú do prútených košíkov alebo majú také vozíky ako u nás majú poštárky. Zaujímavé je sledovať predávajúcich, lebo tí svoj tovar vynukujú a prekrikujú sa navzájom.
Francúzi sú hrdý národ a ak sa vám bude zdať, že sa hocikde vo Francúzku dohovoríte po anglicky, ste na omyle. Najlepšie pomôže ak pri konverzácii sa budete aspoň snažiť začať konverzovať nejakými základnými frázami po francúzsky, inak by to mohli prijať ako arogantnosť a nezdvorilosť. Ak dôjde celá vaša slovná zásoba, zdvorilo sa opýtajte, či hovoria po anglicky – “Parlez-vous Anglais?”. Ak povedia áno, tak môžete začať konverzovať po anglicky, ale nezabúdajte zakomponovať aj slovíčka po francúzsky.
Nezľaknite sa príliš osobných otázok. Nie sú to zlé spôsoby, ale prejavujú tým záujem o vás.
Francúzi konverzáciu sprevádzajú temperamentnou a niekedy sa môže zdať, že až agresívnou gestikuláciou. Reč tela je teda  súčasť konverzácie.
Ukázať alebo naznačiť gesto spojených prstov ukazováka a palca znamená na severe Francúzka „dobre“ ale v južnom Francúzku to znamená „ste nula“. Lepšie bude ak toto gesto nebudete používať, aby nedošlo k nedorozumeniu.
Očný kontakt je tiež dôležitý, pretože ukazuje, že máte záujem a berte osobu na vedomie.
 
Pri stretnutí sa zdravíme podaním a potrasením ruky. Ruku podávame všetkým, vrátane detí. Ruku samozrejme podáva ako prvý starší človek, alebo žena. Medzi priateľmi sa zvykne prikladať líce k lícu.
 
Ak chcete pri stolovaní platiť, mávanie na čašníka je pokladané ako arogantné a  veľmi neslušné. Najlepšie požiadate obsluhu o účet gestom, akoby ste písali.
Jesť by sme mali vždy s príborom. A to aj v reštaurácii z rýchlym občerstvením. Jesť rukami na ulici, teda na verejnosti, je pokladané za veľmi neslušné. Pri veľmi neformálnom stolovaní je jedenie prstami bežné.
 
Na návštevu do francúzskej rodiny, je vhodné priniesť fľašu dobrého vína, no v niektorých častiach Francúzska, ako je Paríž, môžu toto pokladať za zlú etiketu.
 
Domácich by ste mohli tým uraziť, pretože víno je súčasť každej večere a asi každý Francúz má doma svoju zásobu vína. Môžu to chápať, že nemajú vkus na výber dobrého vína.
 
Lepšie potom urobíte, ak prinesiete  alebo pošlete na druhý deň hostiteľovi fľašu Brandy a hostiteľke kvety. Zvykne sa posielať aj ďakovný list.
 
Pri stolovaní čakajte na zahájenie hostiteľom. Ako prvý si položí obrúsok na kolená a potom ho nasledujte. Pripojte sa k prípitku a výzve na začatie konzumácie. Je zdvorilé všetko čo je na tanieri jesť. Pri neformálnom stolovaní, nie je nezvyčajné tanier vytierať dočista kúskom pečiva, ale samozrejme zase len vidličkou. Sledujte hostiteľa a tak sa nechajte viesť stolovaním.
 
Hosťuje sa viac v reštaurácií ako doma. To znamená, že Francúzi pozívajú hostí radšej resp. častejšie do reštaurácie ako k sebe domov.
 
Na vášnivú svadobnú noc môžu zabudnúť vidiecke Francúzky. Večer po svadbe sa totiž novomanželom pod okná postavia všetci ich kamaráti a príbuzní, ktorí tlčú lyžicami a naberačka do prázdnych hrncov, zvonia na zvončeky a pískajú na píšťalky. Neprestanú, kým je nevesta nepozve ďalej a neodídu, kým nezjedia a nevypijú všetko, čo nájdu.
Pre francúzsku kuchyňu je charakteristické používanie byliniek...
 
Najviac využívajú rozmarín, levanduľu, tymian, bobkový list, takže uprednostňujú aromatickejšie bylinky. Aj u nás sú rozšírené tie isté bylinky či už čerstvé, alebo v sušenom stave. My s nimi varíme, ale Francúzi sa s nimi „hrajú“. Vedia ich lepšie spracovávať. U nás sa toto umenie trošku zabudlo, tak ako sme zabudli pripravovať divinu, tak sme zabudli aj používať bylinky. Naše staré mamy ich využívali, my sme na ne zabudli, ale teraz je opäť ich boom a opäť sa dostávajú do nášho jedla.
 
Chuť je najlepší radca
Každému chutí iné víno a samozrejme aj iné syrové lahôdky. A možno vám ešte ani nenapadlo podávať k vínu plátky syra napríklad s bobuľkami hrozna alebo vlašskými orechmi. Asi je pre nás typickejšie zajedať k vínu chlebíčky, ale zmena nezaškodí. Syrovou misou môžeme príjemne prekvapiť aj svojich hostí.
Radšej biele
K väčšine syrov sa najviac hodia rôzne druhy bieleho vína. K syrom s bielou plesňou sú najlepšie suché rizlingy, k smotanovým syrom napríklad silván. Červené vína majú mimoriadne výraznú chuť, takže prebijú arómu aj chute syrových lahôdok. Určite sa však oplatí vyskúšať aj túto kombináciu a sami si nájdete svoje syrovo-vínové duo.

Tri syrové delikatesy

Tieto dobroty môžeme podávať ako dipy s tyčinkami alebo natreté na chrumkavom chlebe či kolieskach bagety.
 
1. 250 g syra s bielou plesňou a ošúpanú cibuľu nakrájame nadrobno. V mise zmiešame nakrájaný syr, cibuľu, 5 PL masla a 150 g kyslej smotany na jednotnú zmes. Pridáme ešte soľ, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku.
 
2. 200 g syra s modrou plesňou rozmixujeme so 100 g šľahačkovej smotany a dochutíme zmesou mletého viacfarebného korenia (čierneho, bieleho, červeného, zeleného).
 
3. 50 g prerastenej slaniny nakrájame na kocky, opečieme a tuk scedíme. 300 g kozieho syra rozmixujeme so 100 ml mlieka, pridáme štipku sušeného tymianu a opečenú slaninu. 
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/10938-francuzske-stolovanie-kuchyna-a-zvyky/