I. Čo je sociológia

Predmet a úlohy sociológie

Sociológia vznikla z latinského slova societas a z gréckeho slova logos- veda o spoločnosti. Definícia: - spoločensko-vedná disciplína, ktorá sa zaoberá spoločnosťou v celom jej rozsahu,
- je spoločensko-vedná disciplína, ktorá sa zaoberá ľudským správaním a jeho dôsledkami,
- je to veda o sociálnom správaní o vzájomnom pôsobení ľudí o sociálnych skupinách o sociálnych vzťahov a sociálnej štruktúre.
Charakteristika sociológie: - zaoberá sa štúdiom sociálneho života jednotlivcov, skupín a spoločnosti,
- snaží sa porozumieť spoločnosti tým, že poznáva spoločenskú realitu,
- sústreďuje sa na naše vlastné správanie a na človeka ako spoločenského tvora.

Sociológia chápe pod pojmom spoločnosť ohraničené územie svojho štátu, konkrétna spoločnosť konkrétneho štátu. Sociológia študuje predovšetkým súčasnú spoločnosť, ale zaujíma sa o históriu a často porovnáva spoločnosti rôznych štátov.

Predmet sociológie: - predmetom sociológie je spoločnosť so všetkými jej oblasťami. Úlohy sociológie: hlavnou úlohou sociológie je porozumieť spoločnosti a tomu, čo sa v nej deje: a) progresívne- to je čo napomáha spoločnosti, jej vývoju je to pre spoločnosť pozitívne, b) regresívne- to je to, čo spoločnosť poškodzuje, spomaľuje, deformuje jej vývoj, napredovanie.
Z hlavnej úlohy vyplývajú čiastkové úlohy sociológie:
1. študovať a analyzovať spoločenské javy,
2. pochopiť súčasnú spoločnosť,
3. pochopiť sociálny svet iných spoločností,
4. obohacovať a rozvíjať naše sebapoznanie,
5. skúmať vzájomné pôsobenie medzi spoločnosťou a jednotlivcom,
6. spoznať kultúrne rozdiely, prispievať k odstraňovaniu predsudkov.

Odvetvové sociologické disciplíny

Sú to odbory sociologického poznávania, ktoré skúmajú konkrétne oblasti spoločenského života ich vznik si vynútila potreba zaoberať sa konkrétnymi oblasťami, pretože spoločenský život sa stal pestrý a bohatý.
Odvetvové sociologické disciplíny: sociológia práce, mládeže, náboženstva, práva, výchovy, zdravotníctva, kultúry...

Vznik a vývoj sociológie

Sociológia vznikla ako dôsledok prevratných spoločenských zmien vtedajšej doby najmä francúzskej revolúcie 1789 a európskej priemyselnej revolúcie. Prvé úvahy o spoločnosti nachádzame už v prácach antických filozofov, keď pôvodné úvahy o podstate sveta, vystriedalo o obohatilo premýšľanie na tému človek.

Mnoho zo spoločenskovednej tematiky možno nájsť:

- v textoch antických filozofov- Platón, Aristoteles,
- v teologických úvahách stredoveku- Aurelius Augustimus, Tomáš Akvinský, Erazmus Rotterdamský,
- v období renesancie a romantizmu- G. Bruno,
- v období novoveku- J. Socke, F. Bacon,
- najbohatšie zdroje nachádzame v dielach francúzskych osvietencov a utopických socialistov: F. Foarier, J. J. Rousseau, C. H. Saint- Simom, R. Owen, CH. L. Montesquieu...,

Teda omnoho skôr ako vznikla sociológia ako veda. Sociológia je pomerne mladá veda a bohatá na teoretické koncepcie, názory. Vznikla v 1. pol. 19.st a za zakladateľa sa považuje August Comte- považujeme ho za otca sociológie a práve preto, že jej dal názov, sociológiu budoval ako pozitívnu vedu => že by mala obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré možno potvrdiť alebo odmietnuť na základe faktov. Bol to francúzsky mysliteľ a filozof, pojem sociológia použil 1. v diele „Kurz pozitívnej filozofie“- 1839. Sociológiu rozdelil na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku. Podľa neho sociológia by mala byť veľkým prínosom pre ľudstvo, pretože umožňuje vedecky chápať, predvídať a ovplyvňovať ľudské správanie.

Ďalší predstavitelia:
Emile Durkheim- významný- francúzsky mysliteľ, bol presvedčený, že spoločenský život je potrebne skúmať rovnako objektívne ako prírodné vedy,
Karl Marx- snažil sa spájať spoločenské problémy s ekonomikou a spolu ich skúmať,
Max Weber- vniesol do sociológie pojem racionalizácia ako snahu o najefektívnejšiu organizáciu sociálneho a ekonomického života, založenú na technických znalostiach,
Tomáš Garrigue Masaryk- zakladateľ českej sociológie, napísal niekoľko pozoruhodných prác o sociálnej otázke, o samovražde,
Anton Štefánek- významný slovenský sociograf.

Vzťah sociológie a iných vedných disciplín

Spoločnosť je predmetom skúmania viacerých vedných disciplín. Oblasti ich záujmu sa často prekrývajú a nie je možne presne určiť hranice jednotlivých vied. Preto sociológia spolupracuje s inými vedami a navzájom sa dopĺňajú.

Filozofia- spoločné- nachádza poznatky zo spoločnosti a sociológia sa od filozofie odčlenila; rozdiely- filozofia- hľadá odpoveď na základné otázky ľudského bytia kto sme, prečo sme na tomto svete; sociológia- analyzuje ako žijeme a ako najlepšie žiť.
História- spoločné- majú historický vývoj, ktorý nám pomáha správne hodnotiť súčasné javy a procesy; rozdiely- história- orientuje sa na minulosť; sociológia- orientuje sa na súčasnosť.
Psychológia- spoločné- zaoberajú sa ľudským správaním; rozdiely- psychológia- sa zaoberá psychikou jednotlivca; sociológia- študuje ako funguje psychika v rámci sociálnych skupín.
Ekonómia- spoločné- spoločenský život závisí od ekonomických podmienok v spoločnosti; rozdiely- ekonómia- skúma ekonomický systém spoločnosti; sociológia- sa zaoberá sociálnymi následkami ekonomických procesov => ako ekonomika ovplyvňuje ľudské vzťahy.
Politológia- spoločné- sa zaoberajú štátnymi inštitúciami, politickými vzťahmi, politickou kultúrou; rozdiely- politológia- analyzuje princípy fungovania štátu, získavania a uplatňovania moci; sociológia- politické inštitúcie a štát ako súčasť života a zaujímajú vplyv politiky na jednotlivca a jeho správanie.
Antropológia- spoločné- najviac sa približuje k sociológii, pretože študuje formy ľudského správania, ľudské správanie, kultúrne vzorce života spoločnosti; rozdiely- antropológia- sústreďuje najmä na kultúru v minulosti, na tradičné spoločenstvá a skupiny a často má etnický charakter; sociológia- študuje moderné spoločnosti, zaoberá sa kultúrou, ale aj inými oblasťami spoločenského života.

Sociologická teória

Sociológia je teoreticko-empirická veda. Výsledky, ktoré získa sú objektívne, spoľahlivé, presné a pravdivé. Používa pojmy, ktoré sú zrozumiteľné a jasné. Všetky poznatky, ktoré získa sú overiteľné. Snahou sociológie je, aby teoretické poznatky boli v súlade praktickými skúsenosťami. Sociologický výskum- je špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie spoločných javov, ktoré využíva empirické údaje. Sociologickým výskumom sa overuje platnosť sociologických teórií.

Sociologická teória rozlišuje 2 úrovne skúmania:
1. mikrosociologická úroveň skúmania(mikrosociológia)- je zameraná na skúmanie každodenného života, správania činností v malých sociálnych skupinách;
2. makrosociologická úroveň skúmania(makrosociológia)- je zameraná na skúmanie vo veľkých sociálnych skupinách, aj v celej spoločnosti.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

I. Čo je sociológia