Štruktúra- vyjadruje usporiadanie častí do celku. Je určitá sieť vzťahov medzi prvkami, alebo časťami určitého celku. Tvoria ju prvky, z ktorých je zostavený určitý systém a spôsob ako spolu súvisia. Umožňuje zachytiť, čo je v spoločnosti napriek všetkým zmenám trvalé. Odhaľuje čím sa daná spoločnosť odlišuje od iných spoločností, teda čo tvorí jej identitu.
1. človek je tvor spoločenský, má potrebu združovať sa s inými ľuďmi a to na základe náklonnosti, alebo v záujme dosiahnutia svojich cieľov;
2. človek vytvára rôzne druhy zoskupení;
3. v zoskupeniach sú ľudia rozlične spätí (spoločnými názormi) a vytvárajú vzájomné vzťahy;
4. správanie sa riadi určitými pravidlami, nadobúda ustálenú podobu a nazýva sa sociálna rola;
5. na základe toho, ako jednotlivec plní svoju sociálnu rolu získava určité postavenie- sociálny
status.
Štruktúra spoločnosti- vzniklo z angl. slova social structure- je relatívne stabilná sieť podstatných
sociálnych interakcií spoločností, sociálnych rolí a sociálnych statusov, ktoré vznikajú pri vzájomnom pôsobení, charakteristická pre
daný sociálny útvar v danej etapy vývoja. Je to pohľad z vonka do vnútra spoločnosti, ktorej objektívnosť nám pomáha zabezpečovať
sociologický výskum a sociologická imaginácia.
1. zachytiť človeka v spoločnosti napriek zmenám relatívne trvalé, čiže čím sa daná spoločnosť odlišuje od ostatných;
2. pochopiť jej súčasný stav a posúdiť ďalší vývoj;
3. zaradiť jednotlivca podľa príslušných kategórii na jeho miesto spoločnosti;
4. porovnať danú spoločnosť s inou podobnou
spoločnosťou.
Štrukturálne rezy spoločnosti- lepšie pochopiť zloženie štruktúry spoločnosti nám umožňujú
štrukturálne rezy spoločnosti. Sú to pohľady z určitého hľadiska záujmu. Celý súhrn štrukturálnych rezov spoločnosti nám dotvára
objektívny obraz spoločnosti.
Najvýznamnejšie štrukturálne rezy spoločnosti:
1. sociodemografická štruktúra- ukazuje postavenie mužov a žien, ich vzťahy...;
2. profesijná štruktúra- postavenie jednotlivých profesií;
3. etnická a národnostná štruktúra- zoskupenie jednotlivých národností a etnických skupín spoločnosti, ich počet a postavenie;
4. štruktúra príjmov a majetku- výška príjmov, veľkosť majetku, životná úroveň obyvateľstva;
5. sociokultúrna štruktúra- vyjadruje štýl života, kultúrne hodnoty, odlišnosť kultúr;
6. mocenská štruktúra- je spojená s politickým systémom- ukazuje rozdelenie moci medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva;
7. náboženská štruktúra- zastúpenie jednotlivých náboženstiev v spoločnosti.
Sociálne nerovnosti- označujú stav, keď členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k
sociálnym zdrojom a to najmä moci, bohatstvu a prestíži. Sociálne nerovnosti sa v spoločnosti prehlbujú a tak dochádza ku
konfliktom.
Príčiny sociálnej nerovnosti:
1. štátna regulácia (totalitná spoločnosť zvýhodňuje členov totalitnej moci);
2. spoločenské pomery (rasová diskriminácia tolerovaná spoločnosťou);
3. rodinné pomery (postavenie mužov a žien, rozvodovosť);
4. osobné dispozície (zdravotný stav,
inteligencia).
Sociálna stratifikácia- je usporiadanie spoločnosti do vrstiev alebo tried na základe sociálnej
nerovnosti.
Veľké skupiny ľudí sa odlišujú podľa rôznych kritérií:
1. materiálne povahy- bohatstvo, výška príjmov, vlastníctvo;
2. kultúrno-ideove povahy- vzdelanie, životný štýl, prestíž povolania;
3. politické a všeobecné povahy- sociálny status, moc.
Základné črty sociálnej stratifikácie:
1. univerzálnosť;
2. dedičnosť;
3. všeobecnosť;
4. rozdiely v chápaní.
„Kto sa opil vínom, vytriezvie, ale kto sa opil bohatstvom, ten nikdy triezvy nebude.“ (africké príslovie).
1. otrokárstvo- predstavuje extrémnu formu sociálnej nerovnosti, pretože niektorí ľudia sú majetkom iných. Otrokárstvo sa v rôznych spoločnostiach líšilo, v J.A. boli doslova bezprávni a iných častiach sa približovali služobníctvu. Otrokársky systém sa neosvedčil, vyvolával odpor. Pretrvával až do 19.st.;
2. kasty- spája sa s indickou kultúrou. Pojem casta z portugalského slova- rasa, v Indii sa používa varna- kasta. Pomenovanie pre štyri kasty zaradené podľa spoločenskej prestíže. V kaste bolo vylúčené, aby sa jedinec posunul z jednej kasty do druhej;
3. stavy- v minulosti vznikali všade tam, kde existovala tradičná aristokracia založená na urodzenosti. Najvyšším stavom bola šľachta „urodzený“, druhým stavom boli kňazi, tretím stavom boli roľníci, obchodníci, remeselníci, mešťania. Toleroval sa spoločenský vzostup jedinca napr.: sobášom, povýšením do šľachtického stavu, kúpením šľachtického stavu;
4.
triedy- nemajú presné stanovené hranice, existuje sociálna mobilita. Základom triedneho rozdelenia sú ekonomické rozdiely. Trieda-
skupina ľudí, ktorí majú rôzne ekonomické prostriedky, čo má vplyv na ich spôsob života a základom triednych rozdielov sú majetkové
pomery a typ zamestnania.
Rozlišujeme:
1. vyššia trieda- bankári; zamestnávatelia; špičkoví manažéri;
2. stredná trieda- „biele goliere“- úradníci;
3. robotnícka trieda- ľudia, ktorí
manuálne pracujú.
V niektorých krajinách existuje štvrtá trieda- poľnohospodári.
Sociálna statika- je stav sociálnej štruktúry a sociálnej stratifikácie spoločnosti v danom momente. Charakterizuje ako v istom momente spoločnosť pri pohľade z vonku vyzerá, aké sú v nej vrstvy, aké sú v nej sociálne pozície, ako hrajú svoje sociálne roly, aké vzťahy vytvorili jednotlivci a skupiny.
Sociálna mobilita- schopnosť jednotlivca a sociálnych skupín pohybovať sa v stratifikačnom systéme v spoločnosti z jednej pozície do druhej, alebo z jednej vrstvy do druhej.
Rozoznávame:
1. vertikálnu- pohyb jednotlivca z jednej vrstvy do druhej vrstvy:
a)
vzostupná- smerom nahor, do vyššej vrstvy;
b) zostupná- smerom nadol, do nižšej vrstvy;
2. horizontálnu- pohyb jednotlivca, alebo sociálnych skupín z jednej sociálnej pozície do druhej v rámci tej istej sociálnej vrstvy.
Sociálna rola
Je očakávané štandardné správanie jednotlivca. Je to vzor správania určený spoločenskými
alebo skupinovými očakávaniami. Súbor práv a povinností, ktoré má jednotlivec v určitej konkrétnej situácii. Tým, že sa spoločnosť
mení, tým sa aj menia a vyvíjajú vzory správania.
Jednotlivec má viac sociálnych rolí, ich počet závisí
od:
1. od aktivity jednotlivca;
2. od možnosti spoločnosti.
a) pozorovaním, napodobňovaním (dieťa pozoruje a napodobňuje svojich
rodičov);
b) vlastnou skúsenosťou (vlastným hraním rolí sa učíme ako sa treba správať);
c) prostredníctvom
inštitúcií (v škole sa učíme ako sa správať v budúcej profesii).
Učenie sociálnym rolám prebieha v procese
socializácie, v tejto súvislosti rozlišujeme:
a) predpísanú rolu- očakávané správanie spojené s určitým
sociálnym statusom;
b) výkon roly- skutočné správanie jednotlivca.
Sociálny
status
Spojený s pojmom sociálna rola. Postavenie jednotlivca spoločnosti alebo v sociálnej skupine. Je sociálnou
pozíciou postavením, ktoré jednotlivec získava na základe plnenia sociálnych rolí, čiže na základe toho ako vykonáva svoju danú úlohu.
Spojený s určitými právami a povinnosťami. Každý človek zastáva viacero sociálnych statusov.
1. kľúčový sociálny status- je rozhodujúcim sociálnym statusom, charakterizuje nás na základe neho nás poznajú ostatní členovia spoločnosti, spája sa so zamestnaním (Róm, otec, manžel, zamestnanec, ale v našom chápaní ho najčastejšie charakterizuje rómske etnikum);
2. vrodený sociálny status- je človeku daný, pripisovaný od narodenia a jedinec ho nemá možnosť zmeniť (rasa, beloch, černoch, pohlavie, vek);
3. získaný sociálny status- človek ho získava svojou aktivitou a tým môže získať svoje postavenie, tento status môžeme ovplyvniť (vzdelanie, vysokoškolské, lekár, učiteľ, ovládanie cudzích jazykov);
4. vnútený sociálny status- jednotlivec ho vnúti spoločnosť (nezamestnanosť).
Sociálny status je premenlivý, nestály. Zmeny v sociálnych statusov- inak chápaný sociálny status dnes a inak v minulosti (učiteľ).