Existencializmus význam
Existencializmus
- filozofický prúd, ktorý vznikol v 20.storočí v medzivojnovom a povojnovom období ako reakcia na scientizmus a racionalizmus vo filozofii
- nadväzuje na filozofiu S.A. Kierkegaarda, používa metódu fenomenológie
- predmetom je subjektívne prežívaná reakcia človeka na svet a iných ľudí
- znaky:
1./ antropocentrizmus – zameranie na jedinca a konkrétnu životnú situáciu
2./ existencia – je chápaná ako sebautváranie človeka; je možná len u človeka, lebo len človek sa dokáže sebauvedomiť a slobodnou vôľou tvoriť vlastnú osobnosť
– boli kritizovaní za pesimizmus, ale ich pesimistické myšlienky sa ukázali ako premyslený ťah
– chceli zámerne otriasť ľudí , aby sa spamätali, začali konať a správať sa ľudský
– základnou kategóriou: individuálna existencia- existencia ako spôsobu bytia
-svet- môj pocit, moje vedomie- skutočnosť je taká, ako sa zrkadlí v mojej psychike
Hraničná situácia– moment života a smrti, utrpenie, bolesť, samota, akty rozhodovania, nuda, nespoľahlivosť spoločnosti
Existencializmus- vplyv na umenie, literatúru
Jean-Paul Sartre /1905- 1980/
– spisovateľ, filozof
– francúzsky existencialista
– jeho myslenie ovplyvnila druhá svetová vojna
– bol uväznený v nemeckom zajateckom tábore
„Existencia predchádza esenciu“
- u vecí predchádza esencia existenciu;
- veci sa so svojou podstatou už rodia – nemôžu ju sebaurčovať, nemôžu svojím vedomím ovplyvniť, čím sa stanú
- u človeka je to naopak; človek najskôr existuje a až potom tvorí svoju podstatu svojimi rozhodnutiami; podstata človeka sa zavŕši až v momente smrti
- opak ako v kresťanskom ponímaní, kde duša človeka – esencia pochádza od Boha a je vopred zadefinovaná
- diela: Existencializmus je humanizmus
Múr /literárne dielo/
- pred druhou svetovou vojnou pôsobil ako učiteľ a neskôr ako spisovateľ
- už v tomto období veľmi otvorene vyjadroval svoj odpor voči fašizmu
- počas okupácie Francúzska fašistami strávil istý čas v koncentračnom tábore /práve odtiaľ pramenia jeho pocity úzkosti, strachu a samotný fenomén hraničnej životnej situácie, kedy sa človek ocitá tvárou v tvár smrti a musí sa autenticky rozhodovať, realizovať svoje skutočné „JA“… bola to doba, kedy okrem smrti nebolo nič isté a priority každého človeka bez rozdielu pohlavia a spoločenského postavenia sa zásadne menili…práve táto tragédia umožnila človeku manifestovať svoju individualitu/
- po vojne zastával dôležité miesto v politickom živote Francúzska
- /objektívna realita, a teda nič mimo môjho vedomia nejestvuje, ani Boh… jediné, čo nevyhnutne determinuje človeka je slobodná voľba/
- uznáva dva druhy bytia:
1./ bytie o sebe – sú to všetky neživé predmety a organizmy, ktoré nie sú schopné sebareflexie;
– takéto bytie má i človek, ktorý nerealizuje voľbu, kde manifestuje svoje skutočné „JA“, ale sa podriaďuje konvenciám a spoločenským vzorcom správania sa
2./ bytie pre seba – je to človek, ktorý žije autenticky a v každom svojom rozhodnutí sa prejavuje ako nezávislé a jedinečné indivíduum
S touto klasifikáciou súvisia i dva druhy vedomia:
1./ Netetické – predreflexívne vedomie
Je to neosobné vedomie, vedomie, ktoré neuskutočňuje reflexiu a neuvedomuje si ešte samo seba;
– obsahuje negatívnu črtu jestvovať pre niečo – bytie o sebe /neživé veci, rastliny… sú tu len pre nás;
– i my – pokiaľ u nás nedochádza k sebauvedomovaniu sme len „vecou“ pre iných/
2./ Tetické – reflexívne vedomie
Je to vedomie človeka, ktorý žije autenticky a jestvuje len sám pre seba;
– obsahuje teda pozitívnu črtu jestvovať pre seba – bytie pre seba;
– charakterizuje ho zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy a časovosť /uvedomenie si konečnosti vlastnej existencie pri každom našom rozhodnutí/
NIČOTA – pád od bytia o sebe k bytiu pre seba /hraničné životné situácie/ – synonymum transcendencie v nemeckom existencializme
3./ hľadanie zmyslu ľudského bytia
3 druhy:
1./ bytie o sebe – svet vecí; veci sa nemôžu sebauvedomiť; veci len sú, nemôžu tvoriť svoju podstatu
2./ bytie pre seba – len človek sa dokáže sebauvedomiť a rozhodovať sa, kým bude
3./ bytie pre iných – človek sa musí naučiť žiť s inými, ale tak, aby pri tom nestratil sám seba