Budhizmus

Budhizmus

Džainizmus ( =Džinizmus) - staršie náb., s podobnými základmi ako Buddhizmus, ale s odmietaním oblečenia,… (=askéti, teda umrtvovači tela)

Buddhizmus - zakladatel - Siddhárta Gautama - vzdal sa královstva a po dlhom hladaní pravdy sa stal Buddhom (=osvieteným)

Dharma- (objektívna vesmírna pravda, podstata všetkých náboženstiev) Dharmu musí pochopit každý sám a svojim rozumom.

Dosiahnutie osvietenia je individuálne, a dharmu može pochopit len múdry. Buddha nie je spasitel, ale učitel.

Všetky veci majú rovnakú podstatu, avšak sú rozmanité podľa foriem, ktoré nadobúdajú pod rozmanitými vplyvmi. Ako sa formujú, tak pôsobia a ako pôsobia také sú. Pretože všetky veci pochádzajú z jednej podstaty vyvíjajú sa podľa jedného zákona (dharma) a je im daný jeden cieľ a to je nirvána

Štyri vznešené pravdy:

  1. Existencia Bolesti - narodenie je bolestivé rast je bolestivý, choroba je bolestivá a smrť je bolestivá. Je smutné byť pripútaný k niečomu, čo nemáme radi. Ešte smutnejšie je odlúčenie od niečoho, čo milujeme a túžba po niečom, čo nemôžeme dosiahnuť tiež vyvoláva bolesť
  2. Príčina utrpenia - je chlípnosť. Okolný svet pôsobí na naše zmysly a vyvoláva chtíč, ktorý sa hlučne dožaduje okamžitého upokojenia. Ilúzia vlastného Ja vzniká a prejavuje sa v lipnutí na veciach. Túžba žiť pre svoje potešenie nás zaplieta do siete bolesti. Pôžitky sú návnadou a bolesť je výsledkom.
  3. Zastavenie trýzne - Ten, kto zvíťazí nad svojim Ja, oslobodí sa od chlípnosti. Nebude viac pociťovať túžbu a plameň žiadostivosti nebude mať žiadnu látku, ktorou by sa udržoval a preto
  4. Osemnásobná cesta - vedie k zastaveniu strasti. Existuje spása pre toho, ktorého Ja sa rozplynie pred Pravdou, ktorého vôla je upriamená na to, čo by mal urobiť, ktorého jediná túžba je splnenie si povinnosti. Ten, kto je múdry, vykročí po tejto ceste a spraví tým konec

Analógia s lekárom:

Budha : 1 - Existencia utrpenia, 2 - Príčina vzniku utrp., 3 - Zánik utrp. 4 - Cesta vedúca k zániku utrp. Lekár : Uvedomenie si choroby (1), zistenie príčin je vziku (2),

spoznanie okolností vedúcich k jej zániku (3), vyvinutie lieku (4).

Osemdielna cesta - Stredná cesta

nevľúdnej, hrubej, nezdvorilej, zlomyselnej reči a nadávok hlúpeho, zbytočného a bláznivého kecania a klebetenia

podporovat a udržovať už existujúce dobré myšlienky

1 - podmienené‚ poznanie (anubodha) - intelektuálne poznanie

preniknutie (pativedha) - poznanie prameniace s meditačných skúseností 2 - podporovanie myšlienok : zrieknutia sa (nekkhama - samkappa)

dobrej vole (avjapada - samkappa) súcitu a neubližovania (avihimsa - samkappa)

Retaz príčin a následkov:

Z nevedomosti vziká chcenie. Z chcenia vzniká vedomie.

Z vedomia vzniká mysel a hmota.

Z mysle a hmoty vzniká šest zmyslouv. Z šiestich zmyslov vzniká dotyk.

Z dotyku vznik túžba

Z túžby vzniká lipnutie.

Z lipnutia vznikajú karmické podmienky. Z karmických podmienok vzniká zrodenie. Zo zrodenia vznik staroba a smrt

Budha po svojom osvietení hlásal:

1 - Najväčšej cnosti je možno‚ dosiahnut pestovaním univerzálnej lásky 2 - Najväčšie štastie je štastie, pochádzajúce z kľudu mysle

ktorý možno následovat bez závislosti na teoriách a čírej viere

Princíp Karmy : Sme dôsledkom toho čím sme boli a budeme dôsledkom toho čím sme.

Karma nás učí : trpezlivosti, dôvere, spoliehaniu na seba, zdržanlivosti, sile

(== vesmírna spravodlivosť - vysvetluje talent, vrodené vady, … )

Reinkarnácia - charakteru, nie ega

( sviečková analógia - sviečka ktorú zhasneme a znova rozsvietime horí rovnakým plameňom, ako horela pred zhasnutím, súčasne však plameň sviečky podlieha neustálej zmene)

Nirvána - stav mysle a nie neaké hmotné miesto

Ciel života - oslobodenie sa od večného kolobehu smrti a života vstúpením do nirvány (staním sa Buddhom) Boh - symbol všetko prestupujúcej pravdy (energie), nie individuálna človeku podobná bytosť

Buddhizmus

Mnísi nesmú : a) spáchať žiadny nečistý skutok

  1. zobrať nič, čo im nepatrí
  2. vedome a zlovolne zbaviť života žiadneho bezbranného tvora, dokonca ani červíka alebo mravca
  3. sa z chamtivosti, alebo so zlým úmyslom chváliť žiadnou nadprirodzenou schopnosťou

Človek by mal konať s rozvahou a nestrácať kontrolu nad svojimi činmi.

Človek by mal hovoriť iba vtedy, ak to čo chce povedať je dobré, múdre a pravdivé.

Človek by mal žiť v prítomnosti, akceptovať ju a teda neunikať myšlienkami do minulosti ani do budúcnosti (neignorovanie terajšieho okamžiku, sústredenosť na terajšiu činnosť).

Dôležitý je stav ľudskej mysle a nie sociálne postavenie - na dosiahnutie nirvány netreba viesť mníšsky život

Človek by nemal ignorovať tvrdú realitu života, pretože život v ilúzii nevedie k šťastiu ale len ku smútku. Mal by si uvedomiť, že jediná vec, ktorá mu skutočne patrí sú jeho myšlienky a najneskôr pri smrti všetko ostatné stratí. Po zmierení sa s touto skutočnosťou neupadne pri strate majetku, nenávratnom poškodení svojho tela, alebo strate blízskej osoby do zúfalstva ako keď malé dieťa, ktoré neuvedomujúc si, že všetky veci sú prechodné príde o hračku.

Význam - nie je jediným správnym, nie je nevyhnutným náboženstvom, človek ho nepotrebuje, ale môže mu uľahčiť cestu,

človek neslúži Buddhizmu, ale Buddhizmus pomáha človeku

Hinájána - čisto filozofia (4 vznešené pravdy, 8-dielna cesta) založená prevažne na racionálnom myslení, avšak čiastočne aj na objektívnych skúsenostiach, ktorých spoznanie by malo byť realizované prostredníctvom meditácie

( pod heslom “Poď a over si správnosť tvojho presvedčenia!”, a nie “Ver v to, čo je ti povedané!” )

Mahájána - náboženstvo prameniace z hinajánovej filozofie, teda uspôsobenie učenia pre potreby davov (príklady, symboly, opis pomocou podobenstiev, čiastočne aj lokálna mytológia), riziko mylného pochopenia

hlavná myšlienka - “Človek konajúci dobro, bez toho aby pochopil prečo je to správne, je vždy lepší ako človek konajúci zlo a pravdu pochopí aj keď mu to možno bude trvať dlhšie”

Zen Buddhizmus - druh Buddhizmu, nie sekta

zakladatel Bodhidharma

mnísi zanedbávali svoje telo a preto neboli schopní koncentrovať svoju mysel, často boli prepadávaní

% pridal telesné cvičenia (kung fu), prvé uplatnenie - kláštor Šaolin (Čína)

Telo a mysel spolu súvisia a preto sa musia vyvíjať súčasne (harmónia), zaostávanie jedného zťažuje vývoj druhého.

Cesta - Dó ( cesta meča, cesta čajového obradu, … ) == Cesta k dokonalosti

základ všetkých bojových umení - Cesta meča - cesta života, nie smrti ( meč g nástroj zabíjania )

Nie je dôležité aké má človek zamestnanie, ale ako ho vykonáva (koncentrácia na terajší okamžik % majstrovstvo). V Japonsku je majster meča rovnako ctený ako majster čajového obradu.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/18770-budhizmus/