Bezpečnosť práce
- je určitý stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú pôsobenie akýchkoľvek nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovných procesov na osoby.
- je súhra technických, organizačných a výchovných opatrení, ktoré vytvárajú podmienky, na minimálne ohrozenie zdravia pri práci
- je to aj súhra práv a povinností účastníkov pracovného pomeru a ďalších pracovno-právnych vzťahov, ktoré smerujú k tomu aby sa zaistila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
- je to súhra práv a povinností orgánov, ktoré vykonávajú kontrolu a dozor nad bezpečnosťou tej práci.
- za bezpečnosť pri práci, za splnenie úloh organizácie starostlivosti o BOZP zodpovedajú vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu nových funkcií.
Pracovné úrazy
- za pracovné úrazy sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia, alebo smrť spôsobenú pracovníkmi nezávislé od ich vlastnej vôle a to náhlim a násilných pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh.
Za pracovný úraz sa pre účely vyhlášky o evidencii a registrácii úrazov pokladá aj úraz, ktorý utrpel pracovník na pracovisku, alebo v priestoroch organizácie pri činnosti, ktorá nesúvisí plnením pracovných úloh.
Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa stal pracovníkovi pri ceste do zamestnania a späť.
Za zdroj úrazu sa pokladá
- predmet = stroj, materiál
- látka = para, plyny, kyselina
- prírodný živel = ktorý svojim náhlim pôsobením spôsobil poranenie
čiže úraz priamo alebo nepriamo.
- energia, zviera, ľudská bytosť
Príčiny úrazov
- chybný stav zdroja úrazu
- chýbajúce alebo nedostatočné osobné ochranné prostredie
- chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie
- chybné usporiadanie pracoviska
- nedostatky osvetlenia a viditeľnosti
- nepriaznivé vplyvy, hluku otrasov a škodlivého ovzdušia na pracovisku
- nesprávna organizácia práce
- neoboznámenie bezpečnosti práce a nedostatok potrebných kvalifikácii
- používanie nebezpečných postupov pri práci alebo konania bez oprávnenia alebo proti zákazu
- nepoužívanie predpísaných ochranných opatrení a bezpečnostných zariadení
- ochorenie inými osobami
- nedostatky osobných predpokladov na pracovný výkon
- ohrozenie zvieratami alebo prírodnými živlami
- nezistené príčiny
- nepoužívanie predpísaných ochranných pomôcok alebo prístrojov
Podľa závažnosti pracovného úrazu ich delíme na
- smrteľné úrazy
- ťažké úrazy - majú za následok poškodenie funkčnosti tela
- ľahké úrazy
- hromadné úrazy - minimálne 3 pracovníci
Postup pri pracovnom úraze
ako zostalo po úraze.
skutočnosť najbližšiemu útvaru - polícii
- inšpektorátu bezpečnosti práce
- svojmu nadriadenému
a odoslať ho na príslušné miesto.
Prvá pomoc pri úraze
- zlomeniny
- popáleniny
- bežné poranenia
- oči
- zasiahnutie elektrickým prúdom
EKOLÓGIA - PODMIENKY ŽIVOTA NA ZEMI
V poslednom období nastáva výrazné zhoršovanie životného prostredia. Je to dôsledok civilizačného procesu spojeného s rozsiahlym využívaním vedy a techniky, rastom životnej úrovne s tým, že sa zvyšujú nároky na pracovné prostredie, doprava, na úroveň bývania... Do ovzdušia, vody a pôdy sa dostáva čoraz viac odpadových látok z energetiky, priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva, ktoré negatívne ovplyvňujú flóru i faunu aj zdravie človeka. Na ochranu životného prostredia sa robia účinné opatrenia. Prijali sa viaceré nové zákony, nariadenia a vyhlášky k ochrane prírody, lesov, rastlín, živočíchov, poľnohospodárskej pôdy... Táto skutočnosť nie je záležitosťou len jednej krajiny, majú globálny charakter t. j. týkajú sa všetkých krajín sveta. Ekologická situácia tým vytvára vzťahy medzi jednotlivými krajinami a vplýva aj na medzinárodnú politiku.
Prvá celosvetová konferencia OSN - o životnom prostredí sa konala v roku 1972 v Štokholme. Bol schválený program OSN pre životné prostredie UNEP. Základné smery činnosti UNEP sú rozdelené tematicky do 6 skupín: ľudské sídla a ochrana zdravia:
- ekosystémy súše
- ekosystémy súše
- životné prostredie a rozvoj,
- moria a oceány,
- energia a prírodné katastrofy
Ovzdušie
- má životodárne funkcie pre človeka i zvieratá, rastliny. Život na zemi umožňuje vlastne vzdušný obal - atmosféra. Vo výške 10-15 km nad zemou sa nachádza plynný ozón, potrebný na dýchanie ľudí a živočíchov, ale plní aj dôležitú úlohu. Na zemský povrch by z kozmu dopadlo intenzívne ultrafialové žiarenie rôznej vlnovej dĺžky.
Ozónová vrstva pôsobí, ako ochranný filter, kt. chráni zemský povrch, pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Ozónová vrstva je stále viac ohrozovaná, dôsledkami ľudskej činnosti:
- nadzvukovým letectvom (výfukové plyny, oxidu dusíka spôsobujú redukciu)
exhaláty energetiky z priemyslu, z dopravy, z poľnohospodárstva
- jadrové výbuchy
Znečistené ovzdušie, ohrozuje ľudské zdravie, poškodzuje organizmus človeka (alergie, rakovina kože..) Prvok, kt. významne narúša ozónovú vrstvu je Freón - (Použitie je obmedzené)
Ozónová vrstva čiastočne absorbuje aj aktívne ultrafialové žiarenie a tým chráni zemský povrch pred jeho škodlivými účinkami. Ukázalo sa, že niektoré zlúčeniny, ktoré sa používajú ako chladivá alebo hasivá, ak sa dostanú do ovzdušia a potom do ozónovej vrstvy reagujú s ozónom a znižujú jeho obsah. Napr. atóm chlóru reaguje s ozónom tak, že môže prakticky zničiť až 100 000 molekúl ozónu. Okrem chladiacich médií a hasiacich prostriedkov sa látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu používajú tiež na výrobu izolačných stien, aj rôsolových čistiacich prostriedkov, kozmetických prípravkov, lekárskych pomôcok... Od 1. 4. 1996 bola v súlade s predpismi krajín EU hodnota prípustnej koncentrácie ozónu v SR upravená na 110 mikrogramov na 1 m3. Pri vzniku smogu sa rôznych krajinách za rôznych podmienok vyhlasujú varovné smogové signály. Na meranie prízemného ozónu je na Slovensku zriadených 18 meracích staníc. U nás na Slovensku sa úbytok ozónu viditeľne prejavuje od r. 1979.
Voda
- je najrozšírenejšou látkou na zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má okrem pôdy, prvoradý význam na zabezpečenie výživy ľudstva. Je hl. prostriedkom pre transport živín pre ich prijímanie a vylučovanie. Pre mnohé živočíchy je voda priamoživotným prostredím živočíchov, pričom každý z nich je prispôsobený určitému zloženiu vody.
Voda plní mnoho funkcií - človek ju používa na osobnú potrebu a spotrebu, na poľnohospodárstvo a priemyselnú výrobu, rekreáciu, na dopravu...
Nedodržanie potrebnej akosti vody, al. jej nadmerné znečisťovanie má za následok to, že je znížená jej využiteľnosť, al. jej úplne vylúčenie z využívania.
Voda je zlúčenina vodíka a kyslíka H2O, pri ochladzovaní vody do 4°C je ľahšia, ďalším znižovaním teploty sa mení na ľad, kt. je ľahší, pláva na vode a chráni ju pred ďalším zamŕzaním. Keby voda nemala túto vlastnosť zamŕzali by vody až ku dnu a zničili by sa v nich všetok život.
Voda rozdelenie:
1, podľa pôvodu
2, podľa použitia
1, podľa pôvodu -
- prírodná - atmosferická
povrchová
podpovrchová
2, podľa použitia - splašková
priemyselná
pitná, úžitková, prevádzková
Atmosferická voda - je veľmi čistá, lebo vzniká prirodzenou destiláciou. Táto voda však pri prechode ovzduším strháva tuhé čiastočky a rozpúšťa rozličné látky, kt. sa rozpúšťajú v ovzduší. Je mäkká a v krajnom prípade ju môžeme aj piť. Na trvalé pitie sa nehodí, najmä preto, že by sa mohla rýchlo vstrebávať do organizmu, riediť krv a spôsobiť rozpad červených krviniek. V krvi by nastali aj ďalšie zmeny, čo by sa v končenom dôsledku prejavilo na činnosti srdca a obličiek, lebo by klesal obsah vápnika, sodíku, stúpal obsah draslíka, čím by sa menilo zloženie hemoglobínu.
Povrchová voda - sa zadržiava v prírodných a umelo vytvorených nádržiach na zemskom povrchu. Vzniká zo zrážok, z vyvierania podzemných vôd, z topenia sa ľadovcov...
Podpovrchová voda - je voda, ktorá sa vyskytuje pod zemským povrchom.
Pitná voda - je dôležitá na pitie. Nesmie obsahovať žiadne toxické, rádio aktívne látky, ktoré by mohli poškodiť organizmus. Musí mať tzv. biologickú hodnotu. Musí obsahovať stopové prvky v predpísaných množstvách a pomeroch. Hlavnou zásobárňou pitnej vody boli pramene, ktoré už v súčasnosti nestačia, a preto sa stále viac získava úpravou povrchových vôd.
Úžitková voda - používa sa na umývanie, kúpanie, pranie bielizne, nie však na pitie, prípravu stravy, liekov alebo čistenie zariadení, ktoré sa pri tom používajú. Možno ju používať aj na napájanie zvierat (kravy...)
Prevádzkové vody - používa sa výhradne na potreby priemyslu a poľnohospodárstva. Nároky jednotlivých závodov na prevádzkovú vodu sú ale rôzne. Závody metalurgické, strojárske, stavebné, ktoré si často vystačia aj s jednoducho upravenou vodou, alebo aj neupravenou.
Splaškové vody - (v domácnostiach) a v sociálnych zariadeniach, v závodoch. Má pomerne stále zloženie. Nachádzajú sa v nej zvyšky potravín, pracie prostriedky... Obsahuje množstvo mikroorganizmov, mikróbov, vírusov... Odpadové vody sa odvádzajú a čistia, až po náležitej úprave sa vypúšťajú...
Priemyselné vody - vznikajú pri priemyselnom spracúvaní. Obsahujú toxické zlúčeniny kovov - chróm, meď, ortuť, olovo, nikel, zinok ... Medzi najtoxickejšie patrí ortuť, olovo. Aj kadmium, ktorého zlúčeniny sú veľmi toxické.
Pôda
je základnou zložkou životného prostredia. Je výtvorom i súčasťou prírodného prostredia. Vplyvom nesprávnych zásahov človeka je v súčasnosti pôda znečistená. Z chemického hľadiska je dôležité poznať a sledovať znečisťovanie Pôdy prostredníctvom vzduchu - exhalátov, prostredníctvom vody a tuhých odpadov.
Najväčšie znečistenie zapríčiňuje popolček a oxid sýričitý. Oxid sýričitý poškodzuje vegetáciu, okysľuje pôdu, zhoršuje jej celkové vlastnosti a úrodnosť.
Popolček sa usadzuje na listoch, znižuje intenzitu fotosyntézy a poškodzuje ich aj mechanicky. Pôda môže byť miestami aj kontaminovaná mnohými toxickými látkami. Na vlastnosti pôdy negatívne vplývajú aj úlety z cementární, ktoré výrazne zhoršujú biologickú aktivitu pôdy.