-lat. societas = spoločnosť, gr. logos = veda
- sociológia = veda o spoločnosti
-
teoreticko-empirická veda o spoločnosti, o sociálnych javoch a zákonitostiach, ktoré riadia vývoj a pohyb sociálnych systémov
-
veda, ktorá skúma spoločenské subjekty, spoločenské procesy a vzťahy medzi nimi
SOCIÁLNE JAVY = formy,
v ktorých ľudia v spoločnosti žijú a organizujú sa: spoločenská deľba práce, sociálne skupiny, sociálne vzťahy, sociálne procesy,
fungovanie inštitúcií ...
SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA (rozvrstvenie) = sociológmi používaný termín na popis sociálnej
nerovnosti
Snahou sociológov je, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickým sociologickým výskumom.
- pri teoretickom
skúmaní spoločnosti rozlišujeme 2 úrovne skúmania spoločnosti:
a)MIKROSOCIOLÓGIA
- skúma menšie
sociálne skupiny, ich každodenné správanie, činnosti a sociálne interakcie (vzájomné pôsobenie) jednotlivcov a malých skupín
- štruktúra sociológie:
a) všeobecná
sociológia - skúma prírodné základy spoločenského života, spoločenské procesy, sociologické väzby a spoločenské skupiny
a, podľa veľkosti:
- malé (rodina)
- veľké (podnik)
b,
podľa miery sociálnej dištancie – dôverných vzťahov:
- primárne (citové, osobné, neformálne vzťahy)
- sekundárne
(náhodné, neosobné, neformálne vzťahy)
c, podľa charakteru zaradenia jednotlivca do skupiny:
- dobrovoľné (vlastné
rozhodnutie jednotlivca)
- nedobrovoľné (určené inou nezávislou okolnosťou)
d, podľa vzťahu jednotlivca k skupine:
- vnútorné skupiny (vlastné skupiny – in groups – “my“) – totožnosť s ideálmi, hodnotami a normami skupiny
- vonkajšie
skupiny (cudzie skupiny – out groups – “oni“) – jednotlivec odmieta hodnoty a normy skupiny
e, podľa vzájomného vzťahu
členov:
- formálne skupiny (neosobné vzťahy založené na predpisoch)
- neformálne skupiny ( osobné, intímne vzťahy)
f, podľa zamerania činnosti:
- pracovné
- rekreačné
POSPOLITOSTI
- sociálne útvary, ktoré
vznikajú spontánne
* pár (manželský, priateľský)
* spoločenský okruh (známych z dovolenky, cestujúcich do zamestnania)
*
verejnosť (teritoriálne zoskupenia ľudí na dedine/mestská štvrť)
* komunita (náboženskej skupiny, skinheadi)
* publikum
(obecenstvo zhromaždené na jednom mieste- auditórium, rozptýlené – televízni diváci)
* dav (dočasné priestorové zhromaždenie ľudí
reagujúcich na spoločný podnet)
* skupina (rodina, mládež)
SOCIÁLNA SKUPINA
- sociálny útvar, ktorý sa
vyznačuje troma znakmi:
1. sociálnou interakciou (vzájomné pôsobenie)
2. pocitom príslušnosti k skupine
3. skupinovou
identitou (totožnosťou)
VZŤAHY môžeme klasifikovať podľa rôznych hľadísk:
- vzniku (spontánne, navodené)
- trvalosti (dočasné, dlhodobé)
- funkcií činnosti (vývinové, komunikačné, informačné, riadiace)
- vývoj spoločnosti prechádzal 3 etapami:
1. naturalistické
smery – využívali poznatky mechaniky a geografických faktorov ako klíma a poloha ( geografický determinizmus)
2.
evolucionizmus – prirovnáva spoločnosť k biologickému obrazu
3. psychologizujúce smery – teórie
zobrazujúce úlohu inštinktu, psychológiu davov, národov
KARL MARX (1818-1883)
- zaoberal sa ekonomickou
podmienenosťou spoločenského sveta a analýzou ranného kapitalizmu (odcudzenie, triedny boj, teória tried a beztriednej spoločnosti)
-
odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti
- predstaviteľ teórie poukazujúcej na to, že niektorí jednotlivci sú
nespravodlivo zvýhodnení (narodenie sa do bohatej rodiny/ vyspelého štátu, prístup k vzdelaniu, kultúre, príležitostiam,...) <-
konfliktualistické teórie = ľudia sú si rovní a mali by mať rovnaké príležitosti a postavenie
- zaviedol aj pojmy používané
v súvislosti so sociálnou štruktúrou a stratifikáciou:
* trieda – skupina jednotlivcov ktorí majú podobný sociálny
status a z neho vyplývajúci životný štýl, práva, autoritu,..
*triedny boj, antagonizmus, vykorisťovanie jednej vrstvy druhou
EMILE DURKHEIM (1858-1917)
- odmietal naturalizujúci a psychologizujúci prístup, chcel pri spoznávaní spoločnosti
vychádzať z samej jej
- sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradícia,
móda
- pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita
MAX WEBER
(1864-1920)
- zdôrazňoval význam porozumenia, sociológia má byť chápajúcou vedou, pretože
potrebuje pochopiť význam ľudských činností
- položil základ sociologickému nominalizmu – zakladá na odhalení
zmyslu každodenných činností
- pracoval s pojmom sociálne konanie, pričom toto konanie malo 2 aspekty:
a)
subjektívna motivácia jednotlivca
b) orientácia na iných ľudí
- môžeme sa stretnúť aj s takýmto delením funkcií v rodine:
1.
ekonomická funkcia
2. citová funkcia
3. výchovná a socializačná funkcia
4. odpočinková a regeneračná funkcia
5.
biologicko-reprodukčná funkcia
Typy rodiny podľa 3 kritérií:
- forma usporiadania rodiny
- vzor autority
v rodine
- odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv
Forma usporiadania rodiny:
- podľa toho, aké
príbuzenské zväzky v nej prevládajú – či je základom usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy, rozlišujeme:
NUKLEÁRNA RODINA
- vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní
manželov sú druhoradí
- takáto rodina je typická pre vyspelé moderné spoločnosti
ROZŠÍRENÁ RODINA
-
základ rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželskí partneri sú druhoradým prvkom
- je rozšírená v tradičných rodových
alebo kmeňových spoločenstvách
- má zabezpečenú generačnú kontinuitu - nukleárna nie, lebo jej členovia opúšťajú svoju pôvodnú
rodinu
VZOR AUTORITY:
- ak je moc a prestíž v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža =>
patriarchálna rodina
- ak je moc v rukách ženy => matriarchálna rodina
- ak je moc rozložená
rovnomerne medzi muža a ženu => egalitárna rodina
V súčasnosti prevláda vo svete typ patriarchálnej rodiny, čo potvrdzujú náboženské či právne normy. Dnešná nukleárna rodina je zväčša egalitárna, ale napr. v Japonsku má tradičnú patriarchálnu podobu.
Odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv:
- ak pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny otca =>
patrilineárny pôvod
- ak vychádzame z rodiny matky => matrilineárny pôvod
- ak vychádzame z
oboch rodín => bilaterálny pôvod
má 2 podoby:
- polygýnia = manželstvo 1 muža s viacerými ženami = mnohoženstvo
(krajiny,
Afrika, Oceánia, Ázia, mormoni v Amerike ...)
- polyandria = manželstvo 1 ženy s viacerými mužmi = mnohomužstvo
(v
pastierskych kmeňoch v Indii, v Tibete a na Sibíri ako manželstvo viacerých bratov s jednou ženou)
- skupinové manželstvo
= manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami (je zriedkavé)
SPRÁVANIE JEDINCA VZHĽADOM NA REŠPEKTOVANIE
NORIEM
- deviantné správanie – výrazne sa odchyľuje od noriem, je pre fungovanie spoločnosti škodlivé
-
nonkonformné správanie – od noriem sa odchyľuje menej, spoločnosti príliš neškodí, vyvoláva pobúrenie
-
konformné správanie – správanie v relatívnom súlade s normami spoločnosti