Zóny pre každého študenta

Sociológia, Sociálne skupiny

SOCIOLÓGIA

-lat. societas = spoločnosť, gr. logos = veda
- sociológia = veda o spoločnosti
- teoreticko-empirická veda o spoločnosti, o sociálnych javoch a zákonitostiach, ktoré riadia vývoj a pohyb sociálnych systémov
- veda, ktorá skúma spoločenské subjekty, spoločenské procesy a vzťahy medzi nimi

SOCIÁLNE JAVY = formy, v ktorých ľudia v spoločnosti žijú a organizujú sa: spoločenská deľba práce, sociálne skupiny, sociálne vzťahy, sociálne procesy, fungovanie inštitúcií ...
SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA (rozvrstvenie) = sociológmi používaný termín na popis sociálnej nerovnosti

Snahou sociológov je, aby teoretické poznatky boli v súlade s empirickým sociologickým výskumom.
- pri teoretickom skúmaní spoločnosti rozlišujeme 2 úrovne skúmania spoločnosti:

a)MIKROSOCIOLÓGIA
- skúma menšie sociálne skupiny, ich každodenné správanie, činnosti a sociálne interakcie (vzájomné pôsobenie) jednotlivcov a malých skupín

  1. b) MAKROSOCIOLÓGIA
    - skúma spoločnosť ako celok, nadindividuálne javy života spoločnosti – veľké sociálne skupiny, kultúry, sociálnu štruktúru, sociálne rozvrstvenie ...

- štruktúra sociológie:
a) všeobecná sociológia - skúma prírodné základy spoločenského života, spoločenské procesy, sociologické väzby a spoločenské skupiny

  1. b) aplikovaná (špeciálna) sociológia - všeobecné zákonitosti a sociologické teórie využíva v praxi na konkrétnych prípadoch, napr. sociológia mládeže, inteligencie, národov, etnických skupín, štátu, práva ...

TYPOLÓGIA SOCIÁLNYCH SKUPÍN

a, podľa veľkosti:
- malé (rodina)
- veľké (podnik)

b, podľa miery sociálnej dištancie – dôverných vzťahov:
- primárne (citové, osobné, neformálne vzťahy)
- sekundárne (náhodné, neosobné, neformálne vzťahy)

c, podľa charakteru zaradenia jednotlivca do skupiny:
- dobrovoľné (vlastné rozhodnutie jednotlivca)
- nedobrovoľné (určené inou nezávislou okolnosťou)

d, podľa vzťahu jednotlivca k skupine:
- vnútorné skupiny (vlastné skupiny – in groups – “my“) – totožnosť s ideálmi, hodnotami a normami skupiny
- vonkajšie skupiny (cudzie skupiny – out groups – “oni“) – jednotlivec odmieta hodnoty a normy skupiny

e, podľa vzájomného vzťahu členov:
- formálne skupiny (neosobné vzťahy založené na predpisoch)
- neformálne skupiny ( osobné, intímne vzťahy)

f, podľa zamerania činnosti:
- pracovné
- rekreačné

POSPOLITOSTI
- sociálne útvary, ktoré vznikajú spontánne
* pár (manželský, priateľský)
* spoločenský okruh (známych z dovolenky, cestujúcich do zamestnania)
* verejnosť (teritoriálne zoskupenia ľudí na dedine/mestská štvrť)
* komunita (náboženskej skupiny, skinheadi)
* publikum (obecenstvo zhromaždené na jednom mieste- auditórium, rozptýlené – televízni diváci)
* dav (dočasné priestorové zhromaždenie ľudí reagujúcich na spoločný podnet)
* skupina (rodina, mládež)

SOCIÁLNA SKUPINA
- sociálny útvar, ktorý sa vyznačuje troma znakmi:
1. sociálnou interakciou (vzájomné pôsobenie)
2. pocitom príslušnosti k skupine
3. skupinovou identitou (totožnosťou)

VZŤAHY môžeme klasifikovať podľa rôznych hľadísk:
- vzniku (spontánne, navodené)
- trvalosti (dočasné, dlhodobé)
- funkcií činnosti (vývinové, komunikačné, informačné, riadiace)

SOCIOLÓGOVIA

AUGUST COMTE (1798-1857)
- zakladateľ = francúzsky filozof, sociológ – pozitivistické názory
- v r. 1839 vo svojich prácach o skladbe a vývine ľudskej spoločnosti 1x použil označenie sociológia
- spoločnosť = organický celok spojený všeobecným súhlasom – konsenzom
- sociológiu rozdelil na 2 časti:
a) sociálna statika (skúma aktuálny stav spoločnosti, základy, štruktúru a zákonitosti)
b) sociálna dynamika (skúma vývoj spoločnosti)

- vývoj spoločnosti prechádzal 3 etapami:
1. naturalistické smery – využívali poznatky mechaniky a geografických faktorov ako klíma a poloha ( geografický determinizmus)
2. evolucionizmus – prirovnáva spoločnosť k biologickému obrazu
3. psychologizujúce smery – teórie zobrazujúce úlohu inštinktu, psychológiu davov, národov

KARL MARX (1818-1883)
- zaoberal sa ekonomickou podmienenosťou spoločenského sveta a analýzou ranného kapitalizmu (odcudzenie, triedny boj, teória tried a beztriednej spoločnosti)
- odhalil podstatu a zákonitosti materiálnej výroby v spoločnosti
- predstaviteľ teórie poukazujúcej na to, že niektorí jednotlivci sú nespravodlivo zvýhodnení (narodenie sa do bohatej rodiny/ vyspelého štátu, prístup k vzdelaniu, kultúre, príležitostiam,...) <- konfliktualistické teórie = ľudia sú si rovní a mali by mať rovnaké príležitosti a postavenie
- zaviedol aj pojmy používané v súvislosti so sociálnou štruktúrou a stratifikáciou:
* trieda – skupina jednotlivcov ktorí majú podobný sociálny status a z neho vyplývajúci životný štýl, práva, autoritu,..
*triedny boj, antagonizmus, vykorisťovanie jednej vrstvy druhou

EMILE DURKHEIM (1858-1917)
- odmietal naturalizujúci a psychologizujúci prístup, chcel pri spoznávaní spoločnosti vychádzať z samej jej
- sústredil sa na sociálnu realitu a sociálne fakty ako napr.: právo, náboženstvo, jazyk, umenie, tradícia, móda
- pracoval s pojmami kolektívne vedomie a sociálna solidarita

MAX WEBER (1864-1920)
- zdôrazňoval význam porozumenia, sociológia má byť chápajúcou vedou, pretože potrebuje pochopiť význam ľudských činností
- položil základ sociologickému nominalizmu – zakladá na odhalení zmyslu každodenných činností
- pracoval s pojmom sociálne konanie, pričom toto konanie malo 2 aspekty:
a) subjektívna motivácia jednotlivca
b) orientácia na iných ľudí

RODINA

- je sociálna skupina ktorej členov spájajú pokrvné, manželské alebo adoptívne vzťahy
- je primárnou sociálnou skupinou a plní dôležité úlohy nevyhnutné na reprodukciu, stabilitu a fungovanie spoločnosti
- funkcie:
* reguláciu sexuálneho správania jednotlivcov
* reprodukcia spoločnosti
* primárna socializácia členov
*uspokojenie emociálnych potrieb členov, poskytnutie ochrany, pomoci a pocitu istoty
* prvotná ekonomická jednotka spoločnosti

- môžeme sa stretnúť aj s takýmto delením funkcií v rodine:
1. ekonomická funkcia
2. citová funkcia
3. výchovná a socializačná funkcia
4. odpočinková a regeneračná funkcia
5. biologicko-reprodukčná funkcia

Typy rodiny podľa 3 kritérií:
- forma usporiadania rodiny
- vzor autority v rodine
- odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv

Forma usporiadania rodiny:
- podľa toho, aké príbuzenské zväzky v nej prevládajú – či je základom usporiadania rodiny manželský partner alebo príbuzenské vzťahy, rozlišujeme:

NUKLEÁRNA RODINA
- vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí
- takáto rodina je typická pre vyspelé moderné spoločnosti

ROZŠÍRENÁ RODINA
- základ rodinných vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželskí partneri sú druhoradým prvkom
- je rozšírená v tradičných rodových alebo kmeňových spoločenstvách
- má zabezpečenú generačnú kontinuitu - nukleárna nie, lebo jej členovia opúšťajú svoju pôvodnú rodinu

VZOR AUTORITY:
- ak je moc a prestíž v rodine výlučne alebo prevažne v rukách muža => patriarchálna rodina
- ak je moc v rukách ženy => matriarchálna rodina
- ak je moc rozložená rovnomerne medzi muža a ženu => egalitárna rodina

V súčasnosti prevláda vo svete typ patriarchálnej rodiny, čo potvrdzujú náboženské či právne normy. Dnešná nukleárna rodina je zväčša egalitárna, ale napr. v Japonsku má tradičnú patriarchálnu podobu.

Odvodzovanie pôvodu potomstva a dedičských práv:
- ak pri určovaní pôvodu detí vychádzame z rodiny otca => patrilineárny pôvod
- ak vychádzame z rodiny matky => matrilineárny pôvod
- ak vychádzame z oboch rodín => bilaterálny pôvod

MANŽELSKÉ VZŤAHY:

- sociálne uznávaný a zväčša i formálne uzatvorený zväzok 2 alebo viacerých osôb, ktorý je predpokladom pre vznik nukleárnej rodiny alebo zväčšenia rozšírenej rodiny
- z manželstva vyplývajú sociálne práva a povinnosti
- rozlišujeme 3 typy manželstva:
*monogamia
= manželstvo 1 muža a 1 ženy
*polygamia
= manželstvo 1osoby s niekoľkými osobami

má 2 podoby:
- polygýnia = manželstvo 1 muža s viacerými ženami = mnohoženstvo
(krajiny, Afrika, Oceánia, Ázia, mormoni v Amerike ...)
- polyandria = manželstvo 1 ženy s viacerými mužmi = mnohomužstvo
(v pastierskych kmeňoch v Indii, v Tibete a na Sibíri ako manželstvo viacerých bratov s jednou ženou)
- skupinové manželstvo = manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami (je zriedkavé)

SPRÁVANIE JEDINCA VZHĽADOM NA REŠPEKTOVANIE NORIEM
- deviantné správanie – výrazne sa odchyľuje od noriem, je pre fungovanie spoločnosti škodlivé
- nonkonformné správanie – od noriem sa odchyľuje menej, spoločnosti príliš neškodí, vyvoláva pobúrenie
- konformné správanie – správanie v relatívnom súlade s normami spoločnosti

DEVIANTNÉ SPRÁVANIE

- odchýlené správanie od normy
- správanie jedného telesa alebo malej sociálnej skupiny; porušenie noriem
- deviant = deti do 18 rokov pijúce alkohol; v minulosti bylinkárky, ženy v mešite
- norma ktorá sa porušuje môže byť právna, náboženská alebo vedecká
- osoby posudzujúce či ide o deviáciu môžu byť rodičia, priatelia, zákonodarstvo, cirkev

TEÓRIE DEVIÁCIE

- Biologické – snaha nájsť vzťah a závislosť fyziologických čŕt deviantov a ich deviantného správania, snaha nájsť rozdiely medzi deviantmi a ostatnými osobami
- Psychologické – snaha postihnúť vplyv psychologických faktorov na vznik deviantného správania
- Sociologické – snaha postihnúť vplyv sociálnych a kultúrnych faktorov, podmienok a okolností na vznik deviantného správania
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/nauka-o-spolocnosti/19471-sociologia-socialne-skupiny/