občianske právo – základné odvetvie súkromného práva
– zaoberá sa vzťahmi medzi fyzickými osobami (jednotlivec, ktorý disponuje právnou silou), právnickými osobami (firma al. organizácia, ktorá vznikla ako výsledok dohody účastníkov a je písomne podchytená v dokumente)a štátom vo všetkých kombináciách
– je to typicky zmluvné právo, ktoré smeruje k napĺňaniu občianskych práv a slobôd
– pramene občianskeho práva sú Občiansky zákonník a Ústava SR, vzorom OP je Code Civil (1804), ktorý presadzoval heslo: vlastníctvo, rovnosť, sloboda
vecné právo – je to právo vlastniť veci, pričom ho členíme na:
a) vlastnícke právo (vecné) – dáva právo podľa svojej vôle vlastniť veci, držať ich, užívať, slobodne nakladať s vecou, svojím vlastníctvom nemôžeme ohroziť vlastníctvo inej osoby, práva a zdravie obyvateľov
– v stave núdze alebo ak to je vo verejnom záujme, vlastníctvo môže byt vyvlastnené, ale za adekvátnu náhradu (berie sa trhová cena)
– vlastníctvo možno nadobudnúť kúpou, vlastníckou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátnych orgánov (napr. exekúcia), darovacou zmluvou, tzv. vydržaním
– vlastníctvo sa týka jednej veci, jedného vlastníka
– vlastník môže meniť podstatu veci – predať, darovať, vymeniť, založiť
obmedzenie vlastníctva – je možné len na základe súdneho právneho aktu a len v záujme ochrany práv iných osôb
– v rámci vlastníckeho práva rozlišujeme aj spoluvlastnícke právo: je to právo viacerých osôb na veci hnuteľné a nehnuteľné, delíme ho na
1.) podielové spoluvlastníctvo – vyjadruje, akou mierou sa vlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k veci, napr. nadobúdanie podielov pri nadobúdaní bytu, dedenie, vlastníctvo obchodných spoločností
– ak nemožno výšku podielov určiť platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké
– nikto zo spoluvlastníkov nemá priame vlastnícke právo, spoluvlastníci vykonávajú vlastníctvo a hospodárenie s vecou spoločne, vo vzťahu k tretím osobám sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne
– spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní sa, ak nie, nasleduje sud
2.) bezpodielové spoluvlastníctvo – týka sa majetku nadobudnutého manželmi počas manželstva, pri rozvode by sa malo deliť na polovicu, končí sa rozvodom, smrťou alebo návrhom na zrušenie bezpodielového vlastníctva
– pri rozvode sa spoločné veci ocenia a manželia sa dohodou vvysporiadajú, ak nie, rozhodne súd, ktorý prihliada na mieru, akou partneri prispeli, ale aj na záujmy maloletých detí
b) právo na cudzie veci – ide o čiastočné panstvo nad vecami a týka sa napríklad záložného práva, uvalenia vecného bremena a tiež sa týka zádržného práva