Porovnajte filozofickú školu Epikura a Stoikov, nájdite spoločné a rozdielne znaky, rozdiel v chápaní pohybu Epikuros a atomisti, ktorá helenistická škola tvrdila, že život človeka je predurčený osudu? - stoici

Porovnajte filozofickú školu Epikura a Stoikov, nájdite spoločné a rozdielne znaky, rozdiel v chápaní pohybu Epikuros a atomisti, ktorá helenistická škola tvrdila, že život človeka je predurčený osudu? - stoici

Epikureizmus – spôsob života – verejne sa stiahnuť, sústrediť sa na vlastné prežívanie, kľúčový pojem – slasť
Stoicizmus – aktívny spôsob života, hlavná pojem – ataraxia = stoický pokoj – duševná vyrovnanosť v akejkoľvek situácii, až apatia =
Epikuros: ONTOLÓGIA:
 - nadviazal na atomizmus, keď súhlasí s Leukipom a Demokritom a s ich chápaním atómov a prázdneho priestoru
- rozdiel medzi nimi spočíva v chápaní pohybu
- uznávajú 2 substancie: atómy a prázdny priestor
- zatiaľ čo Leukipos a Demokritos uznávajú priamočiary pohyb a voľný pád, 
Epikuros preferuje vychyľovanie
- Epikurejci dali atómom v ich pohybe možnosť odchýlky a náhody – atómy sa môžu odkláňať z dráhy pod vplyvom tiaže, narážajú do iných atómov, a tak vznikajú úplne nové veci
- odmietajú determinizmus atomistov – Epikuros tvrdil, že dianie vo svete nie je prísne určené predchádzajúcimi príčinami

ETIKA:
- epikurejci kritizovali náboženstvo a hľadali šťastie
- jeho celoživotným cieľom bolo hľadanie šťastia, keď po absolvovaní rôznych experimentov (jedlo, pitie, sex) dochádza k záveru, že šťastie spočíva v rozumnosti = všetko je potrebné robiť s mierou
- okrem hľadania šťastia sa zaoberá aj kritikou náboženstva = najväčšou ťarchou pre človeka je strach
(strach zo smrti), Epikuros sa domnieva, že okrem tohto sveta už neexistuje žiadny iný, a preto netreba mať strach zo smrti, lebo po smrti už nie je nič
- cieľom každého ľudského konania je dosiahnuť blaženosť, vyhýbať sa utrpeniu, dosiahnuť rozkoš a slasť – takéto stanovisko označujeme termínom hedonizmus - stav rozkoše môžeme dosiahnuť prostredníctvom stavu ataraxie = stav duševného pokoja, kedy sa človek postupne zbavuje všetkých svojich vášní, nepociťuje telesné slasti ani strasti a dosahuje rozumovú vyrovnanosť – tvrdili, že to dokážu jedine filozofi umierneným spôsobom života
„Keď sme tu my, nie je tu ešte smrť, keď je tu smrť, už tu nie sme my“
„Šťastný je aj ten človek, ktorý prekoná strach zo smrti.“

GNOZEOLÓGIA:
- domnieva sa, že poznanie prebieha tak, že od vonkajších predmetov sa odrážajú ich odraz a tie následne vnikajú do našich zmyslov

LUCRECIUS CARUS
- najvýznamnejší predstaviteľ rímskeho epikureizmu

ONTOLÓGIA
- súhlasí s Leukipom a Demokritom a ich chápaním atomizmu, zatiaľ čo oni chápu pohyb ako priamočiary a vírivý, Epikuros uznáva vychyľovanie sa atómov na základe tiaže
- uznáva existenciu dvoch podstát: voľného priestoru a atómov à teda 2 substancie
- odsudzuje náboženstvo podobne ako Epikuros = ak chce byť človek šťastný, musí sa oslobodiť od náboženských predstáv
- „Carpe diem“ – užívaj si deň

Stoicizmus - 
1. STARŠÍ STOICIZMUS = STARÁ STOA = GRÉCKY STOICIZMUS
PREDSTAVITELIA: - Zenon z Kítia
- Chrisippos
- Kleantes
2. STREDNÝ STOICIZMUS = STREDNÁ STOA
PREDSTAVITELIA: - Panaitios
- Poseidonios
3. NESKORÝ STOICIZMUS = NOVÁ STOA = RÍMSKY STOICIZMUS
PREDSTAVITELIA: - Seneca
- Epiktetos
- Markus Aurelius

ZENON Z KÍTIA
(336 – 264 pnl.)
- podobne ako Platón sa zaoberal ideálnym štátom
- navrhol koncepciu ideálneho štátu, kde si majú byť všetci rovní, kde niet rozdielov medzi Grékmi a barbarmi, mužmi a ženami, medzi slobodnými a otrokmi
- ide o 2. teóriu ideálneho štátu v dejinách filozofie
- nad štát kládol spoločnosť celého ľudstva
- rozdelenie filozofie: 
1.logika – rozpracovali Aristotelovu sylogistiku – chápali ju ako náuku o jazyku, v rámci nej rozlišovali etymológiu – náuku o vzniku slov od sémantiky – náuka o význame slov
2. fyzika – vychádzali z Herakleitovho pojmu logos – svetový zákon, všetko je prenikajúci jemný oheň, ktorý riadi chod tohto sveta, nič neunikne spod jeho vlády, je to neodvratný osud sveta
3. etika (nižšie)

ONTOLÓGIA: (a etika zároveň)
- zatiaľ čo Aristoteles považuje za základ bytia jednotu látky a tvaru (súcno), Zenon tvrdí, že základom všetkého je NIEČO = OSUD, svojmu osudu nikto neujde, musí sa s ním vedieť zmieriť
- bytie je nevyhnutné dianie, ktoré podlieha osudu (osud = bytie)
- život človeka je predurčený a človek ho nemôže zmeniť!
- z týchto dôvodov je dominujúcim pojmom všetkých stoikov APATIA – ako nezáujem o všetko, ako zmierenie sa s osudom, je to stoický pokoj, kĽud
- aby človek mohol existovať v danej smutnej dobe, vytvorili si tzv. IDEÁL MUDRCA, je to ideálny filozof, ktorý by mal žiť v súlade s prírodou a utiahnuť sa sám do seba 
- rezignácia alebo apatia neznamenajú úplnú nečinnosť, pretože krédom pre stoikov je prijímať svoju povinnosť – „Konám si svoju povinnosť a o ostatné sa nestarám“
FATALIZMUS – príznačný pojem pre celé obdobie stoikov
- zmierenie sa s osudom
princíp ontológie – bytie = osud = všetko 

GNOZEOLÓGIA: (ku všetkým stoikom)
- pokúsili sa vytvoriť systém vied, kde ich cieľom bolo dokázať, že najdôležitejšou zo všetkých vied je etika 
a) teória záhrady – záhrada je fyzika, strom je logika, jablko je etika
b) teória vajíčka – škrupina je fyzika, bielko je logika a žĺtok je etika

RÍMSKY STOICIZMUS

SENECA
- učiteľ Alexandra Macedónskeho
- jeho filozofia je označovaná ako filozofia morálky = moralizátorská filozofia
- prvýkrát vo filozofii sa objavujú náznaky kresťanstva, hmota je mŕtva, kým ju niečo neoživí, a tým niečím je osud = príroda = prozreteľnosť
- výrazne sa prejavujú prvky stoicizmu (pokoj, apatia)
ETIKA
- konštatuje, že mravný je ten človek, ktorý sa podriadi osudu

EPIKTETOS
(55- 135)
„Chcem poznať prírodu a riadiť sa ňou“
- uznáva existenciu bohov v medzihviezdnom priestore, ktorý organizuje svetový pohyb

MARCUS AURELIUS
- rímsky cisár
Hovory k sebe samému: - vzniklo to na brehoch Hrona, je písaná v aforizmoch, je o mravnej čistote a pokore
„Úbohý je ten, kto stále reptá, keď vidí, že svetový poriadok je neuspokojujúci a chce meniť bohov alebo ich polepšiť namiesto toho, aby sa polepšil sám“
- prvýkrát v poklasickej filozofii sa intenzívnejšie stretávame s kresťanskými názormi v zmysle pokory = len pokorný človek dosiahne blaženosť = Boh je počiatkom, všetko z neho vychádza a vracia sa