Vysvetlite podstatu racionalizmu a empirizmu, vymenujte ich predstaviteľov; porovnajte východiská vedeckého poznania oboch systémov; rozčlenenie novovekej klasickej filozofie z hľadiska časovej postupnosti

Vysvetlite podstatu racionalizmu a empirizmu, vymenujte ich predstaviteľov; porovnajte východiská vedeckého poznania oboch systémov; rozčlenenie novovekej klasickej filozofie z hľadiska časovej postupnosti

(rozvoj 17. st. – 1. 1/3 19.st.)
delíme ju na:
I. Obdobie sporu medzi empirizmom a racionalizmom - v tomto období išlo o to, čo môžeme považovať za nespochybniteľné východisko ľudského poznania
II. Obdobie osvietenstva – snaha o prekonanie sporu medzi empirizmom a racionalizmom
(predstavitelia – Voltaire, Montesquieu Rousseau)
III. Je to nemecká klasická idealistická filozofia – je to prekonanie sporu medzi empirizmom a racionalizmom - (posledná 1/3 18. st – 1. 1/3 19. st) 
(predstavitelia – Kant, Hegel, Schelling, Ficht)

- v celej etape medzi empirizmom a racionalizmom je podstatným problémom, ako sa dostáva poznanie k človeku, ako poznávame a čo je východiskom poznania

1. empirizmus – typický pre britské ostrovy
- za nespochybniteľné východisko ľudského poznania považujú zmyslovú, teda empirickú skúsenosť
- „Nič nie je v rozume, čo by predtým neprešlo zmyslami“ – John Locke
- ľudské vedomie pri narodení prirovnal k nepopísanej doske – Tabula Rasa, ktorá sa postupne zapĺňa faktami získanými zmyslovou skúsenosťou
- empirici za základnú metódu logického postupu považujú indukciu (od jednotlivého k zovšeobecneniu)
- predstavitelia: Francis Bacon, John Locke, Thomas Hobbes
- z empirizmu sa vyčlenili senzualisti, ktorí uznávajú empirickú skúsenosť, ale tvrdia, že ju predchádzajú pocity a vnemy 
- predstavitelia senzualizmu: John Locke, David Hume, George Berkeley(- jeho celoživotným cieľom je obhajoba teológia, resp. sa snaží dokázať tézu „Esse est percipi“ – „Byť znamená byť vnímaný“)

2. Racionalizmus
- rozvoj na európskom kontinente
- za východisko poznania považujú rozum -> rácio
- tvrdia, že človek je schopný rozumom postihnúť prírodu, spoločnosť, vesmír
- G. W. Leibniz doplnil Lockov výrok – „Nič nie je v rozume, čo by predtým neprešlo zmyslami, okrem rozumu samého.
vysvetlenie: Pri narodení je ľudské vedomie niečo ako mramor so žilkami, nie tabula rasa. Človek sa rodí už s určitými predskúsenostnými apriórnymi danosťami, schopnosťami.
- za základnú metódu logického myslenia používajú dedukciu
- zo všeobecného odvodzujú jednotlivé príklady
Predstavitelia
- René Descartes
- Baruch Spinoza
- Gottfied Wilhelm Leibniz