„Konaj tak, aby maxima tvojej vôle...“ povedz autora a analyzuj prvú formu kategorického imperatívu; v ktorom diele sa autor týmto zaoberá; stručne charakterizuj kategorický imperatív; porovnaj jeho etiku s etikou intencie P. Abelarda

„Konaj tak, aby maxima tvojej vôle...“ povedz autora a analyzuj prvú formu kategorického imperatívu; v ktorom diele sa autor týmto zaoberá; stručne charakterizuj kategorický imperatív; porovnaj jeho etiku s etikou intencie P. Abelarda

- autorom je Immanuel Kant
- patrí k nemeckej klasickej idealistickej filozofii
- celý svoj život prežil v jednom meste = Kaliningrad, Kráľovec, Koningsberg (je to to isté)
- predstaviteľ objektívneho TRANSCENDETÁLNEHO IDEALIZMU
- pokladá sa za najvzdelanejšieho filozofa svojej doby
- celá jeho filozofia je rozdelená do 2 častí:
1. predkritické obdobie (dielo: Všeobecné dejiny prírody a teória nebies)
– prioritou sú otázky týkajúce sa vesmíru a prírody
- vytvára KOZMOGINICKÚ hypotézu o vzniku vesmíru ú tvrdí, že vesmír vznikol z hmloviny
- s podobnou hypotézou v danom období prichádza fyzik LA Place, preto sa táto hypotéza volá
Kant La Placeová kozmogonická hypotéza o vzniku vesmíru
- * „Dajte mi hmotu a ja vám ukážem, ako z nej musí vzniknúť svet“

2. kritické obdobie (diela: Kritika praktického rozumu – etika, zaoberá sa tu kategorickým imperatívom; Kritika súdnosti – estetika; Kritika čistého rozumu – filozofia, metafyzika)
- toto obdobie začína vydaním diela Kritika čistého rozumu – rieši tu filozofiu a 2 základné otázky – Čo je dostupné nášmu poznaniu a čo môžeme poznať?
- podarilo sa mu prekonať spor medzi empirizmom a racionalizmom pričom tvrdil, že na to, aby vzniklo poznanie v aposteriórnej forme (skúsenostnej), musí najprv pristúpiť apriórna forma predskúsenostá – podmienkami apriórneho poznania sa zaoberá transcendentálne poznanie, preto jeho filozofiu nazývame transcendentálny idealizmus – tvrdil, že východiskom poznania, ale zároveň neprekročiteľnou hranicou ľudského poznania je zmyslová skúsenosť, ak nie je jediným zdrojom poznania
zmyslovosť – schopnosť pociťovať a vnímať a je to najnižší kmeň ľudského poznania – aby vznikol tento kmeň, k skúsenostnému poznaniu musí pristúpiť apriórna forma )priestor a čas), ak by neboli, mali by sme chaos pocitov 
- považujeme ho za agnostika, pretože keď poznávame svet okolo seba, nepoznávame taký, aký je v skutočnosti, ale poznávame ho len taký, ako sa nám javí
1. fázu kritického obdobia nazývame teoretická filozofia, tam Kant rieši filozofiu a metafyziku, 2. fáza je praktická filozofia, kde v prvej časti rieši etiku a kategorický imperatív a v druhej časti estetiku
dielo: Kritika praktického rozumu – etika rozobratá v praktickej filozofii
- vo svojej filozofii sa zameriava na mravné konanie 
- odmietal tvrdenia, že konanie človeka je podmienené prírodným alebo spoločenským príčinám
- tvrdil, že človek pri praktickom používaní rozumu (keď má možnosť rozhodnúť sa medzi viacerými možnosťami), nachádza v sebe požiadavku konať podľa morálneho zákona
- na to, aby človek mohol morálne konať, musí disponovať slobodnou vôľou
- ľudské konanie má smerovať k všeobecnému dobru
- morálny zákon je za každých okolností bezpodmienečná a platná požiadavka, ktorá usmerňuje našu vôľu - tuto požiadavku nazval termínom kategorický imperatív = absolútne prikázanie, nemalo by sa porušovať (napr. desatoro) 
Prvý kategorický imperatív - 
„Konaj tak, aby sila tvojej vôle mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva“
- zavádza pojem MAXIMA KONANIA = morálna hranica konania
- maxima – osobná praktická zásada správania sa (napr. „buď zdvorilý“)
- ide o to, že máme konať tak, že naším konaním nikomu nesmieme ublížiť, musíme si uvedomiť, že za konanie nesieme aj zodpovednosť, naše konanie by sa malo kedykoľvek stať princípom pre všetkých = zákon
- jeho etika nie je o tom, čo je, ale o tom, čo má byt, konať treba kvôli samotnému dobru a nehľadať za tým nič
- jeho etika je etikou úmyslu = nemáme sa zamýšľať nad výsledkom konania – ak je úmysel dobrý, tak aj výsledok by mal byt dobrý – teda nie je dôležitý výsledok, ale úmysel!
- človek za svoje konanie nemá očakávať protislužbu, lebo to nie je morálne
- jeho etika je etikou povinnosti – keď pomáham niekomu a vopred mam z toho úžitok, tak je to amorálne, egoistické
- tzn. Konaj vždy tak, aby sa tvoje konania mohli stať vzorom pre všetkých ostatných ľudí (Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe.)

Druhý kategorický imperatív – konaj tak, aby si ľudstvo v sebe, ale aj v osobe každého používal vždy ako účel a nikdy nie iba ako prostriedok, nesmieme využívať druhých ako prostriedok na dosiahnutie nášho cieľa, medzi nami nie sú rozdiely

Peter Abelard - 
ETIKA: je najdôležitejšou časťou jeho filozofie
- je autorom teórie = INTENCIA = teória zámeru, keď tvrdí, že pri ľudskom konaní nie je dôležitý výsledok v skutku, ale dôležitý je zámer = ak zámer je dobrý, tak aj skuto je dobrý
- ak človek išiel robiť niečo s dobrým zámerom, ale výsledok bol zlý, ten človek bol aj tak dobrý
- za kresťansky veriaceho človeka nepovažuje toho, kto verí v cirkev, resp. cirkevné normy, ale skôr toho, kto žije mravným životom (za tieto tvrdenia bol pápežom obvinený z pohanstva)
- ovplyvnil neskôr Kanta

Immanuel Kant
Kantova etika – sa zameriava na mravné konanie človeka, nesúhlasí s tvrdením osvietencov, že ľudské konanie je podmienené prírodnými alebo spoločenskými faktormi, tvrdí, že pri praktickom používaní rozumu človek v sebe nachádza požiadavku konať podľa morálneho zákona – človek musí disponovať slobodnou vôľou – vtedy smeruje k najvyššiemu dobru, človek si uvedomuje, čo by mal robiť v súlade s mravným zákonom