Federácia, unitárny štát, konfederácia

Federácia, unitárny štát, konfederácia 

Vertikálna deľba moci
- historicky mladšia deľba moci
- je to rozdelenie moci medzi štátmi v zloženom type štátu
- je to rozdelenie moci medzi ústrednými orgánmi štátu a orgánmi miestnej samospráv – určenie kompetencií, nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi navzájom
- charakterizujú ju tri pojmy: unitárny štát, federácia a konfederácia

unitárny štát
- štát, na území ktorého neexistujú územne celky, ktoré by mali znaky štátnej suverenity a zvrchovanosti
znaky: 
- jediná a jednotná ustáva najvyšších štátnych orgánov
- jediný a jednotný právny poriadok na vrchole s ústavou, ktorá ma najvyššiu právnu silu v štáte
- jeden systém štátnych symbolov
- z hľadiska nadradenosti a podriadenosti medzi orgánmi poznáme:
a) decentralizované unitárne štáty – kompetencie sú sústredene v rukách centrálnych štátnych orgánov na úkor občanov a samospráv
b) decentralizovaný model – kompetencie sa prenášajú smerom k občanovi a samosprávam, napr. autonómia = forma štátoprávneho usporiadania, v ktorom určitá časť štátu má právne zabezpečenú relatívnu samostatnosť a samosprávu v oblastiach regionálnych a čiastočne politických, ide o oblasti, v ktorých je prevaha národnostnej menšiny (Španielsko – Katalánsko, Ukrajina, Vojvodina v Srbsku, Grónsko – Dánsko, Izrael a Palestína)
- zložené typy štátov môžu mat podobu federácií, konfederácii alebo únií – sú to voľnejšie formy štátoprávneho usporiadania ako federácie
- rozlišujeme 3 typy únií: 
a) reálna únia – zložený štát so spoločnou hlavou štátu a kompetenciami, ktoré si členské štáty spoločne určia – obrana, financie, zahraničná politika – Rakúsko-Uhorská monarchia
b) moderná únia – vzniká integráciou bývalých koloniálnych veľmocí a kolónií po 2. svetovej vojne po rozpade koloniálneho systému – napr. spoločenstvo krajín pridružených ku Francúzsku
c) personálna únia – najvoľnejšia – spojenie suverénnych štátov so spoločnou osobou panovníka – napr. Poľsko-litovská personálna Únia – Vladislav II Jagelovský

2. Federácia
- najrozšírenejšia forma s najtesnejším spojením štátov v zloženom type štátu
- znaky:
- zloženie z 2 alebo viacerých štátnych útvarov
- existencia federálnych, zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov členských štátov – ich rozhodnutia nesmú byt v rozpore s rozhodnutiami federálnych orgánov
- existencia federálnej ústavy a ústav členských štátov
- existencia právneho poriadku federácie a zároveň existencia právnych poriadkov členských štátov
- existencia federálnej komory v parlamente
- dualizmus štátnych symbolov
- sú určené spoločné právomoci federácie – financie, zahraničná politika, obrana, federálne zákony základné ľudské práva a slobody
- v kompetencii členských štátov majú byt hospodárske, sociálne a kultúrne právomoci
- členské štáty môžu mat rôzne pomenovanie, napríklad republiky, zväzové republiky, spolkové krajiny, kantóny, mestá v pozícii krajiny (Hamburg, Brémy, Berlín)
- medzi najznámejšie federácie patria - Rakúsko – Horné a Dolné Rakúsko, Spolková republika Nemecko – Dolné Sasko, Porýnie; Brazília, Argentína, Venezuela, Mexico, Austrália, Kanada, Belgicko, Nigéria, Malajzia, Bosna a Hercegovina, Juhoafrická republika a Papua Nová Guinea

3. Konfederácie
- zväz suverénnych štátov, najvoľnejšia forma zloženého štátu
- členské štáty – majú medzinárodnú subjektivitu – vystupujú navonok samostatne
- majú spoločné orgány pre spoločné záležitosti – rozhodnutia spoločných orgánov nezaväzujú občana členských štátov, tieto rozhodnutia musia byt prijaté a schválené orgánmi členských štátov
- napr. v minulosti Juhoslávia, v rokoch 1777 – 1788 USA, Európska Únia, aj keď má Švajčiarsko v názve konfederácia, už ňou nie je, ale v minulosti bolo, teraz je republikou