Zdôvodnite opodstatnenosť pluralizmu v poklasickej filozofii 19. storočia

Zdôvodnite opodstatnenosť pluralizmu v poklasickej filozofii 19.storočia. Zaraďte jednotlivé filozofické smery do základných skupín.

Poklasická filozofia 19. storočia

Charakteristická črta – pluralizmus Þ množstvo škôl, smerov, hnutí

Þ množstvo problémov (rýchly pokrok civilizácie, ale aj jeho dopady na človeka a spoločnosť).

Filozofické smery môžeme začleniť do 2 hlavných prúdov:

1. scientistická orientácia: rozvíjajú filozofiu v nadväznosti na poznatky špeciálnych vied a vylučujú tie otázky, ktoré nemožno vedecky overiť (POZITIVIZMUS, NOVOKANTOVSTVO, MARXISTICKÁ FILOZOFIA)

1. antropologická orientácia: zaoberajú sa človekom, jeho existenciou, prežívaním, vôľou, intuíciou, dejinami (filozofia existencie KIERKEGAARDA, voluntaristický iracionalizmus SCHOPENHAUERA, voluntaristická filozofia života NIETZSCHEHO, filozofia života BERGSONA, DILTHEYA)

1. prúd Pozitivizmus

1. zakladateľ Auguste Come, vyvracia stredoveké názory, mala by vychádzať z novej F štúdii a nie špekulatvnej metafyzike. Za skutočné považoval len to čo sa dalo overiť v praxi
2. odmietal nadradovanie rozumu nad skúsenosť, ,,pozitivizmus,, - myslenie má byť pozitívne, teda vecne, určité a každé odvetvie nášho poznania prechádza postupne tromi rozličnými teoretickými štádiami:
3. teologickým – keď sa ľudia zaoberajú konečnými a prvoakými príčinami a predstavujú si ich ako nadprirozdené činitele
4. metafyzickým – keď ľudia nahradzujú nadprirodzené činitele abstraktnými
5. pozitívnym – vedecký presný popis faktov
6. vzdáva sa neriešitelnej metafyziky a venuje sa faktom. F. POZITIVISTICKA – je budovaná podla modelu prírodnej vedy. Má triediť nové poznatky do sústavy vied (nadväzuje tu na tradiciu encyklopedistov). Snaha pozitivizmu hľadať všade fakty vedie k tomu, že všetky javy či udalosti musia mať z princípu = váhu. Co je metodický prístup vhodný pre fyziku, menej pre histografiu, kde dáta a fakty nedávajú zmysel

2. prúd Novokantovstvo

- rozvoj niečoho konzervativného, smer – stúpenci rozvíjajú vrchol Kanta, rozvoj axiologia - etika

3. prúd Marxizmus

1. vytvára materialisticé a dialektické učenie, rozširuju toto poňatie sveta aj na spoločnosť v minulosti ponímané idealisticky, základom ľudských dejín je niečo materiálne. Potom sa venoval aj ekonomike, na konci 19st. vznikajú dva prúdy:
2. socialistický (socialná demokracia)

- 80r. padá, povoláva ľud

1. komunistický (marxizmus – leninizmus)

- sovietsky komunizmus, revolučný, súčasný charakter, duchovný základ

1. dôsledne materialistickou F vytvoril Karol Marx. Marx vychádza z Heglovej dialektiky. Používa jú ale zcela mení jej obsah. Podstata sveta = materiálna skutočnosť. Práca totiž tvorí podstatu človeka, v procesu práce sa však človek odcudzil svojej podstate, svojmu produktu, ostatným ľudom. Všetká aj ľudská práca sa stává božiou. Clovek je zapojený do systému zbožno-penažných vzťahov a musí sa podriadovať diktotu vnútorných síl
2. vzniká sociálna, predovšetkým ekonomická nerovnosť. Ta určuje i formy nedemokratické: štát, právo, ideologiu, politiku. V ekonomických vzťahov a v ekonomicky motivovaných konfliktoch – triednom boji – vidí Marx hybné sily dejin.

4. prúd Antropologia –

ako veda o človeku zaujíma klúčove miesto medzi prírodnými a spoločenskými vedami. Táto práca má slúžiť ako základný prehľad antropologických odborov, v nich sa môžu uskutočnosťať rôzne vyskumi a vedecké práce.

1. bola do konca 19. st. zameraná prevažne na biologické štúdium druhu Homo sapiens (biologia človeka) Patrí sem anatomia, genetika a iné odvetvia.
2. myslenie je základna vlastnosť a potrebou človeka, ktorá mu umožnuje uvažovať o svete , o svojej podstate a zmyslu života na rozdiel od zvierat, ktoráé môže okolie vnímať, ale nie o nom uvažovať.
3. pre budúci vývoj je dôležité úsilie o stále hlbšie prepojenie s vedami inými azároven snaha o zachovanie si charakteru vedy samostatnej. U nás vznikol po 1989 nový studijní obor humanistika (s cieľom vyplniť medzeru po zrušení výuky marxismu - eninismu), jej hlavnými disciplínami sú biologická, kulturní, sociální a filozofická antropologie.