Zadanie č. 9 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia
Zadanie č. 9 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia
Úloha č. 1
Filozofia: Uveďte hlavné znaky osvietenstva. Vysvetlite prínos Voltaira pre filozofiu a spoločenskú prax. Zdôvodnite odporúčania Voltaira na riešenie situácie vo Francúzsku v diele Filozofické listy.
Osvietenstvo – myšlienkové hnutie, ktoré pôvodne vzniklo v Anglicku a postupne ovplyvnilo myšlienkový a politický vývin celej Európy
- je späté s prekonávaním feudálneho zriadenia a vytváraním novej spoločnosti, v ktorej dominuje buržoázia, meštianstvo, ich politické a ekonomické záujmy, ich chápanie sveta
- presadzuje sa liberalistické chápanie človeka ako svojbytného individuá
- človek = občan, ktorý uplatňuje vlastnú prirodzenosť, svoje právo → potrebu zmeniť usporiadanie v spoločnosti, nastoliť sociálny poriadok s novou hierarchiou hodnôt, vychádzajúc z „podstaty človeka“ a z nej vyplývajúcich „ľudských práv“
- nadväzuje rovnako na idey racionalizmu (kladie doraz na silu ľudského rozumu a na vytláčanie výkladov o pôvode sveta založených na zjaveniach) a empirizmu(kladie doraz na skúsenosť a odmietanie metafyzických pojmov)
- hlavná myšlienka osvietenstva – „Maj odvahu používať vlastný rozum.“
- vzorom vedy v tomto období bola mechanistická fyzika
Voltaire –predstaviteľ francúzskeho osvietenstva
– napísal dielo Filozofické listy, v ktorých formuloval návrhy na riešenie pomerov vo Francúzsku: 1.oboznámiť sa s Lockovou filozofiou
- navrhol podporiť mchanistickú fyziku Newtona
3.uznať deistické chápanie náboženstva (Boh ako neosobná, prvotná príčina sveta, stvoriteľ a prvý hýbateľ, ktorý dal svetu zákony, ale ďalej do neho nezasahuje)
4.rešpektovať princíp tolerancie
5.usilovať sa o parlamentarizmus
Do filozofie sa zapísal aj úsilím pristupovať k dejinám nielen kronikársky, t. j. ako k súpisu udalostí a dátumov, ale pochopiť ich vnútornú súvislosť a nadväznosť, a tak vytvoriť filozofiu dejín.
Úloha č. 2
Ekonómia: Analyzujte vzťah ekonómie a ekonomiky. Porovnajte tieto pojmy a rozlíšte pojmy potreby, statky, aj na konkrétnych príkladoch.
EKONÓMIA – náuka, ktorá sa zaoberá správaním ľudí v procese výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby
- skúma akým spôsobom sa v spoločnosti rieši problém vzácnosti zdrojov
Hľadiska skúmania ekonómie:
1.mikroekonómia – skúma správanie jednotlivca, rodiny alebo podniku na trhu
– zaoberá sa tvorbou cien tovarov, problematikou, fungovania trhu
2.makroekonómia – zaoberá sa ekonomikou ako celkom
– skúma všeobecné otázky, ekonomické problémy v spoločnosti
EKONOMIKA – predstavuje praktickú realizáciu ekonómie
- jej cieľom je uspokojovanie potrieb spoločnosti
- môže byť: otvorená – je prepojená s inými ekonomikami t. j. podieľa sa na medzinárodnej deľbe práce
2.uzavretá – nemá žiadnu väzbu na iné ekonomiky len výnimočné prípady
3.prebytková – vyrobí viac ako sprodukuje
4.nedostatková – vyrobí menej ako potrebuje t. j. na trhu vzniká nedostatok tovaru
POTREBY – sú základom akejkoľvek ľudskej činnosti
- vrodené alebo získané požiadavky človeka, ktoré pociťuje ako nedostatok a snaží sa ho uspokojiť(napr.: jedlo, spánok, potreba vzdelania, potreba lásky, potreba vody, kyslíka)
STATKY – produkty ľudskej činnosti, ktorými uspokojujeme potreby
– je pôda, diaľnica, ktorej výstavba je dlhá a nákladná, plod v lese, ktorý si môžem odtrhnúť a zjesť; sú to stroje, potraviny, ale aj vedomosti a zručnosti; je verejné osvetlenie i vlastná zubná kefka
Úloha č. 3
Právo a Politológia: Zdôvodnite prečo je potrebné rozlišovať medzi účastníkmi trestného činu. Zaujmite stanovisko k trestu smrti: Argumentujte za a proti. Uveďte vlastný názor na udeľovanie absencie.
Trest smrti
Je dôležité rozlišovať medzi účastníkmi trestného činu, pretože nie všetci sa podieľali na trestnom čine v rovnakej miere a tým pádom aj výška trestu by mala byť rozdielna.
Účastníkom trestného činu je ten,
kto:
a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor).
b) naviedol iného na
spáchanie trestného činu (návodca),
c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ),
d)
poskytol inému pomoc pri spáchaní trestného činu (pomocník)
- aboliocionisti – zástancovia zrušenia trestu smrti. Každý človek má podľa nich právo na život, trest smrti považujú za neľudský, krutý akt násilia. Základným argumentom proti trestu smrti je nebezpečenstvo justičného omylu, ktorý nie je možné napraviť. Ďalej nie je preukázaný vplyv trestu smrti na zníženie kriminality, resp. v krajinách, kde bol trest smrti zrušený, nedošlo k jej zvýšeniu. Oni ju považujú nie za nápravu páchateľa, ale za pomstu, mylný dojem účinnosti trestu odvádza pozornosť od skutočných príčin kriminality.
- mortikalisti – zástancovia trestu smrti. Podľa nich má spoločnosť právo na odplatu. Argumentom je zneškodnenie obzvlášť nebezpečných páchateľov. Trest má podľa nich odstrašujúci vplyv na ďalších potenciálnych páchateľov. Doživotné väzenie považujú za ešte krutejší trest ako smrť, ale doživotné tresty sú nákladnejšie