Zadanie č. 14 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 14 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Právo, Politológia: Vymedzte predmet rodinného práva. Vysvetlite v čom spočíva právny význam manželstva a rodiny a vymenujte štyri zásady rodinného práva.

Rodinné právo upravuje rodinnoprávne vzťahy medzi:

- manželmi, 

- rodičmi a deťmi,

- neplnoletými deťmi a ich opatrovníkmi, poručníkmi,

- osvojencami a osvojiteľmi,

- ostatnými príbuznými v priamom rade.

Príbuzní v priamom rade sú rodičia a ich deti, starí rodičia a ich vnuci, súrodenci, osvojitelia a osvojenci.

Základné zásady zákona o rodine:

1. rovnosť oboch partnerov a vzájomný citový vzťah
2. spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a výchovy detí
3. rodina – základný článok spoločnosti, ktorá všestranne podporuje materstvo a výchovu detí
4. pomoc spoločnosti prostredníctvom štátnych a neštátnych inštitúcií
5. vzájomná vyživovacia povinnosť všetkých členov rodiny podľa ich možností a schopností (články 1-7 zákona)

Ďalšie zásady rodinného práva upravuje Zákon o rodine, kt. hovorí, že pri uzatváraní manželstva platí zásada o dobrovoľnosti a rovnosti, ďalšou zásadou je monogamia, zásada rovnosti civilného a cirkevného sobáša.

Rodina – je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami.

Právo upravuje len jadro rodiny tvorené spoločenstvom ženy, muža a detí obvykle žijúcich v jednej domácnosti – je to základná jednotka spoločnosti. Členovia rodiny si navzájom poskytujú citovú, morálnu a materiálnu pomoc a starajú sa jeden o druhého. Širšiu rodinu(deti súrodencov, švagrovia,…) zákon neupravuje.

Rodina môže byť aj neúplná(úmrtie člena,rozvod).Rodina trvá aj vtedy, ak niektorý člen domácnosti býva mimo spoločnej domácnosti.

Rodina vzniká manželstvom.

- Manželstvo je trvalé spoločenstvo ženy a muža založené zákonom stanoveným spôsobom, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí.

- Manželstvo sa uzatvára na základe slobodného prehlásenia muža a ženy, že spolu vstupujú do manželstva – musia to urobiť verejne a slávnostným spôsobom za prítomnosti 2 svedkov. - - Každé manželstvo sa zapisuje do matriky.

Uzavretie manželstva – vek 18 r. minim.16 so súhlasom súdu, duševný stav =) právne úkony, jedno manželstvo (monogamia)

Neplatnosť – porušená monogamia, medzi príbuznými, nedostatok veku

Zánik – rozvod, smrť , vyhlásenie za mŕtveho

Muž a žena majú v manželstve rovnaké práva i rovnaké povinnosti, ktoré Zákon o rodine špecifikuje. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Úloha č. 2

Filozofia: Zhrnite základné znaky Poklasickej filozofie 19. storočia. Zdôvodnite opodstatnenosť pluralizmu. Rozlíšte antropologickú a scientistickú líniu. Uveďte smery týchto línií a priraďte k nim hlavných predstaviteľov

Poklasická filozofia 19.st.

Charakteristický je pluralizmus, diferenciácia škôl, smerov a hnutí. Vplyv nielen samotnej filozofie ale aj prudkým rozvojom hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry a umenia. Filozofia si všíma nielen pokrok, ale aj javy, ktoré tento pokrok nevyhnutne sprevádzajú.

Znaky : - pluralistická

- diskontinuita (nenadväzujú na seba)

- smrť subjektu - nie autor píše dielo, ale cez neho je dielo písané

pluralizmus Þ množstvo škôl, smerov, hnutí

Þ množstvo problémov (rýchly pokrok civilizácie, ale aj jeho dopady na človeka a spoločnosť).

Filozofické smery môžeme začleniť do 2 hlavných prúdov:

1. scientistická orientácia: rozvíjajú filozofiu v nadväznosti na poznatky špeciálnych vied a vylučujú tie otázky, ktoré nemožno vedecky overiť (POZITIVIZMUS, NOVOKANTOVSTVO, MARXISTICKÁ FILOZOFIA)

1. antropologická orientácia: zaoberajú sa človekom, jeho existenciou, prežívaním, vôľou, intuíciou, dejinami (filozofia existencie KIERKEGAARDA, voluntaristický iracionalizmus SCHOPENHAUERA, voluntaristická filozofia života NIETZSCHEHO, filozofia života BERGSONA, DILTHEYA)

Prúdy a predstavitelia:

1. Scientistický - 1. pozitivizmus - B. Russel, L. Wittegenstein, R. Carnap, August Comte, John Stuart Mill, Herbert Spencer
2. empiriokriticizmus - Avenarius, Ernst Mach
3. logický empirizmus/novopozitivizmus
4. novokantovstvo - Marburká škola - Hermman Cohen, Natorp, Cassirer

- Bádenská škola - Windelbahn, Riccert

1. marxizmus - Marx, Engels
2. Antropologický (na človeka) - Kierkegaard, A. Schopenhauer, F. Nietzsche, Henri Bergson, William Dilthey

Úloha č. 3

Ekonómia: Vymenujte základné ukazovatele, ktorými sa meria výkonnosť ekonomiky. Uveďte, ktoré ciele hospodárskej politiky štátu považujete za najdôležitejšie a vysvetlite prečo.

Merania výkonnosti ekonomiky má pre hospodársku politiku veľký význam. Veličiny, pomocou ktorých meriame a vyjadrujeme výkonnosť ekonomiky, sa nazývajú makroekonomické (národohospodárske) agregátne veličiny. Na základe veličín ako hrubý domáci produkt, resp. hrubý národný produkt, čistý domáci produkt, alebo národný dôchodok, môžeme pochopiť a vysvetliť princíp ekonomického rastu ako ja problémy ekonomickej rovnováhy.

Základnými veličinami používanými na meranie a vyjadrovanie výkonnosti ekonomiky sú hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt.

Hrubý domáci produkt

Hrubý domáci produkt možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov a poskytnutých služieb za určité časové obdobie na území danej krajiny. Zohľadňuje územný princíp. Nie je možné vyjadriť ho jednou veličinou. Jednotlivé vecné časti HDP však môžeme oceniť a ich spočítaním získame potrebnú hodnotovú veličinu.

Hrubý národný produkt

Hrubý národný produkt, skrátene HNP (ang. Gross National Product - GNP) je súhrn všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených s použitím národných výrobných faktorov nielen na domácom území, ale aj v zahraničí. Ide teda o vlastníctvo výrobných faktorov. V prípade, že zahraničná firma podniká na území Slovenska, jej príjmy sa budú rátať do HNP zahraničia.

Najdôležitejšie ciele hospodárskej politiky

- zamestnanosť – úlohou je udržať nezamestnanosť na úrovni, ktorá sa približuje k prirodzenej miere nezamestnanosti,

- cenová stabilita – vláda sa usiluje minimalizovať zmeny v cenách, zabrániť cenovým výkyvom a vzniku inflácie,

- ekonomický rast – zameriava sa na rast reálneho produktu (HDP), aby rástol rovnomerne a tempom, ktoré zabezpečí cenovú stabilitu a požadovanú zamestnanosť,

- rovnováha platobnej bilancie – vláda sa musí zaoberať rovnováhou vonkajších ekonomických vzťahov, štátna moc pôsobí na rovnováhu platobnej bilancie, na stabilitu meny a stabilitu menových kurzov,

- optimálne rozdeľovanie dôchodkov – úlohou vlády je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť a sociálne napätie v spoločnosti.