Zadanie č. 16 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 16 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Právo, Politológia: Charakterizujte znaky štátu a vysvetlite funkcie štátu. Opíšte štátne symboly SR. Charakterizujte právny štát a jeho znaky. Vysvetlite rozdiel medzi pojmami občan a obyvateľ.

Štát – právna forma usporiadania spoločnosti;

Znaky štátu :
1. Štátna moc – druh verejnej moci uskutočňovaná prostredníctvom sústavy štátnych orgánov ( zákonodarných, výkonných, súdnych, kontrolných ), zabezpečuje činnosť štátu a zabezpečuje funkcie štátu;

1. Suverenita štátu – vnútorná – nezávislosť štátnej moci ( zákonodarstva – najvyššie orgány ) od inej moci vnútri štátu; vonkajšia – žiadny štát, medzinárodná organizácia nemá právo zasahovať do vnútorných záležitosti iného štátu ( výnimka – viacrozmerné porušovanie ľudských práv )
2. Štátne územie – územie vykonávania štátnej moci;
3. Štátne občianstvo – príslušnosť ku konkrétnemu štátu, z ktorej vyplývajú vzájomné práva, povinnosti občan – štát; štát poskytuje svojim občanom plnú ochranu aj mimo územia štátu;
4. Štátne symboly – oficiálne nezameniteľné označenia štátu, vychádzajúce z tradície štátu, zachytené v ústave; štátne symboly SR : štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať, štátna hymna;

Funkcie štátu

1. Vnútorné funkcie štátu : ochrana práv a slobôd občanov, ich života, zdravia, bezpečnosti; ochrana majetku, verejného poriadku; ochrana prírody, kultúrnych pamiatok; zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky; zaistenie občanov počas choroby, staroby, straty prostriedkov na obživu; podpora rozvoja školstva, vzdelania, vedy, kultúry;
2. Vonkajšie funkcie štátu : zabezpečenie spolupráce s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami; zabezpečenie a obranyschopnosti štátu, zapojenie sa do boja za mier vo svete a boj proti terorizmu;

Právny štát – pomocou práva vymedzený vzťah občan – štát; štát slúži občanovi; štát – viazaný právom, ústavou, zákonmi, pluralizmom, spravodlivosťou ( demokratickými princípmi ); občan – chránený ľudským a občianskymi právami, má možnosť aktívne sa zúčastňovať na verejnom, politickom živote; podstatný princíp : občan môže všetko, čo mu zákon nezakazuje, štátne orgány môžu len to, čo im zákon povoľuje; zárukou fungovania právneho štátu: nezávislé súdnictvo;

Princípy právneho štátu – moc sama seba obmedzuje, vládne právo; je vytvorený účinný systém právnych a politických záruk proti porušovaniu práva; rešpektujú sa ľudské a občianske práva a slobody; občan má právnu istotu – má možnosť poznať svoje práva a povinnosti, vie, čo je dovolené, a štátna moc postupuje, ako sa viazala v ústave, nebude voči občanovi vystupovať nepredvídateľnými krokmi; presne sú vymedzené právomoci jednotlivých štátnych orgánov; platí zákonnosť; právny poriadok je v sú v súlade s medzinárodnými dohodami.

Úloha č. 2

Ekonómia: Vysvetlite formy a funkcie peňazí v modernej zmiešanej ekonomike. Vysvetlite príčiny vzniku inflácie. Na príkladoch určite, aké dôsledky majú jednotlivé formy inflácie na vývoj ekonomiky. Vysvetlite rozdiel medzi valutou, devízou a šekom.

Súčasné formy peňazí

1. Hotovostné: papierov peniaze – forma bankoviek, vydáva ich štátna centrálna banka, sú kryté zlatom ( vačšinov krajín – bankový princíp s 40% krytím ) a tým, na základe čoho boli dané do obehu – úver, reeskont, devízy a valuty; drobné mince – na drobné mince z obehu ( ich výroba je drahšia ako ich hodnota );
2. Bezhotovostné: bankové – depozitné ( žírové ) peniaze – forma zápisov na bankových účtoch, teda peniaze uložené v bankách, sporiteľniach, v iných peňažných ústavoch; dajú sa zameniť za hotovosť; výhoda – spôsob platby prevodom z účtu na účet – rýchlejší, praktickejší, bezpečnejší; skoro peniaze ( kvázipeniaze ) – úrokované vklady s určitou výpovednou lehotou, niektoré druhy likvidných cenných papierov ( štátne obligácie v podobe úveru );

• Likvidita: také množstvo a zloženie hospodárskych prostriedkov peňažného ústavu, ktoré umožňujú plynulé uskutočňovanie platieb; platobná schopnosť; likvidnosť;

Funkcie peňazí

1. Prostriedok výmeny – sprostredkovanie, uľahčenie výmeny tovarov;
2. Zúčtovacia jednotka – vyjadrenie hodnoty ostatných tovarov a služieb, aktív, pasív; porovnávanie hodnôt; vyčíslenie mzdy, ceny, nákladov, výnosov;
3. Nositeľ, uchovávateľ hodnôt – schopnosť uchovávať hodnoty v čase, za peniaze sa dajú kúpiť cenné veci ( pozemky, dom, umelecké dielo ... )

Inflácia: negatívny jav ekonomiky, súvisiaci s ekonomickou nerovnováhou, do obehu sa dostane viac peňazí, ako je krytých, peniaze strácajú svoju hodnotu, vonkajším znakom – narastanie cien; zasahuje celú ekonomiku – komplikuje vývoj národného hospodárstva, život ekonomických subjektov, ich príjmy rastú pomalšie, narastajú výdavky na základné živtné potreby; opak – deflácia;

Formy inflácie:

1. Mierna – nemá výraznejší dopad na ekonomiku, neznamená pokles HDP, tempo rastu cien neprekračuje tempo rastu výroby, ročný nárast cien – jednociferné číslo;

1. Cválajúca: desiatky, stovky percent nárastu cien ročne, zhoršuje sa výkonnosť ekonomiky, peniaze strácajú kúpnu silu, ľudia sa ich snažia vymeniť za statky; k hospodárskym problémom sa pričleňujú aj hospodárske;

1. Hyperinfláncia – viac ako tisícpercentné tempo rastu cenovej hladiny za rok, znamená rozklad ekonomiky, peniaze prestávajú plniť svoje funkcie, ceny mzdy sú vysoko nestabilné

• Stagflácia – zvláštna forma inflácie sprevádzaná vysokou nezamestnanosťou

Šek – cenný papier, ktorým vlastník účtu prikazuje peňažnému ústavu vyplatiť doručiteľovi alebo inej uvedenej osobe peňažnú sumu, na akú je šek vystavený;

Valueta – pod pojmom sa rozumie cudzia mena v hotovostnej forme ( bankovky, mince )

Devíza – označuje cudziu menu v bezhotovostnej forme ( napr. na účte )

Úloha č. 3

Filozofia: Posúďte prečo sa filozofia existencializmu prejavuje vo Francúzsku. Vysvetlite jej podstatu a uveďte hlavných predstaviteľov. Analyzujte myšlienku „Keďže okrem nás neexistuje nikto a nič iné načo by sme mohli zodpovednosť preniesť, sprevádza našu vzdialenosť do slobody, úzkosť, obava a strach.“

• Jedna z najvplyvnejších filozofií moderného obdobia;
• Rozdelenie: Nemecký existencializmus – Jean Paul Sartre; ateistický existecializmus – Martin Heidegger, Jean Paul Sartre; náboženský existecializmus – Karl Jaspers;
• Filozofické vplyvy : Schopenhauer – motívy smrti, strachu, samoty; Nietzsche – pohŕdanie priemernosťou, vnútorným slabošstvom;
• Existencialisti boli kritizovaní za pesimizmus, ale ich pesimistické myšlienky sa ukázali ako premyslený ťah, chceli zámerne otriasť ľuďmi, aby sa spamätali, začali konať a správať sa ľudsky;
• Podstatou a základnou kategóriou: individuálna existencia, existencia ako spôsob bytia, v nej sa prejavuje to jedinečné, neopakovateľné ( vplyv Bergsona ); svet = môj pocit, moje vedomie; skutočnosť je taká, ako sa zrkadlí v mojej psychike;
• Existencialisti odmietajú akúkoľvek objektivizáciu; prírodné vedy kritizujú za neschopnosť poskytnúť človeku návod, ako žiť, ako riešiť hraničné situácie; o tom je práve filozofia;
• Existencializmus mal veľký vplyv na umenie, predovšetkým na literatúru, o to väčším pôsobili na širokú verejnosť;

„Keďže okrem nás neexistuje nikto a nič iné načo by sme mohli zodpovednosť preniesť, sprevádza našu vzdialenosť do slobody, úzkosť, obava a strach.“

S týmto citátom by som chcel začať, pretože čo sa deje s nami, keď nerozvíjame našu rozumovú kapacitu, nesnažíme sa o poznanie vlastného vedomia, o poznanie svojho ja, seba ako neznámej bytosti ?
Základom je si uvedomiť, že sme – a kto vlastne sme? Sme mysliace bytosti, ktoré by mali rozvíjať svoju osobnosť. A preto je dôležité je začať sebapoznávaním. Vo vedomí nám začína rozkvitať postupne iskierka poznania. Aj negatívne situácie a zážitky by sme mali využiť, premeniť na niečo, čo o nás vypovedá. Nie je správne ich potláčať do podvedomia, práve v ústí nášho vedomia do problémov našej reality môžeme nájsť seba - uvedomenie. Uvádzame sa do poznávania cestami rozumu, k niečomu absolútnemu, čo nám bolo dané ako základ. 

To, že tvoríme, to znamená, že aktívne sa snažíme o našu existenciu. Že sme, predchádza to, čo sme. Ľudia sú v niečom rovnakí, každý máme v sebe podobný základ, na ktorý sa však mnohí ľudia žiaľ nikdy nepýtajú. Vo vedomí nachádzajme svoje ja. Vieme si predstaviť základ, akúsi iskru svojho bytia, diania vo svojom vnútri. 

Každý sme odsúdení na to isté, nosíme v sebe plod večnej podstaty, sami sa uvádzame do pohybu rozhodnutí, sme schopní rozhodovať. Vo svojej vlastnej koncepcii si skúsme nájsť rozumovo založené súcno, to naše, pre ktoré sa oplatí existovať. 

Na úpätí našich činov nám náš život často pripadá stereotypný a to možno preto, že sme nenašli pravý dôvod existencie nášho ja. Mali by sme sa vedome zapájať do svojho bytia, a ako ľudské bytosti pomáhať si navzájom, byť korektní voči sebe, zodpovedne si plniť morálne zásady, aby sme našli poznanie samých seba. Aj keď sa nám občas náš čin bude zdať často absurdný, keď dôjdeme k cieľu, len vtedy zistíme, že absurdnosť je krajný bod sebapoznania a začneme konať dômyselnejšie.