Zadanie č. 20 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia
Zadanie č. 20 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia
Úloha č. 1
Filozofia: Vysvetlite podmienky vzniku a formovanie stredovekej filozofie. Porovnajte ju s Antikou. Popíšte obdobie stredovekej filozofie. Uveďte a charakterizujte princípy stredovekej filozofie. Analyzujte ústredný výrok stredovekej filozofie sformulovaný Augustínom: “ Pochop, aby si uveril a uver, aby si porozumel.“
Stredoveká filozofia:
VZNIK:313, keď Milánskym ediktom bolo v Rímskej ríši zrovnoprávnené kresťanstvo s ostatnými náboženstvami.
325 : koncil v Nice – stanovil základy viery
476 : zánik Západorísmkej ríše
ZÁNIK:1452 – vynájdenie kníhtlače (Gutenberg)
1492 – objavenie Ameriky (Kolumbus)
1517 – vystúpenie Martina Luthera
Stredoveká filozofia sa vyvíjala na pozadí náboženskej viery v zjavenie a na pozadí Antiky . ( Platón, Aristoteles )
V porovnaní s antickým myslením je nové to, že filozofia má vychádzať zo zjavenia pravdy, nadradenej nad pravdy rozumu, ku ktorej svojím myslením dospieva filozof.
– vplyv cirkvi v rôznych oblastiach, inkvizície, prenasledovanie ľudí
+ rozkvet ľudovej slovesnosti, vznik miest, výstavba hradov
Stredovekú filozofiu delíme na dve obdobia:
PATRISTIKA (100-700) – je obdobím kresťanstva a pozostáva z 2 fáz.
- je charakteristická stretávaním pôvodných prvkov kresťanského učenia s gréckou a rímskou filozofiou.
- je obdobím, keď sa vytvorili pevné základy náboženských dogiem
(Tertullianus: Načo sú Jeruzalemu Atény? , Verím, pretože je to nezmyselné.
Origenes: Boh je nemateriálny, svet stvoril z ničoho
Aurelius Augustinus, Sv. Augustín- teocentrická filozofia)
SCHOLASTIKA (700-1500) – vyvíjala sa na stredovekých školách a prvých univerzitách, cirkevné školy sa vytvárali v kláštoroch a katedrálach
– prvé univerzity vznikli v polovici 12.st. v Bologni,Paríži,Oxforde,Padove
- vyučovalo sa tzv. 7 slobodných umení (gramatika,logika,rétorika,geometria,aritmetika,astronómia,hudba)
DELENIE:
1.ranná scholastika: (9.-12.st.) obdobie vzniku filozofického sporu medzi nominalizmom a realizmom(spor o univerzálie
2.vrcholná scholastika: (13.st.) súvisí s dielom Tomáša Akvínskeho a činnosťou mníšskych rádov (Františkáni, Dominikáni)
3.neskorá scholastika: (14.-15.st.) etapa postupného rozkladu stred. Filozofie a postupného prenikania nových myšlienkových prúdov.
„Pochop, aby si uveril, a ver, aby si porozumel.“ (sv.Augustín)
- Ak vieme, že filozofia nie je v rozpore s vierou, mali by sme ju prijať a osvietiť ňou svoju vieru a myslenie.
– Priepasť medzi náboženstvom a filozofiou rozhodujúcim spôsobom preklenul Augustinus. Jeho koncepcia vychádza z myšlienky, že ak filozofi povedali niečo pravdivé a v súlade s vierou, potom nielenže sa niet čoho obávať, ale kresťania by si to malo osvojiť a využiť na osvietenie svojej viery myslením a svojho rozumu vierou.
Úloha č. 2
Psychológia a Sociológia: Vysvetlite pojem kultúra a jej základné prvky, spoločenské problémy súčasnosti prameniace z odlišnosti kultúr. Na príkladoch uveďte, ako môže verejná mienka ovplyvniť riešenie problémov v spoločnosti.
Kultúra: špecifický ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činnosti, ktorý je spredmetnený v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti ( výtvory ľudskej práce: jazyk, hodnoty, vzory správania, ideológia) , kolektívny produkt viacerých organizácií
Kultúra sa prejavuje najmä v podobe:
1.materiálnych výtvorov ľudskej práce (artefakty)
2.sociokultúrnych regulatívov ľudského správania v spoločnosti (hodnoty, normy kultúrne vzory, pravidlá správania a pod.)
3.ideí (poznávacie a symbolické systémy, vierovyznania a ideológie)
4.sociálnych inštitúcií (spôsoby správania a činnosti, ktoré organizujú ľudské správanie a život spoločnosti, ako je manželstvo, náboženstvo, vzdelávanie, výroba atď.)
Delí sa na:materiálna – materiálne predmety vytvorené alebo upravené človekom
duchovná – názory, hodnoty, dojmy, symboly, sociálne inštitúcie
Problémy prameniace z odlišných kultúr :
- Rasizmus – rasová neznášanlivosť
- Xenofóbia – chorobný strach z cudzích ľudí
- Antisemitizmus- nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva
- Rôzne netolerancie
Verejná mienka je to hodnotenie úsudku, myšlienok veľkého spoločenstva ľudí, teda väčšiny, vyjadrujúci vzťah k otázkam sociálneho a verejného života, ako priesečník názorov vyjadrujúci vzťah ľudí k aktuálnym otázkam – odrážajú postoje, názory a mienku väčšiny obyvateľstva. Prostredníctvom verejnej mienky môžeme dať najavo náš názor čo sa týka nejakého dôležitého rozhodnutia vo vláde, čo sa týka nás ľudí. Môžeme tým ovplyvniť rôzne dôležité rozhodnutia.
Úloha č. 3
Filozofia: Analýzou Heglovej myšlienky: „Čo je rozumové, je skutočné, čo je skutočné, je rozumové.“ zdôvodnite jeho tvrdenie, že myšlienka je objektívnou podstatou sveta. Vymedzte základné problémy a podstatu Heglovej filozofie. Definujte pojmy: absolútno, idea, triáda.
Heglova myšlienka: „ Čo je rozumové – je skutočné, a čo je skutočné – je rozumové.“
- Bol presvedčený, že podstata sveta je rozumová, a teda dostupná racionálnemu poznaniu; stavba sveta zodpovedá požiadavkám rozumu Tvrdil, že ak svoje myslenie oslobodíme od klamov, nejasností, predsudkov, pochopíme to, čo je skutočné. Podľa bežného prijímateľa názoru je myslenie subjektívne, čiže je závislé od individuálnych duševných schopnosti človeka a svet je objektívny, čiže nezávislý od myslenia– Hegel toto odmieta a tvrdí, že myslenie je objektívne – je objektívnou podstatou sveta.
Hegel: – študoval filozofiu a teológiu, nedal sa však vysvätiť za kňaza
- bol domáci učiteľ, neskôr univerzitný profesor v Jene
- DIELA: –Fenomenológia ducha
– Logika ako veda
– Encyklopédia filozofických vied- triáda, 3 časti: Logika, Filozofia prírody, Filozofia ducha
- Východiskom jeho filozofie je myšlienka, že podstata sveta je rozumová, dostupná rozumovému poznaniu
- Základom sveta je idea, myšlienka– je to objektívna podstata sveta ( nazýva ju absolútnou ideou, absolútnym duchom )
- Je predstaviteľ objektívneho idealizmu
- Absolútna idea je dynamická, neustále sa vyvíja, tento proces nazýva procesom sebapoznávania
- Tento proces má 3 stupne:
- vývoj idey na prvom stupni vysvetľuje v diele Logika, na tomto stupni sa idea rozvíja v ríši čistého rozumu, existuje ako čisté bytie samé osebe, mimo priestoru a času
- vývoj idey na druhom stupni vysvetľuje v diele Filozofia prírody, idea sa vyvíja vo sfére inobytia, vo sfére prírody, popiera sama seba, je prítomná ako duchovný princíp, ktorý usmerňuje vývin prírodných procesov
- vývoj idey na treťom stupni popisuje v diele Filozofia ducha, idea neexistuje ani ako čisté bytie, ani ako inobytie, ale vracia sa k sebe samej, prejavuje sa v rôznych formách ľudského vedomia, konania: napr., človek si uvedomuje sám seba ako slobodnú bytosť, idea sa prejavuje v rôznych formách duchovnej činnosti- náboženstvo, filozofia, umenie
- Vývoj absolútnej idey je protirečivý:
1.téza: prvá fáza vývoja idey, idea existuje ako absolútna idea
2.antitéza: druhá fáza, idea existuje v materiálnom svete
3.syntéza: tretia fáza, idea sa vracia k sebe samej
– každý ďalší stupeň vo vývoji je prekonávaný nasledujúcim, idea postupuje ako po špirále
- tým, že Hegel uznáva vývoj za pomoci protirečení, pokladáme ho za predstaviteľa DIALEKTIKY
- podľa Hegela sa vývoj absolútnej idey zavŕšil v diele jeho filozofie, Hegel považuje svoju filozofiu za zavŕšenie filozofického myslenia
- pre Hegela je ideálnou formou štátu konštitučná monarchia
Filozofia dejín: dejiny sú podľa Hegela vývojom ducha v čase
- dejinný vývoj chápal ako sebauvedomovanie si slobody jednotlivých národov
- podľa neho sa začína proces uvedomovania si slobody formovaním prvých štátov- orientálnych despocií(Egypt,...) – sloboda je prisúdená ich despotovi
- proces ďalej pokračoval v starovekom Grécku a Ríma, kde je sloboda prisúdená viacerým osobám
- germánske štáty, ktoré pochopili, že všetci ľudia sú slobodní, zavŕšili dejinný vývoj
Definujte pojmy:
ABSOLÚTNO:Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.
Absolútno je najvyššie súcno, ktoré je základom, poslednou príčino (prapríčinou) všetkého, čo je. Absolútno je bytie nezávislé od žiadneho iného bytia, je nepodmienené, autonómne, dokonalé, existujúce samé pre seba a osebe.
IDEA: Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom. Ideu vyčleňujú z významového univerza obyčajne ako význačný, orientujúci, kľúčový ap. významový útvar. Predstava o tom, ako idea existuje, či jestvuje len vo vedomí, alebo či jestvuje nezávisle od vedomia a pod., je vždy zahrnutá do výsledku reflexie idey.
TRIÁDA: trojica
vo filozofii (gr. trias): trojitosť, trojstupňovitosť vývinu: napr. podľa Hegela prechádza každý vývinový proces troma stupňami: tézou, antitézou a syntézou