Zadanie č. 25 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 25 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Podstata filozofie Kierkegarda. Objasnite krízu náboženstva spôsobenú jeho filozofiou. Porovnajte etické postoje Kierkegarda a Nietzscheho. 

Soren Kierkegaard bol predstaviteľom dánskej náboženskej filozofie. Bol predchodcom existencionalizmu. Jeho filozofia je v podstate upriamená na individuálnu existenciu . Kierkegaardovu filozofiu prirovnávali k Sokratovi- podoba= žiadna objektívna (rozumová) pravda nie je dôležitá. Podstatná je subjektívna pravda. Kierkegaard svojou filozofiou tiež pomáha hľadať subjektívnu pravdu. Pri subjektívnej pravde je potrebná viera (kresťanská). Kríza náboženstva spôsobená jeho filozofiou nastala po vydaní jeho najznámejšieho diela: Buď – alebo. V tom diele opisuje, že človek je buď kresťan, alebo nie je, nedá sa predstierať viera. Existuje Boh? Podľa Kierkegaarda je táto filozofická otázka zbytočná. Ak jednotlivec cíti prítomnosť Boha vo svojom vnútri, nepotrebuje žiadny dôkaz.

Jeho filozofia hovorí o troch životných púťach (spôsoboch existencie):

1. Estetické štádium: zmyslové zážitky, zábava, povrchný život, užívanie si...ide o existenčnú voľbu
2. Etické štádium: Prejaví sa morálne hlbší zmysel, ukazovateľ- správne a nesprávne, je tu rozhodovanie a posudzovanie inými
3. Náboženské štádium: viera- najdôležitejšia, ide o najväčší prejav slobody, uvedomenia, prepojené s nasledovaním Ježiša, základom je voľba, ktorá odzrkadľuje postoj k vlastnej existencii

„Viera sa začína tam, kde sa končí myslenie.“ Boha možno poznať len cez osobné hľadanie, pravda o Bohu je osobná- V TOM SPOČÍVA KRÍZA NÁBOŽENSTVA. KIERKEGAARDOVA FILOZOFIA SA VÝRAZNE ODKLOŇOVALA OD DOTERAJŠIEHO KONZERVATÍVNEHO UČENIA O VIERE KRESŤANOV.

Kierkegaardove učenie o etike:. Vol'ba etického postoja nesúvisí s vonkajšími udalosťami a okolnosťami, ale s konfliktom I'udského Ja so sebou samým. V etickom postoji volí sám seba, odhal'uje svoju slobodu a jej hlbší zmysel a preberá za vol'bu zodpovednosť. Človek, ktorý žije mravný život, slúži spoločenstvu a dodržiava jeho normy. Lenže aj etický postoj, riešenie morálnych situácií v spoločenstve vedie ku konfliktu s vlastným svedomím, k vedomiu zlyhania alebo viny a vyvoláva potrebu novej voľby.

Nietzscheho učenie o etike: Uprednostňuje tzv. „prirodzený rad“ hodnôt – dobré je to, čo stupňuje vôľu k moci. Šťastie je pocit, že moc vzrastá. Kresťanský pud slabých však vytvoril otrockou morálku (prikázanie lásky k blížnemu, idea rovnosti), ktorá ukladá aktívnemu silnému životu povinnosť solidarity s nízkym a obmedzením, miesto toho aby bol slobodný pre vlastný, aktívny a vitálny život. Kresťanstvo podľa Nitzscheho odvracia zmysel života od skutočnosti reality tu na zemi, do vyššej , metafyzickej úrovne (na „nebo“). Nitszsche teda vyhlasuje „smrť Boha“ a vyhlasuje kult nadčloveka, ktorým prekonáva človeka a ničí všetko doterajšie. Nadčlovek odmieta všetky doterajšie kultúrne hodnoty, ktoré ničí. Prevláda u neho vôľa k moci – pritakáva svojmu vývoju a tak stúpa stále „k intenzívnejšiemu a vyššiemu životu.“ Nietzscheho etika je teda etikou Nadčloveka, ktorý je meradlom všetkého. Vytvára svoje nové a vlastné hodnoty a to také, aké on sám chce. Nenecháva sa ničím starým a prekonaným zviazovať a slobodne, nie je podrobený žiadnemu mravnému obmedzeniu (nemá a necíti žiadne výčitky, alebo je v priestoru mimo Dobra a zla) radostne a intenzívne pritakáva svojej vôli k moci.

Úloha č. 2

Právo a politológia: Predmet trestného práva. Definuj, čo naše trestné právo považuje za trestné(trestné činy, spolupáchateľstvo). Uveďte a porovnajte príklady trestných činov a priestupkov. Vymenujte rôzne druhy trestov.

Predmet trestného zákona

Trestný zákon upravuje:

• základy trestnej zodpovednosti,
• druhy trestov,
• druhy ochranných opatrení, ich ukladanie,
• skutkové podstaty trestných činov.

Trestné: rozslišujeme priestupky a prečin.

Priestupok: zavinené menej závažné konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, napr.dopravné priestupky proti verejnému poriadku (rušenie nočného pokoja)

Prečin: trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý hrozí odňatie slobody maximálne 5 rokov.

Trestné činy: rozdelené do jednotlivých dielov: proti republike(teror, vlastizrada), hospodárske(falšovanie peňazí), proti poriadku o veciach verejných (útok na verejného činiteľa, krivá výpoveď), všeobecne nebezpečné (ohrozenie životného prostredia, nedovolené ozbrojovanie), proti mieru, proti ľudskosti (ohrozenie mieru, mučenie), proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy, týranie, únos, podávanie alkoholu mladistvým), proti životu a zdraviu(vražda), proti slobode a ľudskej dôstojnosti (obmedzovanie osobnej slobody, lúpež, znásilnenie), proti majetku (krádež, podvod, úžera), proti ľudskosti (vojnové zločiny, mučenie), proti brannosti a civilnej službe (neplnenie odvodovej povinnosti), vojenské (neuposlúchnutie rozkau, dezercia)

Prečin je trestný čin : a) spáchaný z nedbanlivosti, alebo

1. b) úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody do 5 rokov.

Zločin je úmyselný trestný čin - za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody nad 5 rokov. Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody najmenej 8 rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.

Sankcie

Sankcie sú právnym následkom spáchaného trestného činu, ktoré ukladá páchateľovi za spáchaný trestný čin súd.

Podľa Trestného zákona delíme sankcie na:

1. tresty
2. ochranné opatrenia

Trest aj ochranné opatrenie je

- ujma na osobnej slobode,

- ujma na majetku,

- ujma na iných právach odsúdeného (napr. výkon volebného práva).

Druhy trestov

1. trest odňatia slobody,
2. trest domáceho väzenia,
3. trest povinnej práce,
4. peňažný trest,
5. trest prepadnutia majetku,
6. trest prepadnutia veci,
7. trest zákazu činnosti,
8. trest zákazu pobytu,
9. trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
10. trest straty vojenskej a inej hodnosti,
11. trest vyhostenia.

Druhy ochranných opatrení

1. ochranné liečenie,
2. ochranná výchova,
3. ochranný dohľad,
4. detencia ,
5. zhabanie veci.

Úloha č. 3

Ekonómia: Úlohy a ciele EÚ. Podstata a formy ekonomickej integrácie. Na príkladoch uveďte výhody a nevýhody vstupu SR do EÚ.

Hlavnými cieľmi EÚ je:

1. Zlepšovanie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti
2. Podpora ekonomického rozvoja nástrojmi hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie, vrátane zavedenia jednotnej meny
3. Smerovať k stabilným a vyváženým obchodným vzťahom medzi členskými krajinami EÚ a zaručiť im na spoločnom trhu voľnú súťaž

4.Postupne vyrovnávať ekonomickú rovnováhu medzi členskými štátmi a ich regiónmi

1. Ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie
2. Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky
3. Rozširovanie EÚ o nových členov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy, ktoré opätovne umožnila ratifikovaná Lisabonská reformná zmluva
4. Pomoc EÚ rozvojovým štátom
5. Prispieť k zachovaniu mieru a slobody jednotnou obrannou politikou Únie
6. Lisabonská zmluva poskytla Európskej únii právnu subjektivitu a vytvorila z nej medzinárodnú organizáciu.
7. Občania členských krajín EÚ získavali ratifikáciou Lisabonskej zmluvy právo vyzvať EK, aby prijala ich návrhy alebo opatrenia, ak sa pod petíciu podpíše milión občanov.

Podstata ekonomickej integrácie:

Medzinárodnú ekonomickú integráciu charakterizujeme ako objektívny proces rozvoja hlbokých, stabilných vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými ekonomikami, vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny štátov.

Formy ekonomickej integrácie:

Integračné procesy sa rozvíjajú na makroúrovni a mikroúrovni.

Pásmo voľného obchodu

Colná únia

Spoločný trh

Hospodárska únia

Menová únia

Úplná ekonomická integrácia

Výhody vstupu do EÚ:

 - lepší rozvoj ekonomiky

 - rýchlejší rast životnej úrovne

 - silnejší hlas SR vo svete

 - vyššia bezpečnosť

 =odstránenie obchodných prekážok (nie je clo na výrobky ktoré sú dovážanie

 z EÚ, na trh idú tovary lacnejšie, keď sú bez cla)

=zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch ekonomiky (širší sortiment

s lepšou kvalitou)

=euro fondy (čerpanie dotácií na rôzne projekty)

=príchod zahraničných investorov

=vytvorenie nových pracovných miest

=možnosť pracovať v zahraničí

Výhody zavedenia eura =použitie jednotnej meny pri ceste do zahraničia

Nevýhody vstupu do EÚ:

 - konkurencia na trhu

 - bankroty podnikov

 - firmy investujú viac do rozvoja a nezvyšujú mzdy (keďže reálne mzdy rastú pozvoľna, zníženie výdavkov jednotlivých domácností na potraviny potrvá minimálne dvadsať rokov , toľko aj potrvá, kým sa vyrovnáme v tvorbe HDP na obyvateľa vyspelých ekonomík);

 - boj o prácu, záujem budú mať aj cudzinci

 - odchod odborníkov do zahraničia

=naše výrobky je možné exportovať len ak splnia prísne technické normy EU

 (zvýšenie nákladov výrobku)

=preberanie západného životného štýlu

=potláčanie a zánik kultúry a zvykov

=emigrácia za prácou =zjednodušenie obchodovania so zahraničím

=zabezpečenie stability meny

Nevýhody zavedenia eura =rast cien, zdražovanie

=závislosť SR od EÚ

=obavy z nárastu chudoby - kvóty pre poľnohospodárov

 - rýchlejšie zvyšovanie cien

 - vyššie spotrebné dane