Zadanie č. 26 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Zadanie č. 26 – Filozofia, Psychológia, Sociológia, Právo, Politológia

Úloha č. 1

Filozofia: Podstata analytickej filozofie, jej predstavitelia. Analýza myšlienky a autor :,,Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta.“ Význam a vplyv Viedenského krúžku.

Analytická filozofia je filozofický smer, ktorý je najsilnejší prúd filozofie20. storočia. Je filozofiou „obratu k jazyku“. Jej predstavitelia vychádzajú z poznania, že tým, čo nám nevyhnutne sprostredkúvava všetko naše poznanie a vedenie, je náš jazyk, že svet je pre nás vždy svetom artikulovaným jazykom. Z toho potom vyvodzujú, že filozofia sa musí opierať o filozofiu jazyka. Zásadným filozofickým problémom pre predstaviteľov analytickej filozofie je problém povahy nášho sveta a nášho poznania tohto sveta, čiže ontológia a epistemológia.

Spoločnou vlastnosťou analytickej filozofie je presvedčenie, že poslaním filozofie je práca na analýze jazyka.

Centrá analytickej filozofie : univerzity v Cambrigde a v Oxforde

Základné motto analytickej filozofie je: „keď pochopíš jazyk, tak pochopíš aj svet“

Bertrand Russell (1872 - 1970)

• anglický filozof, matematik a logik
• v roku 1950 udelili Nobelovu cenu za literatúru
• bol pacifista, čo mu bolo vyčítané aj v prvej aj v druhej svetovej vojne
• bojoval proti všetkému, čo považoval za zlé (vojna, krutosť, Hitler, Stalin)
• podporoval všetko, čo bolo dobré (okrem iného aj hnutie za emancipáciu žien)
• bol učiteľom Ludwiga Wittgesteina, ktorý sa neskôr stal jeho dobrým priateľom a nasledovateľom jeho filozofického učenia.

Bertrand Russel bol vo filozofii zástancom tzv. „Logického atomizmu“. Russell tvrdí, že skutočnosť je vyjadrená atomárnymi faktami. Atomárne fakty sú vlastne naše zmyslové skúsenosti. Tieto atomárne fakty sú vyjadrené cez atomárne výroky, ktoré sa skladajú z atomárneho faktu a atomárneho predikátu. (nejakej veci alebo osobe je prisúdená istá vlastnosť).

Z hľadiska logického atomizmu prisudzuje Russell filozofii úlohu skúmať syntakticko-sémantickú správnosť vedeckých výrokov, lebo aj tieto výroky sú zložené z častí, ktoré dobre poznáme.

• ,,Každá veta, ktorej môžeme rozumieť musí byť zložená z častí, ktoré sú nám známe.“

Russell bol pacifista, zásadne preto odmietal vojnu a tento pacifizmus sa prejavil aj v jeho učení o etike. Tvrdí totiž, že láska, mier a dobro sú hodnoty za ktoré sa oplatí aj bojovať.

• ,,Láska nie nenávisť, spolupráca, nie konkurencia, mier, nie vojna sú hodné úsilia.“

Ludwig Wittgestein (1889 - 1951)

• bol rakúskym filozofom
• mal mnohé zamestnania, učiteľ, architekt, záhradník, vojak (1. sv.vojna),

ošetrovateľ (2.sv.vojna)

• vo svojej filozofii postupne menil priority a preto dnes jeho učenie rozdeľujeme na rannú a neskorú filozofiu.

Vrámci rannej filozofie Wittgestein tvrdil, že myslenie človeka nevyhnutne závisí od jazyka. Človek myslí v intenciách jazyka a preto hranice jazyka sú zároveň hranice myslenia. V tomto období sa zameriava predovšetkým na ideálny jazyk. Filozofické problémy sa majú skúmať v lingvistike ako problémy jazyka. Wittgestein bol však veľmi sklamaný, keď sa tento jeho koncept neujal. Najvýznamnejšie dielo ranného obdobia bolo dielo „Logicko–filozofický traktát“.

Druhé významné dielo „Filozofické skúmanie“ zaraďujeme už do obdobia neskorej filozofie Wittgesteina. V tejto fáze svojej filozofie opustil myšlienky ideálneho jazyka a naopak začal sa sústrediť na bežný jazyk, používaný medzi ľudmi.

 Skúmal predovšetkým jazyk používaný ľuďmi v rôznych situáciách. Tvrdil totiž, že jazyk je isté zrkadlo človeka. Jazykom jeho štruktúrou a pestrosťou štylistických prostriedkov môžeme bližšie poznať človeka, ktorý ho používa. Jazykové hry sú vlastne podľa Wittgesteina isté životné situácie, v ktorých jazyk používame vždy v iných podobách. Inak jazyk štylizujem, keď sa rozprávam s kamarátom a inak, keď sa rozprávam s autoritou. Inak štylizujem otázku a inak podávanú informáciu a pod. Jazyk je teda mnohoznačný a je úlohou filozofie objasňovať jeho mnohoznačnosť, použitie a pôsobenie.

,,Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta.“

(Môj svet tvorí len to, o čom dokážem vypovedať)

Viedenský krúžok

• azda najznámejšianovopozitivistická skupina, ktorá sa utvorila na základe seminára založeného  Schlickompri katedre filozofie induktívnych vied na Viedenskej univerzite r. 1922.
• Za najvýznamnejšieho predstaviteľa Viedenského krúžku sa zvykne považovať

1. Carnap.

Viedenský krúžok si získal meno tým, že hľadal nové cesty skúmania základov vedy a usiloval sa nanovo a čisto vedecko-logickým spôsobom sformulovať kánon celého vedenia a poznania vo filozofii. Za hlavnú úlohu filozofie pokladal filozoficky exaktne pochopiť tie problémy, ktoré sa vyskytujú v špeciálnych vedách, a to pomocou prísne formalizovaného jazyka.

Úloha č. 2

Filozofia: Porovnajte filozofiu učenia Schopenhauera a Nietzscheho. Rozlíšte pojmy: nihilizmus, nadčlovek, prehodnotenie všetkých hodnôt.

Schopenhauer: charakteristika voluntarizmus, iracionalizmus. Dielo: Svet ako vôľa a predstav- názov zachytáva podstatu jeho filozofickej koncepcie. Každý človek si na základe zmyslového a racionálneho vnímania utvára predstavy o skutočnosti, ktoré sú ovplyvnené apriórnymi formami, závisia i od motivácie. Vôľa- Schopenhauer ju chápe metafyzicky, svetová vôľa ako iracionálne slepé chrlenie- ovláda človeka, jeho pocity, myslenie, nemá to zmysel, nespeje to nikam, jedinec bol na svet vrhnutý bez toho, aby si to želal, a musí nejako svoj život prežiť aj proti svojej vôli. Počas života človek neustále niečo chce a je nespokojný. Trápi sa, môže zato neukojiteľná trýzeň, vôľa k životu. Jeho filozofia je poznačená pesimizmom. Schopenhauer kritizuje racionalizmus a osvietenstvo rovnako ako aj Nitzsche. Spoločným znakom je tiež východisko z krutej reality. Schopenhauer navrhol ako jeden z možností dočasný únik z tohto veta, čo predstavuje hlboký estetický zážitok- mal na mysli predovšetkým hudbu. Nietzsche mal tiež hlboký vzťah k hudbe: „Bez hudby by bol život pre mňa omylom.“ Nietzsche je pokračovateľom filozofie Schopenhauera, nadväzuje na jeho iracionalistické učenie o vôli, ale Nietzsche ju nechápe metafyzicky ako jeho predchodca, ODMIETA METAFYZIKU. Vo svojom myslení uvažuje, že on sám prešiel prelomovými štádiami a týmito štádiami prechádza celé ľudstvo, zmeny vysvetľuje metaforicky. Vo svojom myslení uvažuje, že on sám prešiel prelomovými štádiami a tými štádiami prechádza celé ľudstvo. Základom života je podľa Nietzscheho vôľa, život je prejavom objektivizácie vôle, nie však abstraktnej ako u Schopenhauera, ale vôle konkrétnej.

Nietzsche tvrdí , že ľudia prestávajú uznávať akékoľvek normy, hodnoty a to znamená, že všetci postupne prestali veriť k nihilizmu. Nihilizmus je viera v nič, v ničotu, na rozdiel od neexistencie viery. Často sa predpokladá, že nihilizmus ako stav mysle (skôr ako doktrína) tkvie v základoch mnohých moderných politických filozofií vrátane existencializmu, niektorých foriem historického materializmu, a dokonca aj rôznych foriem konzervativizmu, ktorý obhajuje skôr to, čo je, než márnivé usilovanie sa o to, čo by mohlo byť.

Nietzsche vytvoril definíciu NADČLOVEKA. Tento pojem patrí do tretieho štádia- lev sa mení na dieťa, to znamená, že staré hodnoty sú zničené, je nutné vytýčiť si nové a kto ich vytvorí ? Nadčlovek. „ Človek je len lano natiahnuté medzi opicou a nadčlovekom.“, človek je výsledkom prírodného vývinového reťazca, ale nadčlovek je výtvorom vlastnej aktivity jedinca.. vôľa k životu sa uňho mení na vôľu k moci. Je to sebecká a agresívna aktivita. Ide o sebarealizáciu. Poznanie je chápané ako nástroj k moci. Nadčlovek má snahu svojou činnosťou niečo poznať, ovládnuť, privlastniť si. Zmeniť vnímanie samého seba a sveta, nadčlovek je silná, samostatná individualita, ktorá hodnotí, čo je dobré, čo je zlé.

Prehodnotenie všetkých hodnôt:

- Nietzsche tvrdí, že existuje – morálka pánov, ktorí majú vládnuť.

- morálka otrokov, ktorí sa im majú podriaďovať

Úloha č. 3

Ekonómia:  Zdôvodnite, prečo štát stanovuje dĺžku pracovného času, dovolenky, pracovné podmienky mladistvých a žien. Analyzujte pracovnú zmluvu a uveďte čo všetko musí obsahovať. Na príkladoch posúďte, kedy dochádza k porušovaniu práv a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.

Kvôli ochrane a dodržiavaniu ľudských práv určije dĺžku pracovného času, dovolenky, pracovné podmienky mladistvých a žien štát. Ďalším dôvodom je poriadok a zabezpečovanie optimálnych podmienok pre každého zamestnanca, pričom sa nesmú porušovať ľudské práva a slobody.

V pracovnej zmluve musia byť dohodnuté podstatné náležitosti, ktorými sú

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem týchto podstatných náležitostí aj ďalšie pracovné podmienky, a to: výplatné termíny, pracovný čas,výmeru dovolenky, dĺžka výpovednej doby.

V pracovnej zmluve môže byť uvedený odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

Zamestnancovi, ktorý má miesto výkonu práce v cudzine , zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie:

• dobu výkonu práce v cudzine, menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, príp. jej časť,

ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách, prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

Tieto informácie sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac.

Zamestnávateľ a zamestnanec si môžu v pracovnej zmluve dohodnúť ešte ďalšie podmienky, o ktoré majú záujem, napr. hmotné výhody alebo skúšobnú dobu . (Skúšobná doba je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.)

Príklady porušovania práv zamestanca: Služobná cesta: Zamestnanci na služobnej ceste nemajú zaplatené nadčasy. Keď sú zamestnanci aj 2 týždne na služobnej ceste, nemajú zaplatené aj tzv. "odlučné". Zamestnanci sa stravujú napr. v motorestoch, ale zamestnávateľ sa nestará o miesto, kde sa stravujú..

Príklady porušovania povinností zamestnancov:

 Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny:

• Neplnenie pokynov zamestnávateľa, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi
• Neospravedlnená absencia
• Neskoré príchody do práce ai.

 Závažné porušenie pracovnej disciplíny:

• Porušenie mlčanlivosti
• Využívanie pracovného času na vybavovanie súkromných záležitostí
• Krádež na pracovisku
• Napadnutie zamestnanca (nadriadeného)
• Užívanie alkoholu počas pracovnej doby
• Výkon inej zárobkovej činnosti popri zamestnaní v zmysle § 83 ZP
• A iné