Psychológia, Psychologické smery, Pamäť

PSYCHOLÓGIA

-psychológia = veda študujúca duševné javy (psychické procesy, stavy a vlastnosti), veda o psychike
-vyvinula sa z filozofie ako veda o duši
-skúma ľudské správanie empiricky a využíva poznatky z vied ako fyziológia, bunková biológia, neurobiológia, biochémia a štatistika

-výraz psychológia použil prvý raz Wilhelm Wundt v roku 1879

Pamäť

-pamäť je psychický proces alebo rozumová schopnosť a výsledok uchovávania a opätovného vybavovania informácií

3 štádia pamäte:
-zapamätávanie
Základom zapamätávania je utváranie dočasných nervových spojov trvajúcich niekoľko sekúnd, ktoré sa môžu neskôr oživovať
-podržanie v pamäti (uchovávanie)
-rozpamätávanie (vybavovanie v pamäti)

senzorická pamäť: ultrakrátka pamäť, krátkodobo uchováva informácie zo zmyslových poznatkov

krátkodobá pamäť: slúži ako miesto pre rozumové operácie a na ukladanie pamäťových jednotiek na krátky čas, „pracovná pamäť“, ľahšie sa v nej ukladajú vnemy, ktoré možno zvukovo označiť . oproti ostatným

Typológia osobnosti

-osobnosť- charakteristické spôsoby myslenia, emócií a správania, ktoré určujú osobnostný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho vzťahy s prostredím =>bio-psycho-sociálna bytosť
-určité schopnosti a vlastnosti majú ľudia rovnaké, to vedie k typológii osobnosti

Typológia osobnosti podľa Hippokrata:
melancholik (podľa tekutiny hlien) – citovo stabilný introvert, prejavuje sa ako človek, ktorému je všetko jedno, je málo aktívny, nevšímavý, pokojný, veľa vecí ho nerozhádže, rieši situácie s chladnou hlavou

melancholik (podľa tekutiny čierna žlč) – citovo labilný introvert, veľmi citovo založený človek, častokrát nesmelý, tendencia prepadať depresiám, pesimizmus, rigidný (nerád sa prispôsobuje), všetko hlboko prežíva, je perfekcionistický, rád plánuje, puntičkár, rozhoduje sa premyslene, idealista

sangvinik (podľa tekutiny krv) – citovo stabilný extrovert, povrchný človek, má rád spoločnosť a komunikáciu, optimista, rád preháňa, menej spoľahlivý, rád je stredom pozornosti, priateľský

cholerik (podľa tekutiny žlč) – citovo labilný extrovert, trvá na svojom, nekľudný, impulzívny, vášnivý, prežíva hlboko a rýchlo, vyriešené veci už ďalej nerieši, často vie byť nepríjemný, ak nie je po ňom, nikdy sa nechce mýliť, vždy sa snaží zvíťaziť, chce vždy stáť v čele, netrpezlivý, agresívny, optimistický, rodený a dobrý vodca, silná vôľa a organizačný talent

Psychologické smery

Funkcionalizmus

-jeden z prvých psychologických smerov (koniec 19. storočia)
-predmetom skúmania je štruktúra vedomia
-predstavitelia: William James,

Behaviorizmus

-smer americkej psychológie
-20. storočie
-neuznáva vedomie ako predmet psychologického skúmania, redukuje psychiku na rozličné formy správania, ktoré je chápané ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia
-predmetom vedeckého skúmania je teda ľudské správanie
-predstavitelia: John Broadus Watson, Ivan Petrovič Pavlov

Psychoanalýza

-smer psychológie založený v 20. storočí
-vychádza z toho, že veľká časť nášho správania má pôvod v nevedomých procesoch (nevedomie) => pudy
-predstavitelia: Sigmund Freud, Carl Gustav Jung

Gestalt psychológia

-predmetom psychológie je človek ako osobnostný celok
-celok vždy dominuje nad jednotlivými časťami
-základom vnímania je vyrývanie stôp v centrálnej nervovej sústave
-predstavitelia: Max Wertheimer, Wolfgang Köhler

Humanistická psychológia

-formovanie koncepcie v 60-tych rokoch 20. storočia v USA
-predmetom skúmania je človek vo svojej ľudskej podstate, v sociálnom kontexte
-človek koná vedome a tvorí hodnoty
-centrom ľudskej skúsenosti je vedomie, aj keď niektoré procesy môžu byť nevedomé
-človek má tendenciu snažiť sa o osobné uspokojenie v láske, sexe a sebapoznaní
-A.H. Maslow zadefinoval pyramídu potrieb do piatich stupňov podľa ich dôležitosti pre človeka
-predstavitelia: Abraham Harold Maslow, Carl Rogers

Prístupy v psychológii

Biologický prístup – hovorí o činnosti nervového systému, ktorý ovplyvňuje svaly a prejavuje sa v určitej činnosti, aktivite, alebo správaní

Behaviorálny prístup – umožňuje opísať činnosť, správanie bez toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vo vnútri ľudského tela

Kognitívny prístup – skúma konanie jednotlivca z hľadiska pohnútok, ktoré vedú k tomuto správaniu

Psychoanalytický prístup – vychádza z predpokladu, že veľká časť ľudského správania má pôvod v nevedomí

Fenomenologický prístup – zameriava sa výlučne na subjektívnu skúsenosť, opisuje vnútorné prežívanie a zážitky jednotlivca, odmieta behaviorálny, kognitívny a aj psychoanalytický prístup

Psychologické vedy

Základné (teoretické): všeobecná psychológia(venuje sa základným teoretickým otázkam psychológie a podáva celkový obraz o človeku)

psychológia osobnosti(skúma človeka ako celok, zaoberá sa štruktúrou a vývinom osobnosti, podobnosťou a rozdielmi medzi ľuďmi)

vývinová psychológia(zaoberá sa otázkami psychického vývinu človeka, skúma činitele ovplyvňujúce vývin a charakterizuje jednotlivé obdobia človeka)

sociálna psychológia(rieši otázky začleňovania sa človeka do vzťahov, sociálnych skupín a spoločenských inštitúcií a tiež skúma aj samostatné medziľudské vzťahy a sociálne skupiny)
psychopatológia(zaoberá sa otázkami psychických ťažkostí a porúch)

Špeciálne:psycholingvistika(zaoberá sa súvislosťami medzi myslením, rečou a jazykom)

farmakopsychológia(skúma účinky chemických látok a liekov na psychiku človeka)

psychometria(zaoberá sa tvorbou psychicko-diagnostických textov a meraním psychických vlastností)

psychofyziológia(zaoberá sa fyziologickými základmi psychických procesov)

Aplikované: pedagogická psychológia(sleduje človeka v podmienkach výchovy a vzdelávania a skúma problematiku účinného vyučovania a poznávania)

klinická psychológia(orientuje sa na diagnostikovanie duševných chorôb a na psychoterapeutickú starostlivosť o chorých)

poradenská psychológia(zaoberá sa školským, výchovným, profesijným a manželským poradenstvom)

psychológia práce (skúma vplyv praconého prostredia a rôznych javov na výkon človeka)

forenzná psychológia (zaoberá sa štúdiom zločinnosti, psychológiou zločincov a spychologickými expertízami na súdne potreby)