Trh, trhový mechanizmus, výrobok

2. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy - trh, trhový mechanizmus, výrobok.

2.) „Predstav si ľudí v podzemnom príbytku podobnom jaskyni, ktorá má k svetlu otvorený dlhý vchod pozdĺž celej jaskyne. V tejto jaskyni žijú ľudia od detstva spútaní na nohách a šijach, takže ostávajú stále na tom istom mieste a vidia iba rovno pred seba, pretože putá im bránia otáčať hlavou. Vysoko a ďaleko vzadu za nimi horí oheň; uprostred medzi ohňom a spútanými väzňami vedie hore cesta, pozdĺž ktorej je postavený múrik na spôsob zábradlia, aké mávajú pred sebou kaukliari a nad ktorými robia svoje kúsky.“ Vysvetlite Platónovu filozofiu a zaraďte ho do obdobia.

3.)“ Okovy sú zo zlata, ak ich človek nosí za obhajovanie ľudskosti.“ (Jean Jacques Rousseau). Zdôvodnite význam a prínos osvietenských filozofov do filozofie a do teórie štátu a práva.

Trh

Pojem trhový mechanizmus súvisí s pomenovaním trh. Trh je miesto, kde sa stretávajú predávajúci alebo kupujúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe alebo predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu. Na trhu sa uskutočňujú vzájomné kontakty medzi kupujúcimi a predávajúcimi, aby si prostredníctvom peňazí vymenili svoje tovary a služby.

Trhy rozdeľujeme podľa viacerých kritérií:

- podľa množstva predávajúceho tovaru:

- agregátne - trhy všetkých tovarov a služieb

- čiastkové - trhy, kde sa predáva a kupuje iba 1 druh tovaru

- podľa predmetu kúpy a predaja:

- trh výrobných faktorov - pozostáva z trhu pôdy, práce a kapitálu, pre ktoré platia určité špecifiká,

dotýkajúce sa ponuky, dopytu a ceny

- trh tovarov a služieb - určuje správanie sa a rozhodovanie ekonomických subjektov na ostatných trhoch.

Ekonomická analýza vždy vychádza z analýzy tohto trhu. Patria sem tovary

a služby, ktoré slúžia pre spotrebu obyvateľov (oblečenie, drogéria, obuv,

kaderníctvo, kozmetika)

- trh peňazí a kapitálu - nazývaný aj kapitálový trh. Analyzuje faktory pôsobiace na dopyt a ponuku peňazí

a rovnováhu na peňažnom trhu. Na základe ponuky a dopytu sa v ňom

prerozdeľujú prostriedky medzi ekonomické subjekty, banky, podniky,...

- podľa teritoriálneho, územného hľadiska:

- miestny trh - je charakteristický ponukou miestnych, krajových tradičných produktov, napríklad

v podobe jarmokov. Rozvoj deľby práce a dopravnej infraštruktúry prispieva k tomu, že

miestny trh sa postupne transformoval do národného trhu

- národný trh - príčinou určitej autonómie národných trhov je ochranárska funkcia štátu vo vzťahu

k svojim národným výrobcom

- svetový trh - je výsledkom ďalšej prehlbujúcej deľby práce, ktorá si vynútila špecializáciu

v medzinárodnom meradle

Na každý trh vstupujú tri základné subjekty:

- domácnosti (jednotlivci) - vstupujú na trh tovarov a služieb s cieľom uspokojiť svoje potreby a vystupujú tu

ako kupujúci. Rozhodujú o tom, kedy, kde koľko, za čo a čo si kúpia. Domácnosti

sú vlastníkmi výrobných faktorov a na ich trhu sa dostávajú ako pozície

predávajúcich - predávajú prácu, pôdu a kapitál

- podniky (firmy) - sú ekonomické subjekty, ktoré vyrábajú tovar, realizujú služby a na trhu tovarov a služieb

vystupujú ako predávajúci s cieľom maximalizácie zisku. Podniky takisto ako domácnosti

vstupujú na trh výrobných faktorov s cieľom kúpy práce, pôdy a kapitálu. Stávajú sa tak

kupujúcimi. Rozhodujú o tom, čo budú vyrábať, v akom množstve, akú stanovia cenu, akú

technológiu použijú, ako upozornia spotrebiteľov na prítomnosť vyrábaného statku na

trhu a pod.

- štát - je špecifickým subjektom trhu. Vstupuje na trh práce s cieľom jeho regulácie, t.j. zmierňovať

negatívne pôsobenie trhu a naopak, posilniť pozitívne vplyvy. Štát môže taktiež vystupovať na trhu

práce ako predávajúci a kupujúci prostredníctvom štátnych inštitúcií a zákonodarstva

Trhový mechanizmus

Trhový mechanizmus je súčasťou každého trhu. Je to súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov a služieb za trhovú cenu. Trhový mechanizmus ovplyvňuje nielen trh, ale aj výrobu, rozdeľovanie a spotrebu. Tvoria ho tri procesy:

- proces tvorby dopytu

- proces tvorby ponuky

- proces tvorby ceny

Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť. Ak ceny rastú, dopyt klesá. Ponuka je súhrn tovarov a služieb, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali. Ak sa dopyt rovná ponuke, situácie je ustálená a cena je stála.

Hodnota tovaru je množstvo spoločensky nutnej práce, ktorá je potrebná na výrobu tovaru. Je peňažne vyjadrená cenou. Cena môže byť nižšia, alebo vyššia ako hodnota tovaru, teda cena sa pohybuje podľa situácie na trhu, pretože môže klesať alebo stúpať podľa toho, aká je ponuka a dopyt.

Výrobok

Výrobok je materiálny, užitočný predmet, ktorý je schopný svojimi vlastnosťami uspokojiť potreby človeka, Vzniká ako výsledok výrobnej činnosti. Patrí sem:

- polovýrobok - je určený na ďalšie spracovanie

- nepodarok - chýbajú mu určité vlastnosti

- novinky - majú viac funkcií a vlastností ako klasický výrobok

Platón

Platón pochádzal z aristokratickej rodiny. Dostal dobré vzdelanie a začal literárne tvoriť. Mal veľký prehľad svojimi záujmami aj vzdelaním (Platón v doslovnom preklade znamená široký).

Zlom v jeho živote nastal, keď stretol Sokrata. Zmenil svoje myslenie, spôsob života, ale aj záujmy. Dopracoval sa k filozofií. Snažil sa nájsť spravodlivosť. Nevedel pochopiť, že Sokrates je len obyčajný remeselník a on, bohatý aristokrat, je jeho žiak.

Keď mal Platón 29 rokov, zúčastnil sa na verejnom procese a spísal Sokratovu obhajobu v diele Obhajoba Sokratova. Toto dielo je napísané formou monológu. Napísal ešte aj vyše 30 filozofických spisov, ktoré už majú formu dialógu (medzi Sokratom a Glaukonom).

Založil si vlastnú filozofickú školu, ktorej názov niesol meno bájneho gréckeho hrdinu Akadéma. Výučba v tejto škole prebiehala pomocou dialógov.

Platón bol dualista, idealista, racionalista a objektivista. Jeho filozofiu nazývame aj akademickou a mala veľký význam pre jeho nasledovníkov:

- patristická filozofia - as. Augustín

- scholastická filozofia - sv. Tomáš Akvinský

- novoplatonické školy

Platón sa zaoberal vzťahom medzi tým, čo sa mení a čo je stále, nemenné a večné. Rozlišoal:

- zmyslový svet - v pohybe

- spoznávame ho zmyslami a preto o ňom nemôžeme získať dokonalé poznatky

- nedokonalý

- svet ideí - stály, nemenný, večný

- spoznávame ho rozumom, ktorý je tiež večný

- dokonalý vzor pre všetky veci v pozemskom zmyslovom svete

- čím viac budeme v poznávaní používať rozum, tým budeme bližšie k tomuto svetu

Podľa Platóna sa človek skladá z dvoch častí:

- telo - mení sa, zaniká, je spojené so zmyslami, na ktoré sa nemožno spoľahnúť

- duša - nemenná, večná, je spojená s rozumom, na ktorý sa môžeme spoľahnúť

- nachádza sa vo svete ideí, z ktorého prichádza na pozemský svet, aby sa usídlila v tele človeka. Keď

človek zomrie, opustí telo a ide naspäť do sveta ideí. Tu istý čas pobudne a zmúdrie

- v tele človeka sa zobúdza a rozpamätáva na svet ideí, no postupne začne túžiť po vlastnom domove

(túžba = éros = láska)

- duša filozofov zotrvala vo svete ideí najdlhšie a preto sú filozofi najmúdrejší v porovnaní s inými

Podľa Platóna sa telo človeka skladá z troch častí:

- hlava = sídlo rozumu = múdrosť človek sa má usilovať o to, aby pestoval svoju vôľu,

- hruď = symbol statočnosti = vôľa tlmil žiadostivosť a rozvíjal svoju múdrosť

- brucho = sídlo žiadostivosti = chcenie

Učenie o štáte

Platón tvrdil, že tak ako duša človeka má tri zložky (rozumová, vôľová, žiadostivá) a telo človeka má tri zložky (hlava, hruď, brucho), tak aj štát má svoje tri zložky:

- vládca, panovník všetky tri zložky majú byť na svojom mieste a majú si plniť

- vojaci svoje úlohy, tým bude v štáte zaručená spravodlivosť

- výrobcovia, obchodníci, remeselníci

Najväčšiu pozornosť venoval panovníkovi. Vláda má byť morálne čistý a múdry, má sa vzdať súkromného vlastníctva, majetku a rodiny, nemá sa ženiť, má pochádzať z tej najlepšej vrstvy aristokratov, má vynikať rozumom a mravnosťou. Tvrdil, že by mali vládnuť filozofi, lebo tí sú najmúdrejší. Neskôr zistil, že len múdrosť vo vládnutí nestačí. V štáte majú vládnuť zákony (dielo Zákony).

Jeho model štátu je ideálny a nedá sa v praxi realizovať (utópia). Presadzoval stredný dostatok. V štáte nemajú byť ani príliš chudobní, ani príliš bohatí ľudia, pretože to vyvoláva samé konflikty. Štát má riadiť život občanov od narodenia až po smrť. Ženy majú mať rovnaké práva ako muži. Deti majú byť vychovávané v inštitúciách. O ich výchovu sa má starať štát. Bol presvedčený, že ak sa v detstve naučia poslúchať a byť disciplinovaní, v dospelosti im nebude robiť problém počúvať zákony.

O štáte napísal niekoľko spisov, medzi ktoré patria aj: Zákony, Štát. V spise Štát môžeme nájsť Podobenstvo o jaskyni. Dočítame sa v ňom, že náš svet je len tieňom dokonalého sveta ako keby žijeme v jaskyni, kde namiesto predmetov vidíme len tiene, o ktorých si myslíme, že sú to skutočné predmety. Väčšina ľudí je s týmto tieňovým svetom spokojná. Myslia si, že nič dokonalejšie neexistuje. Ľudia žijú obrátení chrbtom k východu a ďaleko za nimi horí oheň. Ak sa niekomu podarí oslobodiť sa z pút a dostať sa von, je oslepený slnečnou žiarou a postupne spoznáva skutočné - dokonalé veci a predmety. Keď sa vráti späť do jaskyne a snaží sa ostatných presvedčiť, že to, čo vidia sú len tiene, ale skutočné veci sú vonku a cesta k dokonalému svetu je ťažká a namáhavá, ľudia mu nerozumejú, ubijú ho (ide o paralelu so Sokratom, ktorého Aténčania ubili a zbavili sa ho, pretože im chcel ukázať cestu k pravému poznaniu).

Učenie o etike a krásne

V etike sa Platón prejavil ako skutočný Sokratov žiak, pretože jeho kľúčovým pojmom je pojem dobro. Podľa neho, je dobro potrebné poznať, lebo toto poznanie vedie k jeho konaniu a kto dobro koná, ten je aj šťastný.

Dobro má u Platóna niekoľko významov:

- múdrosť ako dobro rozumu

- statočnosť ako dobro srdečnosti a hnevu

- umiernenosť ako dobro súladu duševných zložiek

- spravodlivosť ako stav, keď každá zložka duše koná svoju povinnosť

Náuku o krásne spája s etikou, noetikou a metafyzikou. Tvrdí, že krása spočíva v dobre. Platón sa domnieval, že umenie má výchovný vplyv a musí obsahovať etické hodnoty.

Osvietenstvo

Osvietenstvo je myšlienkový smer, ktorý vznikol vo Veľkej Británii v 18. storočí. Jeho najvýznamnejším predstaviteľom bol John Toland. Ide o prechodné obdobie od feudalizmu k buržoáznej spoločnosti, kedy rastie moc meštianstva. Vytvára sa nová spoločenská trieda - buržoázia, ktorej príslušníci majú majetok, ale chýba im politická moc. Osvietenstvo sa najsilnejšie prejavilo vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšírilo do celej Európy.

Hlavným heslom osvietenstva bolo „Sapere aude!“, čiže „Maj odvahu používať svoj vlastný rozum.“ Do popredia sa dostáva skúsenosť (empirizmus) a rozum (racionalizmus). V centre záujmu stojí človek osvietený rozumom, ktorý chce zmeniť spoločnosť (rozum, vzdelanie, kultúra).

Osvietenci z radov vedcov, kládli dôraz na vzdelanie a vedecké poznatky, ich rozvoj a šírenie. Presadzovala sa myšlienka vzdelávania „más“, nielen jednotlivcov či istých skupín. Prostredníctvom vzdelania sa mal zabezpečiť kvalitnejší a lepší život. V tomto období vzniká pedagogika ako veda, ktorá mala tomuto cieľu napomôcť. Vzorom pre vedu bola mechanická fyzika, ktorá sa snažila aplikovať zákony fyziky na spoločnosť.

Osvietenci sa búrili proti autoritám (cirkev, šľachta, panovník) a absolutizmu. Vyzdvihovali slobodu, rovnosť a demokraciu. Osvietenstvo sa koncentrovalo na:

- otázku náboženstva - náboženstvo má byť spojené s rozumom, má človeku pomôcť a nie ho zastrašovať.

Boha možno spoznávať cez zákony prírody. Boh stvoril svet, ale do jeho diania

nezasahuje

- typický bol deizmus - viera v nejakého boha

- ľudské práva - nedotknuteľnosť jednotlivca a stanovenie ľudských práv sa realizovalo cez vydanie

Deklarácie ľudských a občianskych práv človeka a občana v roku 1789

- konali sa prvé aktivity v boji za práva žien. Požadovalo sa zlepšenie postavenia žien v rodine

a spoločnosti

- návrat k prírode - smerovanie k prirodzenému spôsobu života

- život má byť v súlade zo zákonmi prírody

- ľudský rozum je súčasťou prírody príroda je dobrá človek je vo svojej podstate dobrý

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov osvietenstva patrili: Charles Louis Montesquieu, Jean Jacques Rousseau, François Marie Arouet Voltaire a Denis Diderot. Títo filozofi vytvorili kolektívne dielo: Encyklopédia vied, umení a remesiel (literárny iniciátor: Denis Diderot), ktoré zahrňovalo všetky poznatky. Jeho cieľom bolo vzdelávať masy, no niektoré protifeudálne zväzky boli zakázané

Charles Louis Montesquieu - venoval sa spoločnosti, ťažiskom jeho filozofie bola sociálna filozofia

- prišiel s trojrozdelením štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Panovník

sa musel podriadiť právnym normám

- dielo: O duchu zákonov

- zaoberá sa otázkou: Ako sa majú tvoriť zákony?

François Marie Arouet Voltaire - prezývaný aj nekorunovaný kráľ filozofov 18. storočia

- študoval právo, ale nedokončil ho

- bojoval proti cirkvi

- mal ekonomické myslenie - „Peniaze sa musia hýbať.“

- tvrdil, že vojny sú najväčšie nešťastie, lebo míňajú peniaze a armáda je len

ťarchou pre ekonomiku

- za svoje radikálne názory musel odísť z Francúzska. V exile strávil 3 roky. Mal

možnosť porovnať liberálnu anglickú a konzervatívnu francúzsku spoločnosť

- dielo: Anglické listy

- listy, ktoré posielal z Anglicka

- dielo: Filozofické listy

- prezentuje návod, ako riešiť situáciu vo Francúzsku. Podľa neho, sa treba

riadiť princípom tolerancie, pretože tá je predpokladom občianskeho

spolužitia. Za optimálnu formu vlády považuje takú, ktorá má parlament,

lebo zabezpečí spoluúčasť na vláde širokým vrstvám ľudí

- dielo: Filozofický slovník

- „Úlohou filozofie nie je ľutovať nešťastných, ale pomáhať im.“

Jean Jacques Rousseau - narodil sa v Ženeve, no vyrastal bez rodičov. Nikdy nechodil do školy, písať a čítať sa

naučil sám. Mal konfliktné správanie a výstredný štýl obliekania

- bol všestranný: filozofia, právo, matematika, hudba, pedagogika

- dielo: Emil alebo o výchove

- pedagogické dielo

- dielo: Spoločenská zmluva

- tvrdí, že sa človek narodil slobodný, ale všade je v okovách

- malo by sa vytvoriť ustanovenie, kde by bola sloboda s právom

- človek by sa mal vzdať kúsku svojej slobody v posmech štátu

- toto dielo sa stalo Bibliou Francúzskej revolúcie (hlásili sa k nemu Jakobíni)

- dielo: Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi

- vysvetľuje vznik súkromného vlastníctva a hovorí o spájaní silnejších proti slabším

- rozlišuje - prvotnú nerovnosť - človek si určil kus zeme a povedal: „Toto je moje"

- prirodzenú (prírodnú) nerovnosť - dedičná, človek za ňu nemôže 
- mravnú nerovnosť - človek za ňu môže 
- uvádza 3 typy nešťastí, ktoré spôsobujú ľudia:

- vznik súkromného vlastníctva 
- ustanovenie vrchnosti (vládcov)
- ľubovoľný zvrat v moci (vzťah pán a podriadený)