Vysvetlite princípy volebného práva v Slovenskej republike

5. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite princípy volebného práva v Slovenskej republike. Vysvetlite aktívne a pasívne volebné právo, rovnosť a priamosť pri volebnom práve a zdôvodnite, prečo je hlasovanie tajné.

2.) Priblížte základné myšlienky stoizmu a epikureizmu.

- „Slobodný je len ten, kto je slobodný vnútorne a robí len to, čo jeho rozum dovolí.“

- „Slasť je len sprievodcom a cieľom šťastného života.“

- „Pravá slasť = rovnováha duše.“

- „Ži v tajnosti.“

3.) Vyhľadajte v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky tie základné ľudské práva a slobody, ktoré sa Vás týkajú a analyzujte ich. Uveďte, z ktorých dokumentov bol urobený výber ľudských práv a slobôd spracovaný do Ústavy Slovenskej republiky. Práva v Ústave SR sú vždy spojené s povinnosťou.

Povinnosť	Právo	Kde to hľadať
Zapísať dieťa do školy po dosiahnutí 6. roku	Právo na vzdelanie	2. hlava 5. oddiel 42. článok 1. bod
Zavedenie štátneho jazyka ako povinného vyučovacieho premetu do národnostných škôl	Právo vzdelávať sa v štátnom jazyku	2. hlava 4. oddiel 34. článok 2. bod
Doručiť korešpondenciu na meno neotvorenú	Právo na listové tajomstvo	2. hlava 2. oddiel 22. článok 1.bod
Neposmievať sa žiadnym náboženským úkonom	Právo na vierovyznanie	2. hlava 2. oddiel 24. článok 1. - 2. bod
Pomôcť odstraňovať situácie, v ktorých hrozí násilie a nebezpečenstvo	Právo na život v zdravom životnom prostredí	2. hlava 6. oddiel 44. článok 1. - 4. bod

Volebné právo

Volebné právo patrí spolu so slobodou prejavu, slobodou zhromažďovania a spolčovania k základným politickým právam a slobodám. V našej ústave sú politické práva obsiahnuté v 2. hlave, v 3. oddiely, v článku 26 až 32.

Volebné právo umožňuje občanovi zúčastňovať sa na správe verejných vecí v štáte. Voliť môže ísť každý, kto má volebné právo. V Slovenskej republike môže mať občan volebné právo aktívne alebo pasívne:

- aktívne - dotyčný môže voliť a byť volený

- pasívne - dotyčný môže iba voliť

Voľby

Demokracia sa opiera o súhlas a dôveru občanov k vláde. Občania vláde dávajú tento súhlas v slobodných a čestných voľbách. Voľby sú slobodné, ak má volič slobodný výber medzi politickými subjektmi a ak má možnosť voliť bez nátlaku.

„Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.“ 2.hlava, 3. oddiel, 30. článok

Voľby sú demokratické, ak obsahujú princípy volebného práva:

- všeobecnosť - týkajú sa každého občana po 18. roku života

- rovnosť - hlasy všetkých voličov majú rovnakú platnosť a váhu. Každý volič do konkrétneho orgánu má len

jeden hlas

- priamosť - voliči hlasujú priamo za politické subjekty alebo za jednotlivých kandidátov, volieb sa zúčastňujú

priamo, osobne, bez sprostredkovateľa

- tajnosť - zo zákona vyplýva povinnosť tajne hlasovať. Znamená to, že vo volebnej miestnosti musí byť

vyhradený priestor, kde má volič právo upraviť hlasovacie lístky bez obmedzenia

Poklasické obdobie gréckej filozofie

Poklasické obdobie gréckej filozofie nazývame aj helenistické obdobie, poaristotelovské obdobie alebo neskorá antika. Začína v 4. storočí pred naším letopočtom (322 - smrť Aristotela) a končí v 4. storočí nášho letopočtu.

V tomto období sa v spoločnosti nahromadilo množstvo problémov a nastáva úpadok filozofie. Ľudia stratili istoty, prevláda u nich pesimizmus a strach. Do centra pozornosti sa dostáva človek. Filozofi sa orientujú na to ako prežiť šťastný život, ako sa zbaviť strachu a ako lepšie žiť. Filozofia sa z Atén posúva do okrajových častí a hlavným centrom sa stáva Alexandria. Antická kultúra sa šíri v Mezopotámii, Sýrii a Egypte. Do popredia sa dostávajú Rimania a s to z politickej ale aj kultúrnej stránky. Dominantným jazykom sa stáva latinčina.

Stoici - názov je odvodený od slova „stoa“, čo je stĺpová sála, kde prebiehala výučba stoikov

- boli veľmi vplyvnou, možno najvplyvnejšou školou v helenistickom období

- rozlišujeme - Stará stoa - Atény, Zenón z Kítia

- Stredná stoa - Rím

- Nová stoa - Rodos

- stoici sa sústredili na logiku, fyziku, ale venovali sa aj etike, kde nabádali ľudí, aby:

- žili v zhode s prírodou

- pohŕdali všetkým materiálnym, pretože čo je materiálne, je pominuteľné

- sa nebáli chorôb a nešťastia

- zdôrazňovali ataraxiu, čiže duševnú vyrovnanosť a to v akejkoľvek situácií

- tvrdili, že všetko je riadené zákonmi prírody a všetko je teda tak, ako má byť. Máme sa zmieriť s

osudom. Ak sa osudu vzoprieme, situáciu si iba zhoršíme a nenájdeme pokoj

- podľa stoikov je „slobodný je len ten, kto je slobodný vnútorne a robí len to, čo jeho rozum zvolí“

- tvrdia, že človek je šťastný, len vtedy keď:

- je skromný, nenáročný, sebestačný

- sa zbaví materiálnych vecí

- si užíva len to, čo mu je v živote prepožičané a nechce viac

- žije v súlade s prírodou, teda Bohom a rozumom

- stoici boli kozmopoliti, uznávali svetoobčianstvo. Podľa nich sa ľudia musia podrobiť jednému

kozmickému poriadku, teda sú občanmi jedného svetového štátu a sú si viac-menej rovní. Z týchto

názorov vyplynul pojem prirodzeného práva, ktorý sa dostal do rímskeho právnictva.

- Marcus Aurelius - dielo Rozhovory so sebou samým

- Zenon z Kítia - mal prívlastok „nepriateľ slasti, muž povinnosti“

- vyrovnaný, mravný, prísny, zdržanlivý, spoliehal sa len na rozum

- človek je podľa neho mikrokozmos, ktorý je súčasťou makrokozmu, čiže celého vesmíru

(vesmír = jednota)

- tvrdí, že existuje len jediný základ bytia a to príroda

- bol to materialista, monista

Epikurejci - mali prívlastok „záhradní filozofi“, lebo sa stretávali v záhrade, nad ktorou bol nápis: „Vitaj cudzinec,

tu ti bude dobre. Tu je rozkoš najväčším dobrom.“

- vyzdvihovali jednotlivca, individuálne pôžitky a slasti (hedonizmus). Slasť je sprievodcom a cieľom

šťastného života. Pravá slasť znamená rovnováhu duše a aby sme ju cítili, treba sa zbaviť uragánov

duše, ktorými sú strach, bolesť, hnev a žiadostivosť

- tvrdili, že ak sa človek vyhne veciam verejným, obchodu a politike, potom bude šťastný (ži v tajnosti)

- Epikuros - považoval sa za pôžitkára, pretože aj svojím otrokom dovolil, aby sa zúčastňovali

prednášok

- vysoko si vážil a vyzdvihoval priateľstvo. Tvrdí, že príroda nás stvorila pre priateľov

- šťastie podľa neho spočíva v:

- zbavení strachu a strachu zo smrti (Kým sme tu, smrť nie je. Keď príde smrť, už tu

nebudeme.)

- bohov sa netreba báť

- treba robiť dobré skutky, pretože dobro sa dá ľahko dosiahnuť

- zlu sa dá ľahko vyhnúť

Skeptici - pochybujú o možnosti poznať svet

- cesta k duševnému pokoju spočíva v tom, keď sa človek vyvaruje hodnoteniu vonkajšieho sveta

- Marcus Tullius Cicero

Novoplatonici - nadviazali na učenie Platóna a na orientálnu filozofiu

- Plotínos - pochádzal z Alexandrie

- jeho filozofia pochádza z mysterióznych zážitkov

- duchovným otázkam sa venoval až natoľko, že nenávidel svoje telo. Sústredil sa len

na dušu a cítil, akoby jeho duša splývala s telom

- kľúčovým pojmom v jeho filozofií je pojem jedno

- boh, z ktorého vyžaruje svetlo a teda svetlo preniká všetkým, čo existuje => všetko

má v sebe niečo božské a najmenej božského žiarenia má v sebe hmota ako

najnižší stupeň bytia

- dobro, krása, pravda

- niečo najdokonalejšie a absolútne večné

Základné ľudské práva a slobody

Ľudské práva sú základné práva a slobody, ktoré prislúchajú každému jednotlivcovi bez ohľadu na jeho národnosť, vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, vzdelanie, etnický pôvod, vieru, náboženstvo, jazyk a iné kritériá. Sú považované za univerzálne a pre všetkých ľudí rovnaké.

Dvadsiate storočie bolo svedkom mnohých tragických udalostí. Zakladatelia Organizácie spojených národov v San Franciscu v roku 1945 vypracovali Chartu OSN, pričom mali na zreteli milióny mŕtvych, ktorí padli počas PSV a DSV, ale aj ľudí, ktorí boli postihnutí zhodením atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, či tí, ktorí zomreli v občianskej vojne. Zakladatelia Charty verili, že tento dokument bude slúžiť na ochranu ďalších generácií. Snahou Charty OSN bolo poskytovať právam človeka medzinárodnú ochranu.

10. decembra 1948 OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá spresnila práva vyjadrené v Charte. Práva, ktoré sú vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv sa stali obsahom dvoch dôležitých dokumentov, ktoré prijalo valné zhromaždenie OSN a roku 1966 a to: Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Prešlo 10 rokov, kým tieto dokumenty nadobudli medzinárodnú platnosť.

V roku 1993 sa Slovenská republika stala členom Rady Európy, ktorá vznikla v roku 1949. O rok neskôr bol v Ríme prijatý dokument Dohovor o ľudských právach a základných slobodách, ku ktorému sa v roku 1959 pripojila Všeobecná deklarácia práv dieťaťa. Európsky dohovor má v prvej hlave 18 článkov, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

Sféra slobody jednotlivca je prvotná. Štát môže do nej zasahovať len na základe zákona a len zákonom predpísaným spôsobom. Človek sa stáva najvyššou spoločenskou jednotkou. Právne normy, ktoré parlament prijíma, musia vytvárať priestor na naplnenie týchto humanistických myšlienok. Charakteristickou črtou právneho štátu je poskytovanie ochrany jednotlivcovi pred neoprávnenými zásahmi štátu. Zmluvy o ľudských právach majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd. Všetkým občanom sa priznáva sloboda a rovnosť, nielen v právnej, ale aj v ľudskej sfére. Na prvom mieste sa zdôrazňuje, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Človek je neopakovateľná ľudská bytosť a prirodzené ľudské práva sú s jedincom spojené ako s biologickou jednotou.

Ľudské práva boli deklarované viacerými významnými dokumentmi:

- dokumentom Habeas Corpus Act

- Deklaráciou práv človeka a občana

- Všeobecnou deklaráciou ľudských práv

- Deklaráciou práv dieťaťa

- Veľkou listinou slobôd (Magna charta libertatum)

Ústava SR

Ústava SR je základný zákon štátu, ktorý stojí na vrchole hierarchie právnych noriem. Bola podpísaná 1.9.1992, no do platnosti vošla až 1.1.1993. Má najvyššiu právnu silu. Každý prijatý zákon musí byť v súlade s ústavou. Ak tomu tak nie je, rozhoduje ústavný súd. Východiskom Ústavy bola Listina základných práv a slobôd z roku 1991.

Členenie - preambula - viaže sa na historický odkaz Veľkej Moravy a na Cyrilometodské duchovné dedičstvo.

Konštatuje sa tu mierová spolupráca s ostatnými štátmi, uplatňovanie demokratickej

povahy vlády a spolupráca s národnostnými menšinami a etnickými skupinami

- hlavy - 1.H - zakotvené hlavné mesto Bratislava, štátne symboly, hranice štátu

- 2.H - základné ľudské práva a slobody

- 3.H - hospodárstvo Slovenskej republiky

- 4.H - územná samospráva

- 5.H - zákonodarná moc

- 6.H - výkonná moc

- 7.H - súdna moc

- 8.H - prokuratúra Slovenskej republiky

- 9.H - prechodné a záverečné ustanovenia

- oddiely

- články

Naša ústava je - tuhá - na jej zmenu treba potreba 3/5 hlasov

- písaná - právne normy sa nachádzajú v jednom dokumente

- právna (reálna) - v podstatných znakoch sa zhoduje s realitou

- dohodnutá - vznikla dohodou

- republikánska - SR je republika na čele s prezidentom

- unitaristická - ústava jedného štátu

Druhá hlava ústavy SR

V druhej hlave našej ústavy sú zakotvené základné ľudské práva a slobody na základe Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorú prijalo federálne zhromaždenie v roku 1991:

- 1. oddiel - Všeobecné ustanovenie

- 2. oddiel - Základné ľudské práva a slobody

- 3. oddiel - Politické práva - občan sa podieľa na budovaní demokracie rozhodovaním o verejných veciach

- 4. oddiel - Práva národnostných menšín a etnických skupín - princíp rovnoprávnosti všetkých ľudí

- 5. oddiel - Hospodárske, sociálne a kultúrne práva - v ústave je obsah Európskej sociálnej charty

- 6. oddiel - Právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva

- 7. oddiel - Právo na súdnu a inú právnu ochranu

Základné ľudské práva a slobody, ktoré sa ma týkajú

Právo na život. Každý má právo na ľudský život, nezávisí to od žiadnych okolností, ani od veku, pohlavia alebo iného kritéria. Do rozporu s týmto právom sa môže dostať otázka interrupcie, eutanázie alebo trestu smrti.

Právo vlastniť majetok. Každý môže nadobudnúť a vlastniť majetok, samozrejme iba podľa zákona. Toto právo sa môže zlučovať aj s právom na osobnú slobodu, teda je nezákonné zasahovať do osobných vecí, vrátane majetku.

Sloboda prejavu. Každý človek má právo na vlastný názor a na jeho prezentáciu, či obhajovanie. Ostatní ľudia nemôžu človeku zakazovať v slobode prejavu, pretože každý má svoj názor. My s ním síce nemusíme súhlasiť, ale sme povinní ho rešpektovať.

Právo na slobodnú voľbu povolania. Nikoho nemožno nútiť vykonávať povolanie, ktoré nechce. Každý má právo na povolanie, ku ktorému má blízko. K tomuto právu patrí aj ochrana pracovných podmienok a hmotného zabezpečenia v starobe a chorobe.

Právo a vzdelanie. Každý má právo na vzdelanie, Je protizákonné niekomu odopierať toto právo. Platí zákon o povinnej 10 ročnej dochádzke.

Právo na ochranu rodiny. Rodina je základná jednotka spoločnosti. Je to aj skupina osôb, ktoré sú spojené zväzkami manželstva, krvi či adopcie. Rodina je špecifický subjekt, ktorý nemožno narušiť žiadnou činnosťou. Každý má právo na rodinu, na to, aby fungovala a aby každé dieťa vyrastalo v zdravom rodinnom zázemí.

Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Životné prostredie je prostredie, v ktorom žijeme a preto máme právo a zároveň aj povinnosť zachovávať zdravé životné prostredie. Človek by si mal vážiť to, kde žije a mal by sa starať o to, aby bolo životné prostredie v čo najlepšom stave.

Právo na osobnú slobodu. Človek môže disponovať sám sebou, svojim čarom a konaním. Každý, kto sa zdržiava na území SR ho môže aj slobodne opustiť. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť.

Právo na súdnu ochranu. Toto právo je základom právneho štátu. Súvisí s ním prezumpcia neviny a princíp rovnosti a objektívnosti rozhodovania súdov. Len súd môže rozhodovať o trestoch za trestné činy, pričom obvinený sa považuje za nevinného, pokiaľ sa mu vina nedokáže.

Právo na osobnú bezpečnosť a slobodu. Nikoho nemožno mučiť, držať v otroctve, či podrobovať neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.