Vysvetlite pojmy: právo, právna norma, právna sila, právny systém

20. Maturitné zadanie:

Vysvetlite pojmy: právo, právna norma, právna sila, právny systém.
Vysvetlite, čo je podnik a podnikanie. Charakterizujte typy podnikov.
Charakterizujte filozofiu sofistov. Zaujmite stanovisko vývoja gnozeológie v jednotlivých etapách dejín filozofie.

Právo

Právo sa viaže na určitý štát, je s ním späté, no nie v každom štáte funguje rovnako. Pod pojmom právo môžeme chápať:

v objektívnom zmysle – súhrn právnych noriem a noriem správania sa, ktorých dodržiavanie je vynútené štátnou mocou
v subjektívnom zmysle – oprávnenie niečo konať, ktoré vyplýva z objektívneho práva

Právna norma

Právna norma je isté pravidlo správania sa, ktoré je súčasťou právneho predpisu. Patrí do určitého odvetia práva, podľa toho, akú právnu skupinu ľudských vzťahov rieši:

odvetvie verejného práva – zameriava sa na vzťahy, ktoré odrážajú záujmy štátu
odvetvie súkromného práva – sústredí sa na záujmy jednotlivca

Právna sila

Právna sila určuje postavenie právnej normy v systéme práva, umožňuje porovnávať právnu normu s inými právnymi predpismi, zistiť jej nadriadenosť (podriadenosť), prípadne rovnaké postavenie. Právne predpisy nižšej právnej sily musia byť v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily a zároveň musí medzi nimi existovať harmonický súlad.

Podľa stupňa právnej sily delíme akty na:

prvotné – Ústava, ústavné zákony, zákony
druhotné – nariadenia vlády a vyhlášky

Právny systém

Právny systém je súčasťou väčšieho sociálneho systému a musí reagovať na dôležité zmeny. Je tvorený právnymi normami, ktoré sú logicky usporiadané do určitej štruktúry, delia sa do určitých skupín a podskupín. Právne normy sú horizontálne a vertikálne usporiadané. Všetky právne normy sú obsiahnuté vo väčších právnych celkoch, právnych predpisoch. Každá skupina právnych noriem primeraným spôsobom upravujú rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov. Sú usporiadané podľa stupňa právnej sily.

Druhy právnych systémov

Poznáme štyri druhy právnych systémov:

kontinentálny (európsky) – je postavený na písanom práve
za svoj základ si vzal právo antického Ríma
právo je tvorené zákonom
súdy právo netvoria, iba ho vykonávajú
anglo-americký – významnú úlohu majú súdy, ktoré môžu tvoriť právo vo forme precedensov, čiže súdnych rozhodnutí (sú prvé svojho druhu a do budúcnosti sa stávajú záväzným pre posudzovanie všetkých prípadov)
náboženský (tradičný) – islamské krajiny nemajú ústavy, ale Korán
socialistický (sovietsky)

Duálna štruktúra kontinentálneho právneho systému

Pre právne systémy prináležiace kontinentálnemu právnemu systému je charakteristická duálna štruktúra:

Medzinárodné právo

medzinárodné právo – subjektmi sú samostatné štáty
vzniká na základe bilaterálnych alebo viacstranných medzinárodných zmlúv
môže byť:
- verejné – rieši vzťahy medzi štátmi
- súkromné – rieši vzťahy medzi občanmi štátov (azyl, utečenectvo)

Vnútroštátne právo

vnútroštátne právo – podľa vzťahov medzi subjektmi sa delí na:

Verejné právo

verejné – zakladateľ Cicero – „záležitosti štátu sú vecou verejnou“
„záujmy jednotlivca sa musia podriadiť záujmom štátu“
normy verejného práva upravujú vzťahy medzi štátom a občanmi (prípadne právnickými osobami) pôsobiacimi v rámci občianskej spoločnosti. Sú charakterizované nadradenosťou štátu nad fyzickými a právnickými osobami. Štátne záujmy stoja nad súkromnými

Ústavné právo

ústavné – štátne právo
vychádza z Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd a ďalších ústavných zákonov

Správne právo

správne – administratívne právo
súhrn právnych noriem, ktoré upravujú verejnú správu. Jediný prameň neexistuje, pretože zahŕňa množstvo činností v odlišných odvetviach života a spoločnosti. Jeho tzv. prameň je všeobecný prameň – správny poriadok

Finančné právo

finančné – upravuje finančno-právne vzťahy. Dozerá na financie pokiaľ sa na nich zúčastňuje štát (dane, rozpočet). Prameň neexistuje

Trestné právo

trestné – súhrn noriem, ktoré vymedzujú trestné činy a tresty, ktoré sa na ne ukladajú ich páchateľom. Prameňom je Trestný zákon a Trestný poriadok

Súkromné právo

súkromné – zakladateľ Dominitius Ulpianus
právne normy upravujúce vzťahy v občianskej spoločnosti, vo všeobecnosti tu ide o privátne záujmy jednotlivca. Platí princíp vzájomnej rovnosti a nezávislosti, ide tu o tzv. zmluvný princíp. Ide o možnosť účastníkov meniť obsah právnych vzťahov, ide o zmluvnú slobodu, ktorá spočíva v tom, že každý sa môže rozhodnúť o tom, či s niekým uzatvorí zmluvu a aká bude tá zmluva

Rodinné právo

rodinné – upravuje vzťahy v rodine medzi manželmi, rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými. Prameňom je Zákon o rodine

Občianske právo

občianske – súhrn právnych noriem, ktoré riešia majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnymi osobami, medzi nimi a štátom. Prameňom je Občiansky zákonník

Obchodné právo

obchodné – upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s výmenou tovaru a služieb. Upravuje aj konanie a postavenie obchodníkov. Prameňom je Obchodný zákonník

Podnik

Podnik je každá organizačná jednotka, ktorá pretvára výrobné faktory (vstupy) na výrobky (výstupy). Tvoria ho:

hmotné zložky – fyzický kapitál, majetkové práva
nehmotné zložky – obchodné meno, povesť, postavenie na trhu
osobné zložky – štruktúra a kvalifikácia zamestnancov

Funkcie podniku

ekonomická – vyrába výrobky, poskytuje služby
neekonomická – sociálna, bezpečnostná, kultúrno-spoločenská, vzdelávacia, ochrana ŽP

Vlastnosti podniku

ekonomická samostatnosť – štát nezasahuje do činností podniku, len vydáva zákony a nariadenia, ktoré musí podnik dodržiavať. Podnik môže rozhodovať o predmete podnikania, o použití financií, o obchodných partneroch
majetková samostatnosť – podnik sa stará o svoj majetok z vlastných financií
právna subjektivita – podnik vo vlastnom mene uzatvára zmluvu s obchodnými subjektmi, je zodpovedný za záväzky, ktoré vyplývajú zo zmlúv
sociálny systém – tvoria ho ľudia a zamestnanci, medzi ktorými môžu byť medziľudské vzťahy:
- formálne – vzťah nadradenosti a podradenosti
- vyplývajú z určitého pravidla
- neformálne – vyplývajú vo vzájomných sympatií

Práva a povinnosti podniku

Práva podniku

používať obchodné meno, ktoré sa musí odlišovať od iných podnikateľov (zároveň aj povinnosť)
nadobudnúť majetok v neobmedzenom rozsahu
zamestnávať neobmedzený počet pracovníkov

Povinnosti podniku

obchodné meno
viesť účtovníctvo
platiť zákonom stanovené dane
zariadiť chod podniku tak, aby nepoškodzoval ŽP a život občanov

Založenie až zánik podniku

Založenie podniku

na založenie podniku musí byť rozpracovaný podnikateľský zámer (čo, ako, pre koho)
podnik môže byť založený:
- spoločenskou zmluvou – keď sa dohodne viac spoločníkov
- zakladacou listinou – ak ide o jedného zakladateľa
- môže vzniknúť s.r.o. alebo štátny podnik
- koncesnou listinou – ak ide o jednu fyzickú osobu

Vznik podniku

Vznik podniku – je daný dňom zápisu do Obchodného registra (verejný zoznam podnikov)

Zrušenie podniku

Zrušenie podniku – príčiny: uplynutie doby, dosiahnutie účelu, dobrovoľné rozhodnutie, vzájomná dohoda spoločníkov, úradným rozhodnutím

Rozlišujeme:

zrušenie bez likvidácie – dobrovoľné zrušenie, podnik má svojho nástupcu a činnosť pokračuje ďalej
zrušenie s likvidáciou – nútené zrušenie, rozpredáva sa majetok podniku, uhrádzajú sa záväzky podniku

Zánik podniku

Zánik podniku – je daný dňom vymazania z Obchodného registra

Podnikanie

Podnikanie je sústavná činnosť, ktorú podnikateľ uskutočňuje samostatne pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk.

Subjektom podnikania môže byť:

fyzická osoba – človek, ktorý dovŕši 18 rokov, má práva a povinnosti, je bezúhonný a môže vykonávať právne úkony
v mene podniku rokuje osobne respektíve prostredníctvom zástupcu
právnická osoba – súbor viacerých ľudí, ktorí vystupujú pod určitým menom a nie sú fyzickou osobou
v mene podniku rokuje prostredníctvom štatutárnych orgánov a ich zástupcov

Rozdelenie podnikov

Podľa predmetu činnosti podniky delíme na:

výrobné podniky – stavebné, priemyselné, poľnohospodárske, lesnícke
nevýrobné podniky – dopravné, cestovného ruchu, obchodné, kultúrne, finančné

Podľa veľkosti podniky delíme na:

malé podniky – do 50 zamestnancov
obchod, služby, remeslá
stredné podniky – do 500 zamestnancov
spracovateľský priemysel, mikroelektronika, biotechnológie
veľké podniky – nad 500 zamestnancov
lesníctvo, strojárstvo

Podľa vlastníctva podniky delíme na:

štátne – štátny podnik je právnickou osobou. Vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zároveň zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Majetok, s ktorým hospodári je v štátnom vlastníctve. Zo zisku uhrádza prednostne dane, zvyšok využíva prídelom do podnikateľských fondov
družstevné – družstvo je dobrovoľným združením členov na účely podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo je právnickou osobou, zapisuje sa do Obchodného registra
súkromné – sú založené s cieľom dosahovať zisk. Jedným zo základov trhovej ekonomiky je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Rozhodovanie súkromných podnikov je výlučne rozhodovanie sa na základe signálov trhu. Štát len určuje právny rámec, na základe ktorého sa súkromné podniky riadia
podniky jednotlivcov – vlastníkom podniku je jednotlivec (fyzická osoba), ktorý sám rozhoduje o činnosti a záležitostiach podniku a zodpovedá za porušenie záväzkov a prípadné straty
spoločnosti – ide o združenie dvoch a viacerých spoločníkov s cieľom vykonávať podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk
zmiešané – ide zvyčajne o kombináciu súkromného a štátneho vlastníctva

Sofisti

Títo „potulní učitelia múdrosti“ sú predstaviteľmi subjektívnej filozofie, pretože v centre ich záujmu stál človek. Ich cieľom bolo pripraviť ľudí do života a na prácu v spoločnosti. Chodili po krajine, vzdelávali mladých slobodných občanov a pripravovali mužov na vstup do verejného života.

Sofisti tvoria prechod od rannej gréckej filozofie ku klasickému obdobiu. Spoločenská situácia na konci rannej filozofie bola komplikovaná:

Atény – bol tu sústredený všetok život
blahobyt, demokracia, kultúrny rozvoj
kolónie – nepriaznivá situácia (vojna s Perzskou ríšou)
filozofia sa presúva z pobrežia do Atén

Sofisti boli vzdelaní a vedeli presadiť svoje myšlienky. Pružne reagovali na zmenenú situáciu a zaslúžili sa o rozvoj rečníctva. Vyučovali rétoriku, no za svoje učenie si nechávali platiť, čo im poškodilo a Aténčania ich za to začali odsudzovať. Postupne nadobudol pojem sofistov pejoratívny, negatívny nádych. Označovali ich ako klamárov a prekrúcačov slov. Boli vypočítaví, sebavedomí, realistickí a praktickí. Ich učenie bolo populárne (malo prístupný charakter), no povrchné (nešli do hĺbky ako Sokrates). Dokázali pritiahnuť masy ľudí a prinútiť ich rozmýšľať, čím pozdvihli kultúru.

Charakteristika sofistov

Boli agnostici – objektívna pravda neexistuje a preto okolitý svet netreba poznávať
pravdu má ten, kto vie o svojej pravde presvedčiť ostatných
Boli skeptici – tvrdili, že nás zmysly klamú a sú nespoľahlivé

Význam sofistov

rozvoj logiky, rétoriky, kultúry
učenie preniesli na námestia medzi ľudí
podali základy kritiky teórie spoločnosti (kritizovali režim v Aténach)

Protagoras

najvýznamnejší zo sofistov
čistý subjektivista – „Človek je mierou všetkých vecí.“
zrelativizoval spoločenské aj náboženské normy (tvrdil, že všetko je relatívne vrátane viery a ľudia chodia do kostola len kvôli strachu)
tvrdil, že každý človek má svoju pravdu a tú treba akceptovať. Pravda je subjektívna záležitosť, objektívna pravda neexistuje

Gorgias

nadviazal na Zenóna
bol prvým oficiálnym učiteľom rétoriky (jeho rétorika bola obrazná)
založil si vlastnú školu
smeroval k agnosticizmu a nihilizmu (neuznával akékoľvek morálne a spoločenské hodnoty)
preslávil sa troma tézami:
- nič nie je, neexistuje
- keď niečo je, nemožno to poznať
- keď to aj možno poznať, nemožno to vysvetliť ostatným
tvrdí, že človek je odkázaný na používanie jazyka, ktorý nič nedokazuje a nič nevysvetľuje

Gnozeológia

Gnozeológia (noetika) je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá poznaním. Skúma platnosť a pravdivosť nášho poznania, aká je hodnota poznatkov, aký je účel a hranice poznania. Jej základná otázka znie: „Je svet poznateľný? Existuje objektívna pravda?“

Vznikli dve skupiny filozofov:

gnostici – tvrdili, že svet je poznateľný, oplatí sa ho spoznávať, objektívna pravda existuje
nazývajú sa aj gnozeologickí optimisti
agnostici – opierajú objektívnosť pravdy, pravda je čisto subjektívna a má ju každý

Podľa toho, čo pri poznávaní uplatňujeme vznikli gnozeologické smery:

racionalizmus – pri poznávaní uplatňuje rozum (napr. Parmenides)
senzualizmus – opiera sa o zmyslovú skúsenosť
empirizmus – vychádza zo skúseností
dogmatizmus – vychádza z neoverených, nedokázaných tvrdení a myšlienok
skepticizmus – spochybňuje tvrdenia, overuje si ich, súvisí s kritickým myslením

Dôležitým pojmom v noetike je aj subjekt poznania:

v minulosti sa chápal ako nositeľ stavov, vlastností a činností. V tomto zmysle bol stotožňovaný s pojmom substancie, čiže podstaty
v novoveku sa zásluhou René Descartesa subjektom poznania začína chápať individuálne vedomie, teda nositeľ individuálneho vedomia, ktorým je človek. => René Descartes subjekt poznania homonizoval.

Objektom poznania je všetko, čo je mimo subjektu poznania. V 17. – 18. storočí sa subjekt poznania chápal izolovane ako vytrhnutý so spoločenských a historických súvislostí

až Hegel v 19. storočí sociologizoval subjekt poznania a dal mu takú podobu, akú má dnes. Subjekt poznania je súčasť spoločenských a historických súvislostí. Hegel tvrdí: „Subjekt poznávania je aktívny faktor v procese poznávania podmienený určitými historickými súvislosťami a schopný vierohodne a pravdivo spoznávať svet.“

Zones.sk – Najväčší študentský portál

Vysvetlite pojmy: právo, právna norma, právna sila, právny systém