Vysvetlite pojmy: statok, výroba, výrobok, potreba, spotreba

23. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: statok, výroba, výrobok, potreba, spotreba.

2.) Charakterizujte filozofiu René Descarta a zaraďte ho do filozofického obdobia. Priblížte ďalších filozofov novovekého racionalizmu a charakterizujte podstatu ich filozofie. Objasnite základné princípy druhej línie novovekej filozofie.

3.) Zaujmite stanovisko k problému pasivity detí k športu a vysvetlite, prečo dochádza k tomuto javu. Keby ste robili sociologický výskum tejto problematiky, akými krokmi by ste postupovali?

Výroba

Výroba je cieľavedomá ľudská činnosť, ktorou ľudia premieňajú predmety prírody na výrobky. Nemôže sa zaobísť bez výrobných faktorov (vstupy do výroby), ktoré sa premieňajú na výrobky (výstupy). Patrí sem:

- práca - predstavuje čas, ktorý ľudia (pracovné sily), strávia v procese výroby pri výrobe výrobkov

- prírodné zdroje - všetko, čo človek získava z prírody a je potrebné pre výrobok (pôda, NS, voda...)

- kapitál - sú statky, ktoré boli vyrobené na to, aby sa ďalej používali vo výrobe, ale aj nástroje, zariadenia,

budovy, cesty, energia...

- môže byť fyzický alebo finančný

S výrobou súvisia aj - výrobné sily - tvorí ich - materiálny faktor - predmet práce

- pracovný nástroj

- ľudský faktor - človek ako nositeľ pracovnej sily

- výrobné vzťahy - vzťahy medzi ľuďmi v procese výroby

- na základe vlastníctva výrobných prostriedkov to môžu byť vzťahy

nadradenosti a podradenosti

Výrobok

Výrobok je materiálny, užitočný predmet, ktorý je schopný svojimi vlastnosťami uspokojiť potreby človeka. Vzniká ako výsledok výrobnej činnosti. Patrí sem:

- polovýrobok - je určený na ďalšie spracovanie

- nepodarok - chýbajú mu určité vlastnosti

- novinky - majú viac funkcií a vlastností ako klasický výrobok

Potreba

Základom ľudskej činnosti sú potreby. Je to pocit nedostatku niečoho. Ľudia uspokojujú svoje potreby tým, že tento nedostatok odstránia. Potreby môžeme deliť z viacerých hľadísk:

- podľa naliehavosti uspokojovania - primárne - existenčné potreby, ktoré človek musí uspokojiť, aby prežil

- jesť, piť, obliekať sa

- sekundárne - len nám spríjemňujú život a ich nesplnenie nás neohrozí

- kultúrne, športové, vzdelávacie, komunikačné

- podľa charakteru - fyzické - materiálne potreby

- bývanie, peniaze, oblečenie

- podľa subjektu - individuálne - potreby jedinca

- skupinové - potreby skupiny ľudí, ktoré sú súhrnom individuálnych potrieb

- potreby hudobníkov, športovcov

- spoločenské - potreby spoločnosti alebo celku

- čisté ŽP, zníženie nezamestnanosti

- podľa účelu - potreby výroby

- potreby osobnej spotreby

Hierarchiu potrieb zobrazil americký psychológ Abraham Harold Maslow. Maslow

vytvoril pyramídu potrieb, ktorú tvoria základné potreby človeka - od najnižších

po najvyššie. Základné telesné, fyziologické potreby sú podľa neho potrebami bytia

alebo rastovými potrebami. Ostatné štyri kategórie sú nedostatkovými potrebami.

Statok

Svoje potreby ľudia uspokojujú tak, že používajú, teda spotrebúvajú statky. Statok je všetko užitočné, čo dokáže uspokojiť ľudské potreby. Delíme ich z rôznych hľadísk:

- podľa pôvodu - voľné - voda, vzduch, rastliny

- ekonomické - výsledok výrobnej činnosti

- vzácne - nachádzajú sa voľne v prírode v obmedzenom množstve - uhlie, zlato

- podľa formy - hmotné

- nehmotné

- podľa vlastníctva - súkromné - posteľ, byt

- verejné - dostupné všetkým ľuďom - obchod, kino, chodník

Spotreba

Spotreba je uspokojenie bežných potrieb. Môže byť:

- výrobná - týka sa výroby, materiálov, strojov

- nevýrobná - nesúvisí s výrobou

- individuálna - týka sa jedinca

- spoločenská - spotreba spoločnosti ako takej

Novoveká filozofia (prvá polovica 17. str. -30. roky 19. str.)

Novoveká filozofia nastupuje v období, keď ľudia prichádzajú s novými poznatkami v oblasti kultúry, umenia, literatúry a prírodných vied. Vznik tejto filozofie je ovplyvnený túžbou po slobodnom myslení. Filozofia sa postupne oslobodzuje od teológie a od cirkvi, stredoveká viera začína upadať.

Novovekí filozofi vyzdvihovali skúsenosť a odmietali špekulatívny charakter filozofie. Vytýčili si nové ciele:

- pozdvihnúť spoluprácu prírodných vied a filozofie

- chcú poznať prírodu a jej zákony

- určiť hranice ľudského poznania

- rozpracovať metódy poznávania

Rozvíjajú sa dva smery - racionalizmus - vyzdvihoval rozum

- bol iný ako staroveký a stredoveký racionalizmus, pretože tie boli

absolútne (neuznávali zmyslovú skúsenosť). Novoveký racionalizmus bol

poučený pokrokmi prírodných vied a pochopil, že absolútny

racionalizmus nekontrolovaný skúsenosťou môže viesť k nesprávnym

záverom, a preto novoveký racionalizmus nevylučoval z poznávania

zmyslovú skúsenosť. Dospel k výsledkom, ktoré boli zhodnejšie so

skutočnosťou a bol viac využiteľný v praxi ako racionalizmus

- empirizmus - vyzdvihoval zmyslové vnímanie

- za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť (empíriu)

- snaží sa celé poznanie zdôvodniť skúsenosťou alebo na základe skúsenosti

René Descartes - zakladateľ novovekého racionalizmu (začiatok novovekej filozofie subjektivity)

- zaslúžil sa o rozvoj novovekej filozofie, bol zakladateľom analytickej geometrie

a kozmologických štúdií. Položil základy psychológie

- opieral sa o rozum (racio) a myšlienkovú operáciu dedukciu

- patril medzi racionalistov, ktorí chceli dosiahnuť rovnako presné poznatky vo filozofii ako

v prírodných vedách. V snahe dosiahnuť tieto poznatky vychádzal zo skeptického princípu

a prostredníctvom neho dospel až k hraniciam pochybovania. Rozum považoval za jediné

kritérium pravdivosti

- presný postup a zásady poznávania zhrnul v diele Rozprava o metóde, kde tvrdí:

- správne sú len tie poznatky, ktoré rozum uzná za správne

- zložitý problém sa ľahko vyrieši, keď sa rozdelí na časti

- treba postupovať od jednoduchších problémov k zložitejším

- rozumné a praktické je robiť si zápisky a prehľad o postupe

- známy je jeho výrok „Cogito ergo sum.“ - „Myslím, teda som.“ René Descartes tvrdí, že

nemôžeme pochybovať o tom, že myslíme a ak myslíme, teda sme. Je to dôkaz našej

existencie. Tento poznatok považoval za jasný a nepochybný a hľadanie poznania jasného

a nepochybného sa stalo cieľom jeho filozofie. Pravda, ktorú hľadal, nesmela byť formálne

správna, ale aj skutočná. Hlavným znakom skutočnej pravdy je ľudské uznanie. Toto tvrdenie

sa však stalo slabinou jeho pevného východiskového bodu. Neskôr tvrdí, že naše poznanie

potrebuje oveľa vyššie uznanie ako ľudské, teda božské uznanie

- tvrdí, že Boh je nekonečná príčina všetkých javov. Je dokonalý a jeho predstava nám je

vrodená. Idea Boha je zárukou toho, že sme, že existujú veci okolo nás a je to aj princíp, ktorý

nás nemôže nikdy sklamať, pretože existencia Boha je nespochybniteľná. V tomto tvrdení

spočíva podstata Descartovho noetického dualizmu. Boh a rozum dávajú istotu nášmu

poznaniu a sú jeho kritériami

- ontológia - za základ sveta považoval hmotu (matériu), ktorá je však pasívna a do pohybu ju

môže uvádzať iba Boh pomocou svojej vôle alebo svojich predstáv. Žiadny pohyb

nevychádza nazmar, ale nijaký pohyb sa ani netvorí

- jeho ontológia je dualistická, uznáva existenciu 2 substancií:

- hmotná (telesná) - jej základnou vlastnosťou je rozpriestranenosť

- nehmotná (duchovná) - jej vlastnosťou je myslenie

- etika - zastáva názor, že pre našu mravnosť je dôležité poznanie, a čím je dokonalejšie, tým je

mravnosť hlbšia a uvedomelejšia. Človek ako taký podlieha vyššej bytosti, ktorou je

Boh a nakoľko je Boh najdokonalejší, tak sa mu musí človek vo všetkom podriadiť.

Zdôrazňuje, že človek je súčasťou sveta a tento svet nebol stvorený len pre neho, preto

musia ľudia rešpektovať vyššie princípy a nemali by byť egoistami

Baruch Spinoza - holandský filozof, predstaviteľ racionalizmu

- pochádzal z bohatej židovskej rodiny, no bohatstvom pohŕdal. Zarábal si na živobytie ako

remeselník, brúsil šošovky, čo nepriaznivo vplývalo na jeho pľúca a toho dôvodu zomiera na

tuberkulózu

- odmietal náboženské dogmy, za čo bol obvinený z kacírstva a vyhnaný zo židovskej obce

- snažil sa zmatematizovať filozofiu (pravdu zdôvodňuje rozumovými dedukciami)

- odmieta dualizmus René Decsartesa. V ontológií uznáva len jednu substanciu, ktorú považuje

za jednotnú, nekonečnú, nedeliteľnú a ktorá je základom všetkého. Stotožňuje ju s prírodou.

Na základe tejto východiskovej tézy, začal prírodu stotožňovať s Bohom. Je predstaviteľom

panteizmu. („Deus, sive natura.“ - Boh, čiže príroda.)

- substancia má množstvo vlastností (atribútov), avšak človeku sú prístupné len dve:

- rozpriestranenosť (materiálny svet)

- myslenie (duchovný svet)

- spôsob, ako sa substancia prejavuje, čiže spôsob existencie substancie nazýva modus (napr.

modus hmotného sveta: predmety,... )

- tvrdí, že človek má dušu a telo, ktoré tvoria jednu substanciu s dvomi stránkami a to

duchovnou a hmotnou (existujú vedľa seba a prejavujú sa). Telesné a duševné procesy

podliehajú prísnemu determinizmu. Ide o rozumné usporiadanie sveta pomocou kauzálnych

vzťahov. Prírodné zákony sú vnútornou príčinou všetkého, čo sa deje a Boh nimi riadi svet

- etika - zdôrazňoval pud sebazáchovy

- človek sa môže nachádzať v dvoch stavoch:

- prírodný - človek je súčasťou prírody a musí sa jej podriadiť

- občiansky - je rozhodujúci, má smerovať k demokracií

- tvrdí, že zdokonaľovanie človeka je smerovanie k dobru, šťastiu a spája ho s poznaním

- za najvyššiu formu ľudského poznania (intelektuálna intuícia) považuje rozumovú lásku k Bohu

- láska - duchovný princíp, ktorý spíja predmety, veci, javy a ľudí

- nenávisť - duchovný princíp, ktorý tieto veci rozdeľuje

Gottfrield Wilhelm Leibniz - predstaviteľ nemeckej filozofie, ale väčšinu života prežil vo Francúzsku

- prispel k rozvoju matematiky, fyziky, ale aj geológie a histórie

- jeho vysoké IQ sa prejavilo už v detskom veku. Lenže skoro osirel, nemal žiadne

peniaze, a preto sa učil sám, no už v 15 rokoch bol na univerzite a vo veku 20 rokov

mal doktorát

- jeho filozofia sa dá rozdeliť na teóriu poznania a výklad monád

- gnozeológia - v teórii poznania nepopieral význam empirikov, ale je proti ich

výkladu poznania

- rozlišuje - pravda rozumu - majú ju matematické a logické výroky,

ktoré sú výsledkom dedukcie

- pravda faktu - majú ju výroky, ktoré sú výsledkom

zmyslovej skúsenosti a nie sú všeobecne

platné

- ontológia - teóriu monád rozpracoval v diele Monadológia

- nesúhlasil s Descartovým dualizmom, zároveň vystupoval aj proti

Spinozovmu monizmu. Vytvoril si svoj vlastný monadologický systém

- základom bytia sú podľa neho monady. Sú to nemenné duchovné

podstaty, ktoré tvoria systém a mimo tohto systému, nad všetkými

monadami, stojí najvyššia monada, ktorou je Boh. Ten je neprístupný

vonkajším vplyvom. Má vždy jasné predstavy, je absolútnou čistou

formou, ktorá sa vyznačuje aktivitou. Neobsahuje žiadne hmotné

elementy, teda je absolútnym duchom, čiže entelechiou. Monady

v systéme sú obalené hmotou, ktorá zatieňuje duševnú činnosť monady

a spôsobuje, že jej predstavy nie sú také jasné a zreteľné. Všetky

monady zrkadlia v sebe tú istú skutočnosť, ale nie rovnako dokonalé.

Každá monada si predstavuje realitu len v hraniciach svojich možností

a schopností. Medzi monadami existuje zákon spojitosti, kontinuity.

Monady sa neopakujú a nemôžu preskakovať z jednej úrovne do druhej

- etika - vychádza z názoru, že celá filozofia je preniknutá duchom harmónie

a zmierlivosti. Morálne konanie sa má vždy a všade zamerať na

prekonávanie protikladov, pretože to je cesta k dokonalosti a k vnútornej

harmónii

Šport

V minulosti platilo, že deti po návrate zo školy hodili tašku na zem a rodičom oznámili: Idem von! Dnes sa ich záujem sústreďuje na techniku (videohry, TV, internet). Je alarmujúce, že pohybové aktivity predstavujú náplň voľného času zhruba iba u desiatich percent detí a to aj napriek tomu, že majú evidentne k športu kladný vzťah.

To, že väčšina slovenských školákov trávi svoj voľný čas pri počítači alebo pri televízii u nich vedie k problémom s nadváhou a spôsobuje zdravotné problémy, ktoré v minulosti trápili skôr starších ľudí.

Ak sa má telesná výchova a šport v širšom význame slova stať pevnou súčasťou životného štýlu človeka, prvým krokom všetkých výchovno-vzdelávacích činiteľov a inštitúcií musí byť snaha o vytvorenie pozitívneho postoja vychovávaného jedinca k tejto činnosti.

Sociologický výskum

Do sociologickej problematiky patrí aj vedecko-výskumná činnosť. Cieľom sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky boli v súlade s poznatkami empirického výskumu (aby teória bola v súlade s praxou).

Sociologický výskum pozostáva z týchto krokov:

- vymedzenie výskumného problému

- štúdium literatúry (internet)

- formulácia hypotéz (neoverené tvrdenie, ktoré chcem výskumom potvrdiť, alebo vyvrátiť)

- voľba metodiky výskumu

- zber empirických údajov - anketa, dotazník, rozhovor, pozorovanie, denníkové záznamy

- sociometrický test - sledujeme kvalitu vzťahov medzi ľuďmi

- prieskum - sledujeme informatívne a orientačné ciele

- má najvyššiu poznávaciu hodnotu

- analýza zozbieraných údajov

- formulácia záverov

Pri sociologickom výskume môžeme využiť:

- štatistickú metódu - využíva sa všade tam, kde sú kvantitatívne údaje

- monografickú metódu - predmetom pozorovania je jeden jav, jedna vec, jeden prípad

- touto metódou sa skúmajú javy v prirodzených podmienkach a tým sa líši od

experimentu

- experimentálna metóda - uplatňuje sa v pripravených podmienkach

- typologická metóda - predmetom výskumu sa stávajú určité typy útvarov alebo jednotlivcov

- historická metóda - objasnenie minulých historických faktov