Vysvetlite pojmy: socializácia, sociálna deviácia, konformita, nonkonformita, sociologický výskum

25. Maturitné zadanie

1.) Vysvetlite pojmy: socializácia, sociálna deviácia, konformita, nonkonformita, sociologický výskum.

2.) Objasnite podstatné problémy filozofie I. Kanta, doplňte a vysvetlite jeho kategorický imperatív: „Konaj tak, aby každý mohol konať tak, ako ty.“ V čom spočíva podstata Heglovej filozofie a prečo ju možno charakterizovať ako objektívne idealistickú spätú s dialektikou?

3.) Skúste vyjadriť svoju predstavu, svoju koncepciu politiky, teda tých záujmov a cieľov, ktoré by ste chceli presadiť prostredníctvom svojej politickej strany. Vymenujte politické strany, ktoré na slovenskej politickej scéne súťažia o moc. V akých záujmových skupinách pracujete? Opíšte ich ciele a povahu.

Socializácia

Každý jednotlivec po narodení prechádza procesom, ktorý nazývame socializácia. Je to proces sociálneho učenia, keď sa človek prispôsobuje spoločnosti, v ktorej žije. Socializácia znamená začleňovanie jednotlivca do spoločnosti, sociálnych skupín a štruktúr, prijímanie pravidiel, noriem a zručností. Človek sa začleňuje do spoločnosti a osvojuje si jej kultúru.

Socializácia človeka prebieha v dvoch fázach:

- primárna fáza - prebieha v období detstva a dospievania. Môžeme ju nazvať aj anticipačná fáza, pretože ide

o akési nacvičovanie a učenie sa budúcim rolám (detské hry). Rozhoduje o utváraní

základov osobnosti jednotlivca. Je to príprava na budúci plnohodnotný život v dospelosti

- v tejto fáze je jedinec pasívny - prijíma podnety z okolia, prispôsobuje sa, osvojuje si vzory

správania, uznávané hodnoty a normy, rozvíja svoje jazykové a komunikatívne schopnosti

=> dominuje proces učenia a výchovy

- sekundárna fáza - prebieha v období dospelosti. Môžeme ju rozdeliť na obdobie produktívneho a obdobie

postproduktívneho veku

- v tejto fáze je jedinec aktívnejší, pôsobenie človeka a spoločnosti symetrickejšie, ľudia

reagujú individuálne

- má dva ciele - rozvíjať nadobudnuté zručnosti, vedomosti a skúsenosti

- prispôsobovať sa novým situáciám, ktoré život so sebou prináša

Na jedinca pôsobia a ovplyvňujú ho socializačné činitele:

rodina priatelia rodina priatelia

primárna fáza média sekundárna fáza

škola krúžky práca neziskové

organizácie

Sociálne fenomény

V procese socializácie si osvojujeme spoločenské normy. Bez rešpektovania týchto noriem by spoločnosť nemohla existovať. Nemohli by sme koordinovať našu činnosť a predvídať správanie iných ľudí. Napriek tomu, niektorí ľudia spoločenské normy nerešpektujú.

Z hľadiska rešpektovania alebo nerešpektovania spoločenských noriem môžeme hovoriť o:

- konformita - jedinec sa správa v súlade so spoločenskými normami a dodržiava pravidlá spoločnosti, ktorej

je členom

- nonkonformita - správanie, ktoré sa pokladá za odchýlku od spoločenských noriem, ale nepresahuje

hranicu tolerancie (spoločnosti neškodí, vyvoláva len pobúrenie). Odchýlka sa prejavuje

vo výrazne odlišnom životnom štýle, výstrednom obliekaní, česaní, správaní,...

- deviácia - netolerantné správanie, ktoré spoločnosť považuje za porušovanie spoločenských noriem. Je to

protizákonné správanie a správanie, ktoré sa odlišuje od pravidiel, ktoré v spoločnosti uznáva

väčšina ľudí. Patria sem podvody, krádeže, pitie alkoholu mladistvých, dopravné priestupky,...

Pri posudzovaní, či je správanie deviantné alebo nie, berieme do úvahy tieto zložky:

- pozrieme sa na samotnú osobu, devianta, a individuálne posudzujeme, čo je to za človeka a ako sa správa

- aké normy, pravidlá zákony porušil

- ako sa na toto správanie pozerá jeho okolie (jednotlivci, sociálne skupiny, spoločnosť), ako ho hodnotia, ako

naň reagujú a ako ho posudzujú

Deviácia je relatívny pojem, to znamená, že závisí od miesta, sociálnych okolností a času, kedy sa správanie hodnotí. Napríklad v minulosti bolo otroctvo bežným javom, no dnes je zakázané. Ľudia s novými myšlienkami sú často zosmiešňovaní a považovaní za deviantov = spoločnosť ich akceptuje až po určitom čase.

Sociálna kontrola

Spoločnosť si vytvára systém ochrany pred deviantným správaním. Ten má podobu sociálnej kontroly. Je to proces, ktorým si sociálne skupiny alebo spoločnosť vynucujú konformitu svojich členov (teda si vynucujú dodržovanie spoločenských noriem).

Sociálnu kontrolu rozdeľujeme na - neformálnu - neoficiálny spoločenský nátlak

- odmena, pochvala, pokarhanie, zverejnenie priestupku

- formálnu - oficiálny spoločenský nátlak

- vyskytuje sa vo veľkých spoločenských skupinách

- môže ju plniť napríklad polícia

Väčšina spoločnosti dodržiava spoločenské normy aj bez vynucovania. Vtedy hovoríme o sebakontrole.

S deviáciou súvisí kriminalita. Je to špeciálny prípad deviácie. Je to taký typ správania, pri ktorom sa porušujú právne normy. Hovoríme o trestných činoch, teda o deliktoch, ktorými sa zaoberajú štátne orgány, súdy, prokuratúra a polícia.

Také správanie, keď jedinec nedokáže dodržiavať spoločenské normy označujeme ako sociálna patológia. Medzi druhy patologického správania patrí: domáce násilie, násilie páchané na ženách, rôzne druhy závislostí, agresivita, vandalizmus, šikanovanie,... Toto správanie poškodzuje zdravie, ohrozuje život človeka, vedie k rozpadu rodiny, jedinec nie je schopný si nájsť prácu a začleniť sa do spoločnosti.

Sociologický výskum

Do sociologickej problematiky patrí aj vedecko-výskumná činnosť. Cieľom sociológov je dosiahnuť, aby teoretické poznatky boli v súlade s poznatkami empirického výskumu (aby teória bola v súlade s praxou).

Sociologický výskum pozostáva z týchto krokov:

- vymedzenie výskumného problému

- štúdium literatúry (internet)

- formulácia hypotéz (neoverené tvrdenie, ktoré chcem výskumom potvrdiť, alebo vyvrátiť)

- voľba metodiky výskumu

- zber empirických údajov - anketa, dotazník, rozhovor, pozorovanie, denníkové záznamy

- sociometrický test - sledujeme kvalitu vzťahov medzi ľuďmi

- prieskum - sledujeme informatívne a orientačné ciele

- má najvyššiu poznávaciu hodnotu

- analýza zozbieraných údajov

- formulácia záverov

Pri sociologickom výskume môžeme využiť:

- štatistickú metódu - využíva sa všade tam, kde sú kvantitatívne údaje

- monografickú metódu - predmetom pozorovania je jeden jav, jedna vec, jeden prípad

- touto metódou sa skúmajú javy v prirodzených podmienkach a tým sa líši od

experimentu

- experimentálna metóda - uplatňuje sa v pripravených podmienkach

- typologická metóda - predmetom výskumu sa stávajú určité typy útvarov alebo jednotlivcov

- historická metóda - objasnenie minulých historických faktov

Nemecká klasická filozofia

Nemecká klasická filozofia predstavuje vyvrcholenie klasickej novovekej filozofie. Snahou filozofov je hlbšie a lepšie pochopiť problematiku myslenia a teda rozumu. V popredí je záujem o kultúru, históriu, o jazyk a posilňuje sa identita jednotlivých národov.

Immanuel Kant - najvýznamnejší filozof tohto obdobia, bol považovaný za Aristotela v novovekej filozofii

- pochopenie Kantovej filozofie znamenalo isté kritérium, potvrdenie pochopenia celej filozofie

- bol považovaný za „kráľa puntičkárov“ - železná sebadisciplína a poriadkumilovnosť. Riadil sa

presným režimom a vyhýbal sa všetkému čo by ho odrádzalo od práce (teda aj ženám)

- vo filozofii sa snažil prekonať rozpor medzi racionalizmom a empirizmom. Aj racionalizmus aj

empirizmus považuje za nepostačujúce, tak si vytvoril vlastnú kritickú filozofiu. Jej úlohou je

skúmať za akých podmienok vzniká skúsenosť

- jeho filozofia sa delí na dve obdobia:

- predkritické - prírodná problematika, ovplyvnil ho Newton a jeho fyzika. V tomto období

napísal dielo: Všeobecné dejiny prírody a teória nebies. Obsahuje

kozmologickú hypotézu, vznik slnečnej sústavy z plynnej hmloviny

- kritické - dielo Kritika čistého rozumu. Zaoberá sa problematikou, kam siahajú hranice

nášho poznania a odmieta tradičný postoj, že predmetom filozofie je objekt.

Podľa neho je predmetom filozofie subjekt

- poznanie sa podľa neho uskutočňuje na základe logicky apriórnych (vopred daných) foriem

ľudského rozumu - myslenie nezávisí od vecí, ale naopak veci závisia od myslenia. Týmto

názorom sa približuje k subjektivizmu a k agnosticizmu Davida Huma. Subjekt v procese

poznania je hlavným činiteľom tohto spoznávacieho procesu. Vonkajšie veci nazýva, že sú to

veci o sebe. Pôsobia na naše zmyslové orgány, menia sa na zložité vnemy, neskôr na súdy a tie

podmieňujú našu skúsenosť. Tieto veci o sebe sa týmto procesom stávajú vecami pre nás

- veci o sebe = objektívny svet, existuje sám od seba, nezávisí od vnímania a pre nás je

nepoznateľný. Druhý svet je svet javov = všetko, čo sme schopní vnímať cez zmyslovú

skúsenosť, svet, ktorý sa nám javí - je to svet pre nás

- Kantova noetika je veľmi ťažký a náročný filozofický systém, ktorý obsahuje veľa nových

pojmov, ťažko zrozumiteľných, a preto je jeho filozofia považovaná za kritérium filozofických

schopností vôbec

- dielo : Kritika praktického rozumu - tvrdí, že pre ľudskú morálku je dôležité predpokladať

nesmrteľnosť. Boha, existenciu duše a slobodnú vôľu. Pri mravnom konaní, ktorý usmerňuje

slobodná vôľa dokáže človek prekonať vlastný egoizmus. Človek nie je slobodný, ale riadi sa

vlastnými túžbami. Kant bol presvedčený, že praktický rozum nám v danej situácii napovie, čo

je správne a čo je nesprávne. Človek má v sebe akúsi požiadavku konať podľa mravného

zákona, ktorý nazval Kategorický imperatív - zákon, ktorý sa odvoláva na vnútorný hlas

rozumu

- „Konaj tak, aby každý mohol konať ako ty.“

- „Chovaj sa k osobe druhého ako k účelu a nikdy nie ako k prostriedku.“

- Kategorický imperatív sa nazýva aj rigorizmus - prísne a nekompromisne ukazuje človeku, ako

sa má správať. Človeka považuje za mravného zákonodarcu. 

Georg Hegel- významný filozof, veľmi obľúbený profesor v Berlíne, jeho prednášky boli vyhľadávané, nebol

dobrý rečník, ale mal charizmu, vzbudzoval hlboký rešpekt. Neskôr sa stal rektorom na univerzite,

no krátko na to zomiera na choleru

- prešiel zložitým filozofickým vývojom - jeho filozofia je objektívne idealistická spätá s dialektikou.

- podľa neho je základom sveta absolútna idea, ktorou je aktívny princíp, schopný samovývoja. Vo

svojom vývoji prechádza 3 fázami:

- téza - absolútna idea sa vyvíja sama v sebe, v ríši čistého myslenia. Absolútna idea je myslenie.

- antitéza - absolútna idea sa mení na svoj protiklad. Je to štádium samopopretia, negácie

a odcudzenia sa absolútnej idey samej sebe. V druhom štádiu sa absolútna idea mení

na niečo hmotné teda na prírodu.

- syntéza - absolútna idea už neexistuje, ale existuje v syntéze oboch štádií - vzniká nová kvalita

a teda ľudstvo, človek

- ľudské vedomie má duchovný základ. Všetko duchovné má základ vyvíjať sa, a tak aj duch

prechádza vývojom - téza - individuálny duch

- antitéza - objektívny duch

- syntéza - vzniká nová kvalita, teda absolútny duch

- absolútny duch = absolútna idea = Boh (večný kolobeh)

- Hegel je - objektivista - rieši vznik sveta

- idealista - uznáva duchovný princíp, a teda Boha

- dialektický filozof - dialektika = niečo sa mení na niečo iné, je v pohybe, vyvíja sa

- Hegelova koncepcia absolútnej idei predstavuje racionálne jadro, ktoré zahrňuje princíp

samovývoja, pohybu, negáciu a vznik novej kvality = dialektika

- Hegel venoval pozornosť aj etike, vytvoril osobitnú koncepciu filozofie dejín, kladie dôraz na

správne pochopenie dejín, každú udalosť treba vedieť v širšom kontexte, nemôžeme udalosti

posudzovať izolovane, dejiny sú reťazou myšlienok a len dejiny ukážu, ktorá myšlienka bola

správna a čo je dobre, čo pretrvá

Johann Gottlieb Fichte - subjektivistický idealista, žiak I. Kanta

- pochádzal zo skromných pomerov. Na financovanie svojho vzdelania získal mecenáša

- bol známy snahou presadiť sa za akúkoľvek cenu. Bol nekompromisný, arogantný pri

obhajovaní svojich názorov. Jeho život je zmes vzostupov a pádov

- najplodnejšie obdobie mal, keď pôsobil na univerzite v Jene. Univerzitu musel opustiť

pre večné spory okolo svojej osoby. Ako súkromný učiteľ vysvetľoval Kantovu filozofiu,

až prešiel k vlastnej filozofii

- vo svojej filozofii kritizuje Kantov svet vecí o sebe, tvrdí, že neexistuje objektívny svet

mimo nášho vedomia

- skutočnosť rozdelil na - vnútornú realitu - pojem JA = sila subjektu, vedomie

- je schopné vytvoriť všetko, vyvára aj to, čo

okolo neho existuje, teda celú objektívnu

realitu. Subjekt je preto činný a aktívny

- vonkajšiu realitu - pojem NEJA = protiklad Ja, objektívny svet

- je to objekt, ktorým sú všetky veci a javy -

teda vonkajší svet

- celý vývoj skutočnosti celého sveta prechádza cez tri štádia:

- téza - sila subjektu určuje samú seba a je vo svojom vnútri aktívna

- antitéza - druhá téza je antitézou, to znamená, že Ja vytvára prírodu, teda Neja

- syntéza - tretia téza je syntéza, čo predstavuje, že Ja plynule prechádza do Neja a

uvedomuje si svoju existenciu a aj to, že vytvorilo svet (- objektívny svet sa

stáva súčasťou subjektívneho sveta).

- tvrdil, že všetky predmety hmotného sveta treba odvodzovať od ľudského Ja. To, čo

okolo nás existuje je vytvorené ľudským rozumom, lebo úlohou ľudského rozumu je

tvoriť (jeho úloha je teda aktívnosť) a nie len pasívne prijímať to, čo okolo nás existuje

- podstatou ľudského vedomia je činnosť, pretože len čin dáva zmysel vonkajšiemu

svetu. Vonkajší svet existuje len potiaľ, pokiaľ subjekt o ňom vie, udržiava ho vo svojom

vedomí a vytvára si o ňom isté predstavy (realita je daná v našich predstavách, preto

stačí študovať obsah nášho vedomia, nie vonkajší svet)

- Fichte chcel filozofiou obhájiť slobodu a slobodné konanie človeka a má praktický

zámer

Friedrich Wilhelm Schelling - nemecký filozof, predstaviteľ objektívneho idealizmu

- bol profesorom v Jene - nastúpil po Fichtem

- nevedel sa stotožniť so smrťou svojej manželky

- spočiatku bol stúpencom Fichteho filozofie, neskôr ju začal kritizovať

- jeho filozofia sa nazýva „natur filozofia“ (prírodná). Označuje sa aj ako filozofia

totožnosti, lebo spája - duch = príroda 2 póly jeho filozofie,

- subjekt = objekt ktoré sú prepojené

- základom všetkého je absolútny, večný rozum. Je to zdroj duchovného aj

materiálneho, subjektívneho aj objektívneho, ktoré sa vyvíjajú samostatne, ale na

určitom bode vývinu splynú. Za subjektívne považuje Schelling vedomie

(inteligenciu) človeka, ktorou spoznáva najskôr sám seba a potom prírodu.

Objektívne je podľa neho práve príroda. Prírodou myslí hmotu, ale táto hmota má

nehmotný základ. hmota je vyhasnutým duchom a samotná príroda sa núka

ľudskému vedomiu, aby ju spoznával a premenil ju tak na obsah svojho vedomia.

Subjekt a objekt sú dva rozdielne prejavy absolútneho rozumu. Sú to dva

protiklady, ktoré na určitom stupni splynú. Príroda sa odráža vo vedomí človeka

a človek je súčasť prírody. Príklad splynutia subjektívneho a objektívneho:

- umelecké dielo - prispôsobuje si to, má svoju myšlienku v rozume a potom tvorí

z hmoty

- umenie je prejavom slobody. Umelec zobrazuje realitu cez

svoje ja, ako to on vidí a cíti. Z umeleckého diela cítiť božstvo

Ludwig Andreas Feuerbach - zo začiatku bol idealista, pôvodne bol stúpencom Hegela, ale jeho filozofiu začal

kritizovať a celú Hegelovu filozofiu odmietol. Dopracoval sa k materializmu

- jeho filozofia je zbavená pohybu (chýba dialektika)

- odmieta náboženstvo - ľudia podľa neho stvorili Bohov podľa svojich predstáv

Politické strany

Na Slovensku máme pluralitný politický systém, do ktorého patrí: štát, štátne orgány a politické strany. Politické strany sú organizované skupiny občanov, ktoré majú spoločné záujmy a ciele. Ich hlavným cieľom je získať moc a prostredníctvom nej riadiť štát.

Politické strany môžeme deliť podľa rôznych kritérií:

- podľa orientácie - konzervatívne - dôraz kladú na tradičné hodnoty (napr. kresťanské, národné, ľudové,

republikánske)

- KDH, SNS

- liberálne - preferujú občiansky základ spoločnosti (práva pre všetkých) odmietajú

násilie. Ich význam stúpa hlavne vtedy, keď nastanú nejaké konflikty. Sú

otvorené pre nové moderné prvky

- v názve môžu mať: liberálna, demokratická

- SaS, SMER (aj keď skôr sociálna strana)

- sociálne - preferujú záujmy väčšieho celku. Orientujú sa na pracujúce vrstvy

- v názve môžu mať: sociálnodemokratická, sociálna, ľavicová

- SDKÚ, SMER

- podľa vzťahu k moci - vládnuce - majú v rukách moc, prijímajú zákony. Sú schopné vládnuť samostatne

alebo v koalícií

- opozičné - majú zastúpenie v parlamente, ale nevládnu (len poukazujú na nedostatky)

- podľa politického vplyvu - parlamentné - SMER, KDH, SaS, SDKÚ

- mimoparlamentné - SNS, NOVA, HZDS, Komunistická strana, Strana zelených

Moja politická strana

Moja politická strana by bola sociálno-demokraticky orientovaná. Sústredila by sa hlavne na mladých ľudí, pretože práve tých v momentálnej dobe skoro nikto nepodporuje (žiadne organizácie ani firmy). Zameriavala by sa najmä na absolventov VŠ. Ponúkala by im nové pracovné miesta. Vytvárala by národné vládne programy, ktoré by sa im venovali a finančne ich podporovali (mali by dotácie). Zabezpečovala by im prácu a aj bývanie, ktoré by študenti nemali za plnú sumu, ale s nejakou úľavou. Taktiež by mali zvýhodnené hypotéky. Zvýšil by sa materský príspevok, pretože veľa mladých ľudí si chce založiť rodinu, avšak nemajú na to dostatok financií.