Islam

Islam

Počiatky islamu

Arábia

Arabský poloostrov je obrovský štvoruholník dlhý asi 2100 kilometrov a široký 1200 kilometrov. Tiahne sa na juhovýchod od „Úrodného polmesiaca“ – (Sýrie a Mezopotámie). Je to vyprahnutá krajina. Na severe púšť ustupuje polopúšti a stepi, ešte lepšie je to na juhu, kde hornatý terén dostáva určitú dávku letného dažďa. Väčšina Arábie je však nehostinná púšť s rozptýlenými oázami.

Arábia sa hodila len na kočovné pastierstvo. Arabská spoločnosť bola kmeňová v oázach aj na púšti. Arabská púšť bola krajinou jediného národa, Arabov, hovoriacich

jediným jazykom, arabčinou, i keď tomu tak nebolo odjakživa. Arabi nie sú uvádzaní pod týmto menom skôr ako v 9.storočí p.n.l. a neboli prvými kočovnými pastiermi v tejto oblasti.

Kočovná kmeňová spoločnosť je bojovnícka a veľmi pohyblivá. Tak sa dostávala do kontaktu s inými národmi a bola zdrojom nepokoja. Na druhej strane málokedy predstavovala vážnu vojenskú hrozbu. Inou významnou formou styku Arabov s okolitým svetom bol obchod. Islamské pramene hovoria o obchode so striebrom, ktorý

smeroval z južnej a strednej Arábie do Perzie. Na západe popisujú arabský obchod s južnou Sýriou, kde hlavným tovarom bola zrejme koža.

Arabi a náboženstvo

Arabi boli polyteistami. Ich náboženstvo bolo jednoduché. Nevyvinuli si žiadnu zložitú náboženskú mytológiu. Pred vystúpením Muhammada však začínali tento starobylý monoteizmus narúšať vonkajšie vplyvy. Bol to predovšetkým monoteistický vplyv. Arabi boli ovplyvnení vzostupom kresťanstva, zvlášť sektami, ktoré prevažovali medzi ich susedmi. V západnej Arábii žila tiež dosť veľká skupina Židov.

Napriek tomuto stavu bola arabská spoločnosť stále prevažne pohanská i keď povedomie monoteizmu v rôznej podobe muselo byť rozšírené.

Dalo by sa očakávať, že je len otázkou času, kedy sa Arábia pokresťančí. Nakoniec však monoteizmus v Arábii nadobudol inú podobu.

Muhammad

Muhammadov život je námetom mnohých moslimských textov. Slovo moslim znamená – odovzdaný do vôle Božej. Najúspešnejší v moslimskom svete a najlepšie známy mimo neho je Prorokov život spísaný v pol. 8.storočia istým Ibn Isháqom.

Mekka

Muhammad sa narodil v arabskom kmeni Kurajšovcov v južnom Hidžáze. Bol to urodzený rod. Vojnou získal miestnu starobylú svätyňu v Mekke. Mekka sa stala postupne sídlom Kurajšovcov. Mesto leží v neúrodnom údolí, ktoré neuživí stálu populáciu, preto sa Kurajšovci stali medzinárodnými obchodníkmi. Mekka bola aj pútnickým strediskom. V tomto období to bola svätyňa pohanská.

Mladosť

Muhammad sa narodil niekedy okolo roku 570 n.l. Zomrel v roku 632. Svoje prorocké poslanie obdržal až keď mal okolo štyridsať rokov, okolo roku 610.

Traduje sa, že jeho narodenie sprevádzali rôzne zázračné úkazy. Vo svetskom živote však boli jeho vyhliadky neisté. Rodičia mu zomreli, keď bol ešte mladý. Potom sa dostal do rodiny svojho strýka Abú Táliba, ktorý mu nahrádzal otca. Ako mladého muža ho potom vydržiavala bohatá vdova Chadídža, pričom pôsobil ako jej obchodný zástupca so Sýriou.

Prorocké poslanie

Muhammad mal vo zvyku tráviť jeden mesiac v roku na neďalekej hore Hirá. Bol to náboženský obyčaj z pohanských časov. Jednej noci, ktorú trávil na hore, ho navštívil v spánku archanjel Gabriel a nariadil mu, aby prednášal. Muhammad bol zmätený a tak ho anjel naučil pasáž z 96. kapitoly z Koránu, ktorý tento príkaz vysvetľuje slovom -

„Prednášaj!“. Gabriel mal byť prostredníkom medzi Bohom a Muhammadom. Postupne Muhammadovi v zlomkoch bolo zjavované to, čo sa malo stať moslimským Písmom – Koránom.

Muhammad bol však svojím zážitkom znepokojený. Prišiel k úsudku, že je buď básnik, alebo posadnutý- v obidvoch prípadoch obeť zlého ducha. Jeden miestny kresťan si však uvedomil, že Muhammadov zážitok možno porovnať s Mojžišovým a vyvodiť z toho, že je

„prorokom tohoto ľudu“. Aj starostlivý pokus vymyslený Muhammadovou manželkou Chadídžou potvrdil, že nadprirodzený návštevník je skutočne anjel a nie diabol.

Keď obdržal svoje poslanie, strávil Muhammad pätnásť rokov v Mekke. Za ten čas pokračovalo útržkové zjavovanie Písma a vyvinul sa jednoduchý náboženský rituál a zásady morálky. Rituál tvoril určitý počet každodenných modlitieb, neskôr ustálený na päť, ktoré sa mali konať v stave obradnej čistoty dosahovanej umývaním. Praktické podrobnosti modlitby Muhammadovi predviedol Gabriel. Morálka zahrňovala zásady ako nekradnúť a nesmilniť. V tej dobe bola Muhammadovi dopriata pozoruhodná nadprirodzená púť. Jednej noci, zatiaľ čo spal vo svätyni v Mekke, odniesol ho Gabriel do Jeruzalema. Tam sa stretol s Abrahámom, Mojžišom a Ježišom a viedol ich v modlitbe, na to bol vzatý na návštevu do neba. Vierohodnosť ním popisovaného Jeruzalema, ktorú potvrdili viacerí kresťania, mala napovedať, že je skutočne prorokom.

Behom tohoto obdobia obrátil Muhammad na vieru mnoho ľudí v Mekke. Pohanskí Mekkánci na neho spočiatku reagovali znášanlivo. Keď však stratil osobnú podporu pohanského strýka Abú Táliba, musel hľadať ochranu mimo Mekky. Spása prišla zo severu.

Hidžra

V roku 622 Muhammad odišiel z Mekky do Jathribu (neskôr dostalo mesto islamský názov Medina). Obyvatelia tohoto mesta mu totiž prisľúbili ochranu. Vďaka úzkym vzťahom, ktoré viedli so Židmi v ich meste sa oboznámili s myšlienkou, že sa má objaviť nový prorok. V Muhammadovom učení tiež videli niečo, na čom by sa obyvatelia Jathribu mohli zjednotiť, čím by sa vyriešili ich domáce politické problémy. "Ak ich v tom Boh zjednotí," povedali Muhammadovi, " nebude mocnejšieho muža nad teba."

Muhammadov odchod z Mekky do Jathribu sa nazýva hidžra a rok, v ktorom k nemu došlo, je začiatkom islamského letopočtu. Od doby hidžry môžeme nazývať Jathrib ako mesto Proroka – Medinu.

Počas tohto obdobia viedol Muhammad mnoho vojen proti svojim nepriateľom. Hlavná bola konfrontácia s Mekkou. Konflikt prebiehal so striedavými úspechmi raz na jednej, raz na druhej strane. Nakoniec sa v ôsmom roku podarilo Muhammadovi Mekku dobyť. Potom dosiahol vojenské úspechy aj v iných smeroch. Arabské kmene sa postupne podriadili Muhammadovej autorite.

V jedenástom roku hidžry Muhammad ochorel a zomrel. Zanechal po sebe deväť vdov a jednu egyptskú súložnicu. S ňou mal syna Abraháma, ktorý zomrel v útlom detstve. Z jeho ostatných detí ho prežili štyri dcéry.

Zakrátko po jeho smrti moslimovia dobyli Stredný východ.

Islamská koncepcia vesmíru

V základných rysoch sa Muhammadov vesmír radikálne nelíši od vesmírov iných monoteistických náboženstiev.

Má dve zložky: Boha a svet. Boh je večný. Vždy existoval a vždy existovať bude. Je vševedúci: ani list nepadne bez jeho vedomia. Je všemohúci: keď niečo rozhodne, stačí, aby povedal: „Staň sa!“ a stane sa. Je jedinečný: je jeden a nie je boha okrem Neho. Na jeho božstve sa nikto nepodieľa. Je milosrdný a koná dobro, ale z rôznych dôvodov sa často hnevá.

Zvyšok vesmíru – sedem nebies a zemí so všetkým, čo obsahujú, bolo stvorené Bohom a patrí Bohu. Tento stvoriteľský akt bol vykonaný v šiestich dňoch (každý z nich sa rovná jednej tisícke rokov). Sedmoro zemí je umiestnených nad sebou ako taniere; my

obývame vrchnú a diabol spodnú, ktorá je peklom. Nad zeme Boh umiestnil nebesá; najspodnejšie nebo je naša obloha, najvyššie raj.

Boh sa nachádza navrchu nad svetom a venuje sa mu ďalej do najmenších podrobností.

Dejiny sveta a ľudskej spoločnosti z pohľadu islamu

Vek sveta

Moslimskí učenci hovorili, že tento svet trvá šesť alebo sedem tisíc rokov. Bolo jasné, že väčšina z tohoto času už uplynula – asi 5500 zo 6000 rokov.

Muhammadovo poslanie prišlo teda v pokročilej dobe. Muhammad vraj povedal: „Váš ustanovený čas v porovnaní s časom tých, ktorí boli pred vami, je ako od popoludnej modlitby do západu slnka.“

Úloha prorokov

V moslimských dejinách majú kľúčové postavenie proroci. Zoznam ukazuje tých najdôležitejších. Dátumy sú rokmi uplynulými od vyhnania Adama z raja.

Adam Noe 1200

Abrahám 2342

Mojžiš 2907

Ježiš 4823

Muhammad 5432

Okrem posledného mena všetky poznáme z Biblie. Prvé štyri mená patria k veľkým postavám Piatich kníh Mojžišových a sú spoločným vlastníctvom judaizmu a kresťanstva. Ich úlohy v Koráne súladia s ich úlohami v Biblii.

Adam je spoločný predok ľudstva a s manželkou bol vyhnaný z raja. Noe je staviteľ archy, prežije potopu, ktorou Boh vyhubil ľudstvo. Abrahám je stále otcom, ktorý skoro obetuje svojho syna Bohu. Mojžiš stojí proti faraónovi, vedie Izraelitov z Egypta a stretne sa s Bohom na hore Sinaj, kde je mu zjavené Písmo. Objavujú sa aj iné starozákonné postavy – Jozef, Dávid a Šalamún.

Ježiš v Koráne je podobný Ježišovi v Novom zákone. Je zobrazovaný ako Mesiáš, narodí sa z panny, robí zázraky, má učeníkov, je zavrhnutý Židmi a nakoniec vstúpi do neba. Základný rozdiel je však v tvrdení, že Ježiš síce bol Boží posol, ale nebol Boží syn, tým menej Boh samotný. Preto sa v Koráne citujú jeho slová, ktorými popiera svoje vlastné (aj matkino) božstvo. Moslimovia zavrhujú kresťanské učenie o Svätej trojici.

Celkovo sa Židom v Koráne venuje viac pozornosti ako kresťanom.

Úloha Arábie v dejinách monoteizmu

V Koráne existujú dve koncepcie, ktoré poukazujú na úlohu Arábie v dejinách monoteizmu. Prvá je koncepcia etnického varovateľa. Je to myšlienka, že Boh posiela každému národu posla a ten ho vlastným jazykom varuje, aby uctieval jedného Boha. On spravidla na výstrahu nedbá a Boh ho nejakým okázalým spôsobom zničí.

Druhá je koncepcia „Abrahámovho náboženstva“. Začína sa biblickou správou o Abrahámovi a jeho synoch. Podľa prvej knihy Mojžišovej bol Abrahám ženatý so Sárou, ktorá mu porodila Izáka. Abrahám mal však aj syna Izmaela s egyptskou súložnicou Hagar. Abrahámovým dedičom sa stal Izák – predok Izraelitov, s ktorým uzavrel Boh svoju večnú zmluvu.

Vetva odvodzovaná od Izmaela, ktorý sa považuje za predka Arabov, bola nábožensky slepou uličkou. Islam však túto slepú uličku otvoril. Tak vytvoril druhú líniu posvätných dejín, ktorá bola špecificky arabská.

Izmael bol prorokom a predkom proroka Muhammada.

Muhammada môžeme chápať ako posla, ktorý má obnoviť upadajúci čistý monoteizmus. Existuje aj iné vysvetlenie jeho poslania – najskôr bolo zjavených Päť kníh Mojžišových Mojžišovi; potom bol poslaný Ježiš a bolo mu zjavené evanjelium, ktoré potvrdilo Päť kníh Mojžišových; potom bolo Muhammadovi zjavené Písmo – Korán, ktoré potvrdilo to, čo už bolo zjavené. Podľa tradície Muhammad porovnal svoju úlohu s úlohou predchádzajúcich prorokov a prirovnal sa k poslednej tehle, ktorá má byť položená do rohu už inak ukončenej stavby.

Jeho život je teda poslednou veľkou udalosťou v monoteistických dejinách pred koncom sveta.

Pramene islamu

Islamské učenie má dva pramene: Korán a tradíciu. Korán je písmo, ktoré má fixný obsah. Tradícia obsahuje všetko, čo moslimskí učenci uchovali ústnou tradíciou, ale tiež obrovským množstvom literatúry. Malú ale významnú časť z týchto textov tvoria pojednania o Muhammadovom živote.

Korán

Podľa tradície Muhammad dostával svoje zjavenia po častiach. Traduje sa, že zjavenia Muhammad pravidelne diktoval pisárovi. Aj tak Písmu neskôr hrozil zánik, lebo tí, ktorí ho poznali naspamäť, padli v bitkách. Korán zhromaždil a knižnú podobu mu dal chalíf Uthmán. V tom období už Muhammad nežil.

Podobne ako Biblia má aj Korán kapitoly (súry) a verše (ája) ale nie „knihy“. Verše sa často rýmujú, ale nie sú to verše básnické. Súry sa skladajú z rôzneho počtu veršov a sú usporiadané zhruba od najdlhších k najkratším.

Korán sám osebe hovorí veľmi málo o udalostiach z Muhammadovho života. Nerozpráva udalosti, len sa na ne odvoláva, pričom má sklon nemenovať. Identifikovať, o čom rozpráva Korán v dobovom kontexte, je nemožné bez doplňujúceho výkladu, ktorý sa musí opierať predovšetkým o tradíciu.

Korán okrem iného hovorí o obradoch spojených s púťou, diétnych obmedzeniach a postavení žien a o džiháde (vojne proti neveriacim).

Obrady a púť

Moslimovia sa modlia smerom ku Ka´be, starobylej svätyni, ktorá sa nachádza v Mekke. V jednom z jej rohov je zasadený mimoriadne svätý čierny kameň. Hlavnou formou púte je hadždž. Vykonať ju raz za život je povinnosťou tých, ktorí sú toho schopní. Koná sa každoročne vo svätom mesiaci (Dhú´l-Hidždža). Jednou z hlavných zložiek púte je obchádzanie svätyne Ka´ba. Pútnici ju obchádzajú sedemkrát, pričom sa dotýkajú čierneho kameňa alebo ho bozkávajú.

Diétne obmedzenia

Korán zakazuje konzumáciu bravčového mäsa, krvi, mäsa zo zvierat, ktoré uhynuli, alebo boli roztrhané šelmou. Zákaz možno prestúpiť len v prípade ťažkej núdze.

Postavenie žien

Ženy nie sú rovné mužom a keď sa vzoprú, majú byť bité. Je povolená polygamia a konkubinát. Rozvod so ženou je ľahký. Korán hovorí o tom, že veriaci si môže brať dve, tri alebo štyri manželky. Existuje aj mnoho opatrení, ktoré majú zaistiť slušné zaobchádzanie so ženami.

Napríklad o zakrývaní tváre na verejnosti sa Korán nezmieňuje.

Džihád (vojna proti neveriacim)

Krátko pred hidžrou (pozri hore) bol Muhammadovi zjavený verš, ktorý mu povoľoval viesť vojnu a prelievať krv: „A tým, ktorí chcú, je dovolené, aby bojovali kvôli tomu, že im bolo ukrivdené. A Boh je veru schopný poskytnúť im pomoc, tým, ktorí boli bezprávne vyhnaní zo svojich domovov.“ Skoro nato sa Muhammad vysťahoval z Mekky do Mediny a bol schopný nové povolenie využiť.

Je naznačené, že začatie vojny by sa malo prenechať neveriacim a že nepriateľské akcie možno ukončiť alebo prerušiť mierovými dohodami. V prípade Židov a kresťanov je cti urobené zadosť, keď zaplatia daň. Tí, ktorí vyjdú do boja, získajú od Boha ďaleko väčšiu odmenu než tí, ktorí sedia doma.