Voľby a volebné právo

Voľby a volebné právo

Úvod

Voľby sú základným prvkom demokratického systému a predstavujú prostriedok, ktorým občania vykonávajú svoju politickú vôľu.
Ide o akt, pri ktorom oprávnení voliči volia svojich zástupcov do štátnych orgánov alebo iných verejných funkcií.

Voľby umožňujú občanom podieľať sa na správe vecí verejných, vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s politikou vlády, a tým ovplyvňovať smerovanie štátu.
Predstavujú spôsob legitímnej a pokojnej zmeny moci, sú zrkadlom verejnej mienky a nástrojom kontroly vlády.

Význam volieb v demokracii

• sú prostriedkom politickej stability a legitimity moci,
• umožňujú občiansku participáciu na riadení štátu,
• zabezpečujú spätnú väzbu medzi občanmi a vládou,
• posilňujú občianske povedomie a zodpovednosť,
• garantujú mierovú výmenu politických elít,
• potvrdzujú, že moc pochádza od ľudu, ako hovorí zásada „suverenita ľudu“.

Historický vývoj volebného práva

Volebné právo sa vyvíjalo postupne a bolestivo – v minulosti bolo obmedzené len na určitú skupinu obyvateľstva, zvyčajne mužov s majetkom alebo vzdelaním.

• Starovek – v Aténach mohli voliť len slobodní občania – muži, otroci a ženy boli vylúčení.
• Stredovek – voľby existovali len v obmedzenej forme (napr. voľba pápeža, mestských rád).
• 18. storočie – Francúzska revolúcia (1789)

  – po prvýkrát bola vyhlásená myšlienka všeobecného volebného práva,

  – cieľom bolo zrovnoprávniť občanov pred zákonom a umožniť každému podieľať sa na moci.

• 19. storočie – volebné právo sa rozširovalo, no stále bolo viazané na majetok, vzdelanie a pohlavie.
• 20. storočie – boj za volebné právo žien:
  • Sufražetky v Anglicku,
  • Spartakovci v Nemecku,
  • ženy získali volebné právo najskôr v Nemecku, potom vo Švédsku, Fínsku a v Československu roku 1920.

Postupne sa presadila myšlienka, že každý dospelý občan má mať rovnaké právo voliť, bez ohľadu na pohlavie, majetok, rasu či vieru.

Zásady demokratického volebného práva

V demokratických štátoch sa voľby riadia základnými princípmi, ktoré zabezpečujú rovnosť a spravodlivosť volebného procesu.

1. Všeobecné volebné právo

   – právo voliť má každý občan, ktorý dosiahol zákonom stanovený vek (na Slovensku 18 rokov).

   – bez ohľadu na pohlavie, rasu, vierovyznanie, majetok či spoločenské postavenie.

2. Priame voľby

   – voliči volia priamo svojich zástupcov, nie prostredníkov.

   – každý hlas má rovnakú váhu.

3. Rovné volebné právo

   – každý občan má jeden hlas, všetky hlasy sa počítajú rovnako.

4. Tajnosť hlasovania

   – zabezpečuje, aby volič mohol hlasovať slobodne, bez nátlaku a strachu.

   – volí sa v súkromí za plentou.

5. Slobodné voľby

   – občania sa môžu slobodne rozhodnúť, či a koho budú voliť.

   – kandidáti majú rovnaké možnosti prezentovať svoje programy.

6. Periodickosť volieb

   – voľby sa konajú v pravidelných intervaloch, čím sa zabezpečuje obmena politickej moci.

Aktívne a pasívne volebné právo

Aktívne volebné právo

– právo voliť, teda zúčastniť sa na voľbách a hlasovať.

– na Slovensku ho má každý občan od 18 rokov.

Pasívne volebné právo

– právo byť volený, teda uchádzať sa o verejnú funkciu.

– vekové hranice:

• obecné a krajské voľby: 18 rokov,
• parlamentné voľby: 21 rokov,
• prezidentské voľby: 40 rokov.

Druhy volieb na Slovensku

Na území Slovenskej republiky sa konajú tieto typy volieb:

• Voľby do Národnej rady SR (parlamentné voľby) – každé 4 roky.
• Prezidentské voľby – každých 5 rokov.
• Voľby do orgánov samosprávy (obce, mestá, VÚC) – každé 4 roky.
• Voľby do Európskeho parlamentu – každých 5 rokov.
• Referendum – osobitná forma priamej demokracie, kde občania hlasujú o konkrétnej otázke.

Volebný systém

Volebný systém určuje spôsob prepočítania hlasov na mandáty.

Základné typy volebných systémov

1. Väčšinový systém
   • víťazom sa stáva kandidát alebo strana, ktorá získa väčšinu hlasov.
   • používa sa napr. vo Veľkej Británii a USA.
   • výhodou je stabilná vláda, nevýhodou znevýhodnenie menších strán.
2. Pomerový systém
   • mandáty sa rozdeľujú pomerne podľa získaných hlasov.
   • používa sa na Slovensku.
   • umožňuje zastúpenie viacerých politických strán v parlamente.
3. Zmiešaný systém
   • kombinuje prvky oboch predchádzajúcich systémov.
   • napr. Nemecko – časť poslancov sa volí väčšinovo, časť pomerne.

Voľby na Slovensku

• Právo voliť majú občania Slovenskej republiky od 18 rokov,
• právo byť volený majú občania podľa veku a druhu volieb,
• voľby organizuje Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán,
• voľby sa uskutočňujú tajne, slobodne a priamo,
• výsledky sú zverejňované verejne, aby sa zabezpečila transparentnosť.

Volebná kampaň

• prebieha pred každými voľbami, zvyčajne niekoľko týždňov pred hlasovaním,
• politické strany a kandidáti predstavujú svoje programy, ciele a hodnoty,
• musí prebiehať v súlade so zákonom a pravidlami férovej súťaže,
• financovanie kampane je zákonom kontrolované.

Zhrnutie

Voľby sú základným pilierom demokratického štátu, pretože umožňujú občanom priamo ovplyvňovať výkon moci.
Zaručujú politickú zodpovednosť volených predstaviteľov a rovnováhu medzi vládou a občanmi.

Hlavné myšlienky:

• Voľby sú prostriedkom legitímnej zmeny moci.
• Všeobecné volebné právo sa presadzovalo postupne, najmä v 19. a 20. storočí.
• Základné princípy volieb: rovnosť, priamosť, sloboda, tajnosť, periodickosť.
• Rozlišujeme aktívne a pasívne volebné právo.
• Na Slovensku sa konajú parlamentné, prezidentské, komunálne, krajské a európske voľby.
• Volebný systém určuje spôsob premeny hlasov na mandáty.

Voľby sú teda jadrom demokracie – umožňujú, aby ľud bol zdrojom a kontrolórom politickej moci.