Rozdiel medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom
Rozdiel medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom
Úvod
Právo predstavuje súbor všeobecne
záväzných pravidiel správania, ktoré vydáva a vynucuje štát s cieľom zabezpečiť poriadok a spravodlivosť
v spoločnosti.
Keďže právo zasahuje do rôznych oblastí spoločenského života, systematicky sa delí podľa
predmetu a rozsahu pôsobnosti na viaceré kategórie.
Jedným zo základných delení je rozlíšenie medzi vnútroštátnym
právom a medzinárodným právom.
Základné delenie práva
Právo sa spravidla člení do troch hlavných
skupín:
- Podľa rozsahu pôsobnosti:
- Medzinárodné právo – upravuje vzťahy medzi štátmi a
medzinárodnými organizáciami.
- Vnútroštátne právo – rieši právne vzťahy v rámci jedného
štátu.
- Podľa povahy vzťahov:
- Verejné právo – upravuje vzťahy medzi štátom a
občanmi (štát vystupuje ako nadradený subjekt).
- Súkromné právo – upravuje vzťahy medzi občanmi navzájom,
založené na rovnosti a slobodnej vôli.
- Podľa obsahu:
- Hmotné právo – stanovuje
konkrétne pravidlá správania a sankcie za ich porušenie.
- Procesné právo – určuje postup, ako sa tieto pravidlá
uplatňujú a presadzujú.
Medzinárodné právo
Medzinárodné právo sa zaoberá vzťahmi
medzi rôznymi štátmi, medzi štátmi a medzinárodnými organizáciamialebo aj vzťahmi medzi samotnými
medzinárodnými organizáciami.
Predmet úpravy
- úprava ľudských práv,
- medzinárodné
trestné právo,
- humanitárne právo,
- morské právo,
- právo ozbrojených
konfliktov,
- medzinárodné obchodné a zmluvné vzťahy.
Vlastnosti
- Medzinárodné právo
je založené na dohodách medzi suverénnymi štátmi, tzv. medzinárodných zmluvách.
- Štáty tieto
dohody dobrovoľne prijímajú a tým uznávajú ich záväznosť.
- Základným princípom je
rovnosť a suverenita všetkých štátov.
- Cieľom je zachovávanie mieru, spolupráce a právnej istoty vo
vzťahoch medzi štátmi.
Vzťah k vnútroštátnemu právu
Normy medzinárodného práva sa premietajú do
vnútroštátneho právneho systému prostredníctvom:
- ratifikácie medzinárodných
zmlúv,
- implementácie – začlenenia medzinárodných noriem do legislatívy daného
štátu.
Medzinárodné právo má v hierarchii právnych noriem prednosť pred vnútroštátnym právom, pokiaľ sa
štát zmluvne zaviaže ho rešpektovať.
Vnútroštátne právo
Vnútroštátne (národné) právo upravuje
právne vzťahy medzi subjektmi na území jedného štátu.
Ide o komplex právnych noriem, ktoré sú
záväzné pre všetky osoby nachádzajúce sa na území daného štátu.
Charakteristika
- Vzťahuje sa
len na územie daného štátu.
- Upravuje vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, ako aj medzi
občanmi a štátom.
- Vzniká prostredníctvom vnútroštátnych orgánov (parlament, vláda,
ministerstvá).
- Medzinárodné normy sa doň prenášajú prostredníctvom legislatívy alebo medzinárodných
zmlúv.
Na Slovensku sa napríklad po vstupe do Európskej únie (1. mája 2004) začlenili do nášho právneho
poriadku aj právne normy EÚ, ktoré sú záväzné pre všetky členské krajiny.
Implementácia
medzinárodného práva
Implementácia znamená prevzatie medzinárodných záväzkov do vnútroštátneho právneho
systému.
Prebieha prostredníctvom:
- schválenia medzinárodnej zmluvy v parlamente,
- prijatia
zákonov alebo nariadení, ktoré tieto záväzky konkretizujú,
- zabezpečenia ich vykonávania v
praxi.
Príkladom implementácie je prijatie európskych právnych noriem po vstupe Slovenska do EÚ, ktoré
musia byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Verejné a súkromné právo (doplnenie k systému
práva)
Verejné právo
- tvorí normy, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom a občanmi,
- štát tu
vystupuje ako nadradený subjekt, presadzuje verejný záujem,
- delí sa na tieto
odvetvia:
- Ústavné právo – základný zákon štátu, prameňom je Ústava SR a Listina
základných práv a slobôd,
- Trestné právo – chráni spoločnosť pred protiprávnym
konaním,
- Správne právo – upravuje činnosť verejnej správy,
- Finančné právo – upravuje
hospodárenie štátu a verejných financií.
Súkromné právo
- je založené na rovnosti a nezávislosti
subjektov,
- účastníci vstupujú do vzťahov na základe slobodnej vôle a dohody,
- upravuje vzťahy
medzi jednotlivcami, rodinami, podnikateľmi,
- patrí sem:
- Občianske právo,
- Rodinné
právo,
- Obchodné právo.
Porovnanie vnútroštátneho a medzinárodného práva
| Kritérium | Vnútroštátne
právo | Medzinárodné právo |
|---|
| Rozsah
pôsobnosti | Na území jedného štátu | Vzťahy medzi štátmi a
organizáciami |
| Tvorca noriem | Štátne orgány (parlament,
vláda) | Medzinárodné spoločenstvo (štáty, organizácie) |
| Záväznosť | Povinné pre všetkých občanov štátu | Záväzné pre štáty, ktoré zmluvy prijali |
| Kontrola a sankcie | Orgány štátu (súdy, polícia) | Medzinárodné súdy (napr. OSN, Medzinárodný súdny
dvor) |
| Cieľ | Udržiavať poriadok a spravodlivosť v štáte | Udržiavať mier, spoluprácu a právnu istotu medzi
štátmi |
Zhrnutie
- Vnútroštátne právo upravuje vzťahy v rámci jedného
štátu,
- Medzinárodné právo upravuje vzťahy medzi štátmi a organizáciami,
- oba
systémy sa navzájom dopĺňajú a prelínajú,
- medzinárodné normy majú prednosť, ak ich štát uznal za
záväzné,
- členstvo v Európskej únii prináša povinnosť harmonizovať vnútroštátne právo s právom
EÚ.
Záver
Vzťah medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom vyjadruje spojenie medzi národnou
suverenitou a globálnou spoluprácou.
Moderný právny štát musí rešpektovať vlastné zákony, ale zároveň byť
zodpovedným členom medzinárodného spoločenstva, ktoré sa riadi zásadami rovnosti, mieru a
spravodlivosti.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta