Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Úvod

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770 – 1831) bol nemecký filozof, logik a idealista, ktorý patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov nemeckého klasického idealizmu.
Jeho dielo predstavuje vrchol idealistickej filozofie – pokúsil sa vysvetliť vývoj sveta, prírody, ducha a spoločnostiprostredníctvom dialektického pohybu.

Život a pôsobenie

• Narodil sa v Štutgarte v zámožnej rodine.
• Už v mladosti obdivoval antické Grécko a myšlienky Jean-Jacquesa Rousseaua, ktoré formovali jeho chápanie slobody a rozumu.
• Počas štúdií sa stal členom študentskej politickej organizácie, ktorá sledovala revolučné udalosti vo Francúzsku.
• Podľa vzoru francúzskej mládeže spolu so svojimi rovesníkmi zasadil „stromy slobody“, symbolizujúce ideály rovnosti a bratstva.

Na Hegela mali významný vplyv dvaja filozofi – Johann Gottlieb Fichte a Friedrich Wilhelm Schelling, ktorých myšlienky rozvinul do vlastného filozofického systému.

Filozofické vplyvy

Fichte

• Fichte tvrdil, že svetové dejiny sa skladajú z dvoch častí:
  • Iliada ducha – keď duch opúšťa svoj pôvodný domov a blúdi svetom,
  • Odysea ducha – keď sa duch vracia naspäť k sebe, domov.
• Hegel nadviazal na túto myšlienku a zdôraznil, že poznanie sveta je možné prostredníctvom intelektuálnej intuície, teda rozumového poznania ducha.

Schelling

• Pod jeho vplyvom sa Hegel zamýšľal nad tým, ako sa štát správa k slobodným ľuďom.
• Dospel k názoru, že ľudia sú v mnohých režimoch vnímaní ako stroje, teda bez slobody a osobnosti.
• Uvažoval, že práve kresťanstvo by mohlo poskytnúť duchovnú rovnováhu aj v despotických režimoch, pretože spája morálku s vierou.

Hegel v Jene

Hegel pôsobil na univerzite v Jene, kde prednášal filozofiu.
Mimochodom, v Jene študovali aj slovenskí štúrovci, ktorí neskôr preniesli do slovenského myslenia Hegelovu ideu kolobehu prírody a vývoja ducha.

V tomto období sa Hegel začal zaoberať prácou ako formou sebauvedomenia človeka.
Podľa neho je práca cieľavedomá činnosť človeka, prostredníctvom ktorej premieňa svet a zároveň poznáva seba samého.

Záver:
Prostredníctvom práce vzniká dokonalý subjektívno-objektívny vzťah – teda vzťah medzi „ja“ a prostredím, medzi človekom a svetom.

Absolútna idea (duch)

Hegel sa snažil nájsť jeden základný princíp skutočnosti, ktorý nazval absolútna idea alebo absolútny duch.

• Absolútna idea je základom všetkého bytia,
• je v neustálom pohybe a vývoji,
• rozvíja sa prostredníctvom sebapoznávania.

Jednotlivé stupne vývoja sveta sú teda stupňami sebapoznávania absolútnej idey.

Hegelove diela

• Fenomenológia ducha – vysvetľuje, ako sa vedomie vyvíja od zmyslového poznania až po absolútne poznanie.
• Encyklopédia filozofických vied – predstavuje súhrnný systém Hegelovej filozofie, rozdelený do troch častí:
  1. Logika – porovnáva logiku a metafyziku, skúma všeobecné zákonitosti bytia.
  2. Filozofia prírody – príroda je rozpriestranená idea, ktorá sa tiež vyvíja stupňovito.
  3. Filozofia ducha – zodpovedá dejinnému vývoju človeka a spoločnosti.
• Logika ako veda – analyzuje zákonitosti myslenia a dialektiky.

Vývoj absolútneho ducha

Absolútny duch prechádza tromi fázami sebapoznávania:

1. V ríši čistého myslenia (logika)

   – duch sa rozvíja sám v sebe, skúma podstatu ideí a ich pojmové určenia.

2. V podobe prírody (filozofia prírody)

   – duch sa „odsudzuje“, stáva sa inobytím – prejavuje sa ako hmotný svet.

3. V podobe ducha (filozofia ducha)

   – duch sa vracia k sebe samému prostredníctvom človeka, spoločnosti, kultúry a filozofie.

Dialektika

Hegel je známy tým, že rozvinul dialektickú metódu – teda učenie o vývoji, pohybe a protirečení.
Dialektika vysvetľuje, že každá skutočnosť sa mení, vyvíja a obsahuje v sebe protiklady, ktoré sú zdrojom pohybu a zmien.

Hegel nadviazal na Herakleita, ktorý ako prvý povedal, že „všetko plynie“ (panta rhei).

Hegelove tri zákony dialektiky

1. Zákon jednoty a boja protikladov
   • V každej veci existujú protiklady, ktoré sú navzájom v napätí, ale aj sa dopĺňajú.
   • Napríklad: v kapitalistickej spoločnosti existuje jednota a zároveň konflikt medzi buržoáziou (vlastníci výrobných prostriedkov) a robotníkmi (pracovná sila).
2. Zákon premeny kvantity na kvalitu
   • Drobné kvantitatívne zmeny sa postupne menia na kvalitatívne zmeny.
   • Napr. dlhodobé spoločenské napätie môže vyústiť do revolúcie.
3. Zákon negácie negácie
   • Každý vývojový stupeň popiera ten predchádzajúci, ale si z neho zároveň niečo zachováva.
   • Napríklad: prvotnopospolná spoločnosť bola znegovaná feudalizmom, ten zasa kapitalizmom, a každý nový systém si ponechal určité prvky toho starého.

Hegel a slovenskí štúrovci

Štúrovci boli Hegelovými myšlienkami výrazne ovplyvnení.
Z jeho učenia prevzali najmä myšlienku vývoja absolútneho ducha, teda že dejiny, kultúra a národný život sa neustále vyvíjajú.

Preto aj slovenský národ podľa nich má svoje miesto v dejinách ľudstva a prostredníctvom duchovnej a kultúrnej práce môže dosiahnuť sebauvedomenie a slobodu.

Zhrnutie

Georg Wilhelm Friedrich Hegel je filozof, ktorý sa usiloval vysvetliť vývoj sveta a ducha ako proces neustáleho pohybu, protirečenia a sebarealizácie.

Hlavné myšlienky:

• Základ reality tvorí absolútna idea (duch),
• Svet sa vyvíja dialekticky – cez protirečenia, pohyb a zmeny,
• Filozofia je sebapoznávaním ducha,
• Práca je kľúčom k sebauvedomeniu človeka,
• Dejiny sú procesom vývoja slobody,
• Hegelov systém zahŕňa logiku, filozofiu prírody a ducha.

Záver

Hegelova filozofia predstavuje vrchol idealistického myslenia 19. storočia.
Jeho dielo spája metafyziku, logiku, spoločenskú filozofiu a dejiny do jedného uceleného systému, ktorý ovplyvnil celú európsku filozofiu – od Marxa až po slovenských národovcov.