Deformácia právneho vedomia

Deformácia právneho vedomia

Úvod

Právne vedomie predstavuje poznanie, pochopenie a rešpektovanie práva občanmi aj štátnymi orgánmi.
Je dôležitou súčasťou fungovania právneho štátu, pretože bez neho by nebolo možné zachovávať spravodlivosť, slobodu a rovnosť pred zákonom.

Deformácia právneho vedomia nastáva vtedy, keď štátna moc alebo občania nerešpektujú právny poriadok, prípadne keď dochádza k zneužívaniu práva na osobné alebo politické ciele.
Výsledkom je bezprávie, svojvôľa a zneužívanie moci.

Spôsoby výkonu štátnej moci

Štátnu moc možno vykonávať rôznymi metódami.
Podľa toho, ako štát pristupuje k právu a k občanom, rozlišujeme demokratické a nedemokratické režimy.

a) Demokratické režimy

V demokratickom štáte:

• funguje vláda práva (právny štát),
• štátna moc chráni slobodu, dôstojnosť a práva občanov,
• právom sú viazaní všetci – občania aj štátna moc,
• platí rovnosť pred zákonom,
• štát rešpektuje princíp „teórie spojených nádob“ – teda rovnováhu medzi právami a povinnosťami.

V demokratickom režime sú zákony záväzné pre každého a ich cieľom je zabezpečiť spravodlivosť, slobodu a ochranu jednotlivca pred svojvôľou moci.

b) Nedemokratické režimy

Naopak, nedemokratické režimy sú založené na:

• autoritatívnej moci,
• násilí, terore a manipulácii,
• zneužívaní právneho vedomia obyvateľov.

Takéto štáty formálne deklarujú ľudské práva, no v praxi ich porušujú – a to aj v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohodami.
Dochádza teda ku konfliktu medzi právnym systémom štátu a medzinárodnými štandardmi ľudských práv.

Formy bezprávia

Bezprávie môže mať rôzne formy, podľa toho, ako je uplatňované:

1. Zákonné bezprávie

– štát vytvára zákony, ktoré sú síce formálne platné, ale porušujú základné ľudské práva,

– ide o zneužitie právnej normy na legitimizáciu nespravodlivosti,

– typické pre totalitné systémy, kde sa nezákonné konanie legalizuje prostredníctvom zákona.

2. Nezákonné bezprávie

– štátna moc deklaruje určité princípy, no v praxi koná opačne,

– príkladom sú policajné alebo totalitné štáty, kde štát:

• potláča opozíciu,
• zneužíva bezpečnostné zložky,
• používa donucovacie prostriedky a zastrašovanie,
• likviduje svojich odporcov.

Typické znaky:

• prenasledovanie potenciálnych nepriateľov,
• porušovanie osobných slobôd,
• cenzúra, propagandistická manipulácia, kontrola spoločnosti.

Historické príklady deformácie právneho vedomia

Lenin – Sovietsky zväz

• počas vlády V. I. Lenina boli odporcovia režimu deportovaní do pracovných táborov (gulagov),
• štát legitimizoval násilie ako „obranu revolúcie“, čím zneužíval právny systém na represiu.

Hitler – nacistické Nemecko

• Adolf Hitler vytvoril fašistickú diktatúru, v ktorej sa právo stalo nástrojom totalitnej moci,
• zákony umožňovali prenasledovanie a likvidáciu oponentov,
• vznikli pracovné a koncentračné tábory,
• celé právne vedomie spoločnosti bolo deformované propagandou a ideológiou nadradenosti.

Fašistický a komunistický totalitný štát

• spoločným znakom oboch režimov je popieranie právneho štátu,
• vládne špičky si prisvojili absolútnu moc,
• zákony slúžili ako nástroj moci, nie spravodlivosti.

Dôsledky deformácie právneho vedomia

• Strata dôvery občanov v spravodlivosť a štát,
• Zneužívanie zákonov na potláčanie odporu,
• Porušovanie základných práv a slobôd,
• Zastrašovanie obyvateľstva a obmedzenie slobody prejavu,
• Rozklad spoločenskej morálky, pretože občania strácajú zmysel pre dobro, spravodlivosť a pravdu.

V dôsledku deformácie právneho vedomia sa spoločnosť mení na neslobodnú a ovládanú strachom.

Zhrnutie

Deformácia právneho vedomia znamená, že právo prestáva byť nástrojom spravodlivosti a stáva sa nástrojom moci a útlaku.
V demokracii je cieľom práva chrániť človeka, v totalitných režimoch ho však štát používa na jeho ovládanie.

Rozdiel medzi demokratickým a nedemokratickým režimom: