Vzťah filozofie a špeciálnych vied

Vzťah filozofie a špeciálnych vied

Úvod

Filozofia patrí medzi najstaršie formy ľudského poznania.
Jej cieľom je hľadať pravdu, múdrosť a pochopenie sveta i človeka.
Zrodila sa z potreby vysvetliť pôvod, zmysel a poriadok sveta, najskôr prostredníctvom mýtov, neskôr racionálnym myslením.

Slovo filozofia pochádza z gréckeho philosophia – láska k múdrosti (philein = milovať, sophia = múdrosť).
Termín ako prvý použil Pytagoras, ktorý sa nechcel nazývať mudrcom (sophos), ale len milovníkom múdrosti(philosophos).

Počiatky filozofie

Najstaršie filozofické myšlienky vznikali v starovekých civilizáciách, kde sa prelínala filozofia, náboženstvo a etika:

• India – Budha

  – jeho učenie spájalo náboženské a filozofické prvky, bolo zamerané na mravnosť, utrpenie a cestu k osvieteniu.

• Čína – Konfucius

  – spojil filozofiu a etiku, kládol dôraz na morálne správanie, úctu, poriadok a harmóniu v spoločnosti.

Filozofia v antike

Skutočná filozofia v dnešnom zmysle slova vznikla v Grécku a Ríme okolo 6. storočia pred Kristom.
Gréci sa ako prví pokúsili vysvetliť svet pomocou rozumu, nie mýtu či viery.

V tomto období sa filozofia oddelila od mýtického myslenia a stala sa vedeckým spôsobom uvažovania o skutočnosti.
Začala sa pýtať:

• Čo je svet a ako vznikol?
• Aký je zmysel života?
• Čo je dobro, pravda a spravodlivosť?

Filozofia teda predstavovala najvyšší stupeň ľudského poznania, ktoré bolo zamerané na skúmanie skutočnosti prostredníctvom rozumu.
Vznikla pre človeka a kvôli človeku, aby mu pomohla pochopiť seba samého a svet, v ktorom žije.

Filozofia ako univerzálna veda

V staroveku bola filozofia chápaná ako univerzálna veda, pretože zastrešovala všetky oblasti poznania – od matematiky cez fyziku až po etiku.
Zahrňovala v sebe všetky poznatky o prírode, spoločnosti a človeku, pretože ostatné vedy ešte neexistovali samostatne.

Filozofi každej epochy sa snažili:

• hľadať pravdu,
• analyzovať základné otázky života,
• hodnotiť svet pojmovo a racionálne,
• a formovať vedecké poznanie ako také.

Aristoteles a oddelenie vied od filozofie

K zásadnému zlomu došlo v 4. storočí pred Kristom, keď sa začali z filozofie vyčleňovať jednotlivé vedné disciplíny.
Najvýznamnejšiu úlohu v tomto procese zohral Aristoteles, žiak Platóna.

Aristoteles ako prvý systematicky rozdelil vedy a ukázal, že:

• filozofia je základňa všetkých vied,
• z nej sa postupne oddeľujú špeciálne (čiastkové) vedy,
• prvky filozofie sa však zachovávajú v každej vede – pretože každá veda má svoj filozofický základ.

Navrhol, aby sa z filozofie vyčlenili prírodné vedy ako fyzika, matematika a biológia,
zatiaľ čo spoločenské a duchovné vedy (etika, psychológia, estetika, kultúra, náboženstvo) zostali súčasťou filozofického uvažovania.

Vznik špeciálnych vied

Postupne sa vytvoril pojem špeciálne vedy – teda samostatné vedné disciplíny, ktoré nadväzujú na filozofiu, ale skúmajú konkrétnu oblasť reality.

Podľa Aristotelovho základu ich delíme na:

1. Reálne (prírodné) vedy

• biológia, fyzika, chémia, geológia,
• neskôr aj ekonomické a kultúrne vedy (dejiny, umenie),
• sú založené na pozorovaní, experimente a empirickom poznaní,
• skúmajú realitu prostredníctvom zmyslov a rozumu.

2. Formálne (abstraktné) vedy

• patria sem logika, matematika a dialektika,
• zaoberajú sa abstraktnými vzťahmi, štruktúrami a pravidlami myslenia,
• nepoužívajú pozorovanie, ale čisté racionálne uvažovanie.

Vzťah filozofie a špeciálnych vied

Filozofia a špeciálne vedy sú vzájomne prepojené a navzájom sa dopĺňajú:

• Filozofia skúma všeobecné princípy bytia, poznania a morálky,
  kým špeciálne vedy skúmajú konkrétne oblasti reality (napr. fyziku, spoločnosť, jazyk, psychiku).
• Filozofia kladie základné otázky, ktoré špeciálne vedy rozvíjajú a konkretizujú.
• Každá veda má svoj filozofický základ, pretože musí vychádzať z určitých predpokladov o pravde, existencii a poznaní.

Inými slovami:
Filozofia poskytuje základné rámce myslenia, špeciálne vedy poskytujú fakty.
Filozofia teda spája všetky poznatky do uceleného obrazu sveta.

Zhrnutie

Filozofia a špeciálne vedy spolu tvoria súvislý systém poznania.
Kým filozofia sa pýta „prečo“, špeciálne vedy skúmajú „ako“.