
Materializmus a idealizmus
Materializmus a idealizmus
Úvod
Filozofia od svojho počiatku hľadá odpoveď na základnú otázku bytia – čo je prvotné: hmota alebo vedomie? Táto otázka sa nazýva ontologická otázka (z gréckeho ontos – bytie, logos – náuka). Odpovede na ňu rozdeľujú filozofiu na dva základné smery: materializmus a idealizmus.
Oba smery sa zaoberajú pôvodom sveta, jeho podstatou a vzťahom medzi hmotou a duchom
(vedomím).
Ich spory patria k najdôležitejším otázkam dejín filozofie.
Základná filozofická otázka
Znie: Aký je vzťah medzi hmotou a vedomím?
- Ak sa za prvotnú považuje hmota, hovoríme o materializme.
- Ak sa za prvotné považuje vedomie, idea alebo duch, hovoríme o idealizme.
Materializmus
Podstata
Materializmus (z lat. materia – hmota)
tvrdí, že základom všetkého jestvujúceho je hmota.
Všetko duchovné, psychické či ideové je len produktom
hmoty, teda druhotné.
Svet podľa materialistov nebol stvorený, ale existuje od
vekov, neustále sa vyvíja a riadi sa zákonmi prírody.
Materializmus teda uznáva, že:
- hmota existuje nezávisle od vedomia,
- vedomie je odrazom hmotného sveta,
- príroda je večná a nekonečná,
- svet možno poznať prostredníctvom rozumu a skúsenosti.
Predstavitelia
- Thalés z Milétu – považoval vodu za prapodstatu všetkého bytia.
- Anaximandros – tvrdil, že základom sveta je apeirón (nekonečno, neurčitá pralátka).
- Anaximenes – za prapodstatu sveta považoval vzduch, z ktorého všetko vzniká a do ktorého sa všetko vracia.
Neskôr materializmus rozvíjali aj:
- Demokritos – učenie o atómoch ako základných časticiach všetkého bytia.
- Epikuros – spájal materializmus s etikou šťastia a miernosti.
- Karl Marx a Friedrich Engels – vytvorili dialektický materializmus, ktorý vysvetľuje svet ako hmotný a neustále sa meniaci proces.
Idealizmus
Podstata
Idealizmus (z gréc. idea – myšlienka) tvrdí, že
základom všetkého jestvujúceho je duch, vedomie, myšlienka alebo idea.
Hmota je podľa idealistov závislá od
vedomia – vzniká, existuje a mení sa na základe duchovného princípu.
Idealizmus uznáva, že:
- vedomie je prvotné, hmota je od neho odvodená,
- svet je produktom ideí alebo ducha,
- skutočnosť môžeme pochopiť iba prostredníctvom rozumu, nie zmyslov.
Druhy idealizmu
- Subjektívny idealizmus – vychádza z presvedčenia, že realita závisí od vedomia
jednotlivca.
Skutočnosť existuje len v našich vnemoch a predstavách.
Predstaviteľ: Sokrates – kládol dôraz na vnútorné prežívanie a poznanie seba samého („poznaj sám seba“) - Objektívny
idealizmus – tvrdí, že nad jednotlivým človekom existuje všeobecná idea alebo duch,
ktorý je zdrojom všetkej reality a poznania.
Predstaviteľ: Platón – rozlišoval svet ideí (večný, dokonalý, pravý) a svet zmyslových vecí (pominuteľný, nedokonalý).
Porovnanie materializmu a idealizmu
| Kritérium | Materializmus | Idealizmus |
|---|---|---|
| Prvotný princíp | Hmota | Vedomie, idea, duch |
| Vzťah hmoty a vedomia | Vedomie je produktom hmoty | Hmota je produktom vedomia |
| Pôvod sveta | Svet vznikol z hmoty, je večný | Svet je výsledkom duchovného princípu |
| Poznanie | Poznanie vychádza zo skúsenosti a rozumu | Poznanie vychádza z rozumu a ideí |
| Predstavitelia | Thalés, Anaximandros, Anaximenes, Demokritos, Marx, Engels | Sokrates, Platón, Hegel, Berkeley, Descartes |
Spoločné črty a význam
Aj keď sú materializmus a idealizmus protichodné smery, spája ich:
- snaha vysvetliť podstatu sveta a existencie,
- úsilie pochopiť vzťah medzi človekom, prírodou a duchovnom,
- vplyv na formovanie ďalších filozofických smerov – napríklad racionalizmus, empirizmus, existencializmus či marxizmus.
Tieto dva smery sa dopĺňajú – materializmus zdôrazňuje
realitu a skúsenosť, kým idealizmus myslenie a ducha.
Spolu tak vytvárajú rovnováhu medzi
vonkajším svetom a vnútorným životom človeka.
Zhrnutie
Materializmus:
– svet je hmotný,
– vedomie je odvodené od hmoty,
– všetko sa dá vysvetliť prírodnými zákonmi.
Idealizmus:
– svet je duchovný,
– hmota je produktom vedomia,
– všetko sa dá pochopiť cez myšlienky a rozum.
Záver
Rozpor medzi materializmom a idealizmom predstavuje základný filozofický problém, ktorý pretrváva dodnes. Otázka, či je prvotná hmota alebo vedomie, formuje celé dejiny filozofie.
V skutočnosti však obe strany prispievajú k pochopeniu sveta – hmota bez ducha by bola slepá a duch bez hmoty prázdny.