– predstavujú skupinu občanov, ktorý majú spoločné záujmy a snahu participovať na moci a
riadení
– význam spočíva vtom, že stabilizujú politickú moc, reprezentujú prirodzený pluralizmus,
zároveň umožňujú konkurenciu medzi politickými stranami
– spontánne, neformálne stretnutia občanov
– nezúčastňujú sa na politickej moci, zúčastniť sa môžu len vstupom do parlamentu
– vznikajú s cieľom uspokojiť svoje potreby a preto vyvíjajú nátlak na vládu a parlament (aby
ich problémy riešili)
– všetky zoskupenia alebo združenia občanov ktoré nechcú priamo vstupovať do politiky, ale
spájajú ich ekonomické existenčné záujmy
– najväčší vplyv na štátnu politiku majú výrobné družstvá a odborné družstvá (presadzujú
záujmy zamestnancov)
– totalitická vláda ROH (revolučno-odborové hnutia)
-presadzujú občianske záujmy neekonomického charakteru, tieto záujmy sú rôznorodejšie
ako v ekonomických
– nesúvisia s profesijným zameraním občana, ktorý si môže vyberať združenie podľa
aktuálnosti problému
– najznámejšie: organizácie mládeže, žien, miest a obcí , ekologické, na ochranu ľudských
práv
masovokomunikačné prostriedky
– dodávajú aktuálne informácie a sprístupňujú vedomosti, vzdelanie
– odovzdávanie určitej normy, hodnoty sociálneho a politického charakteru
– úzko súvisia s nátlakovými skupinami
– ich povinnosťou je pravdivo informovať