– klasické obdobie gréckej filozofie
– je nazývané aj „Socratovské“
– filozofia je sústredená v Aténach
– paradoxom je, že Grécko spoločensko-politicky upadá a stráca samostatnosť- z duchovnej stránky je to zlý vek filozofie
– predstavitelia tohto obdobia: Sokrates, Platón, Aristoteles
Sokrates:
– bol jeden s najväčších osobností v celých dejinách, Cicero o ňom povedal že priniesol filozofiu z nebies na zem
– pochádzal z obyčajnej rodiny- otec bol sochár (aj Sokrates sa vyučil za sochára) a matka bola pôrodná babica- jej zamestnaním bol nadchnutý
– svoju filozofiu pomenoval podľa matkinho povolania- MAIEUTIKA (pôrodnícke umenie)
– chcel pomáhať ľuďom pri zrode ich vlastných myšlienok
– nebol rodinne založený, nevedel uživiť svoju rodinu
– jeho manželka, Xantipa, bola preslávená svojou nekontrolovateľnou hystériou
– Sokrates pôsobil ako vyrovnaný muž- najviac sa to prejavilo keď sa ocitol na hranici smrti- (dostal sa do konfliktu s vtedajšou mocou lebo nesúhlasil s demokraciou kvôli čomu bol obvinený z bezbožnosti a z kazenia mládeže) odmietol útek a pred vypitím jedu predniesol duchaplné reči ktoré nemali nič spoločné so sebaľútosťou
-v dialógoch sa využívala metóda sokratovskej irónie zložená z 3 častí:
– náhodne oslovil okoloidúcich (najmä ľudí z vyššej vrstvy ktorý sa správali
nadradene) a začal im klásť banálne otázky vyvolávajúce úsmev, postupne sa
pýtal na stále zložitejšie veci- na spravodlivosť, dobro..., popri tom hral
nevedomého ktorý sa chce poučiť
2.maieutická časť: dotyční si museli priznať, že slová ktoré bežne používajú nevedia
vlastne vysvetliť, nasledovala dôležitá časť- hľadanie odpovede- Sokratovi
záležalo na tom, aby každý sám svojim myslením našiel odpoveď (on odmietal
pomôcť) a ukončil to svojou známou skeptickou vetou: „Viem, že nič neviem“
3.definícia: išlo o charakterizovanie pojmu, určenie nejakej morálnej hodnoty
– hlavnú pozornosť Sokrates orientoval na človeka a jeho poznanie
– prostredníctvom výzvy „Gnothi seauton“ –„Poznaj sám seba“ má človek smerovať k všeobecnej blaženosti a vnútornej harmónii
– poznávanie nechápal samoúčelne, tvrdil, že človek vlastným myslením a konaním musí pochopiť čo je dobro a ak to nepochopí nemôže viac konať zlo
„Daimonion“– vnútorný hlas- svedomie