Stoici

Stoici

– ich teória je spojivom medzi pohanskou, anglickou a kresťanskou filozofickou školou

– predznamenávajú hodnotenie správania človeka v kresťanskom duchu

– stoici usporiadali do systematickej teórie pomerne nevyzreté názory Kynikov

– mali názov od slova „steapokilé“ –farebná stĺpová sieň

– učilo sa v priestranných stĺpových sieňach

– zakladateľ- Zenón

Členovia: Chrisipos, Seneca (učiteľ Nera), Marcus Aurelius (jeden z najlepších rímskych cisárov, napísal knihu „ Hovorím k sebe samému“ , mal syna „Comodu“), Epiktetos

– princípy etiky Stoikov vyplývajú z ich celkového filozofického stanoviska, najmä z výsledkov skúmania vo fyzike a logike

-logika –poznanie je založené na výsledkoch zmyslových predstáv

– fyzika= príroda; vychádza z Herakleita (oheň je základom sveta, svet je v neustálej zmenej a najviac sa podobá ohňu výrok: „Tento svet nestvoril nikto z bohov ani z ľudí, ale vždy bol, je aj bude večne živým ohňom zapaľujúcim a zhasínajúcim podľa miery“)

-logos- miera a zákon všetkých vecí ktoré určujú chod sveta

-etika- je to ataraxia (stav úplného duševného pokoja ktorý dosahuje mudrc) –máme sa ju snažiť dosiahnuť za každú cenu, a nemáme reagovať na podnety z vonka so vzrušením

– niektorí Stoici zastávajú názor že „ Život človeka je čiastočne predurčený“

– základná kategória pre nich je cnosť; kapacita vôle ktorá ovplyvňuje naše činy a konanie

– najvyžšia cnosť -osobná autonómia– pokoj

Apatia- ľahostajnosť ktorá protirečí harmónii a pokoju

– môže byť prospešná keď má človek veľa problémov