Hlavné filozofické disciplíny
hlavné filozofické disciplínyHlavné filozofické disciplíny sú dve:
1.) ontológia (to on = bytie) – teória bytia. Zakladateľom ontológie bol PARMENIDES. Ontológia nám kladie otázku kto stvoril / z čoho vznikol svet? = 1. základná filozofická otázka – na túto otázku odpovedajú všetci filozofi:
· materializmus – filozofický smer považujúci hmotu za prvotnú a vedomie za druhotné, svet vznikol sám zo seba, evolučná teória
· idealizmus – filozofický smer považujúci vedomie (božie) za prvotné a hmotu (stvorenú bohom) za druhotnú, boh stvoril svet podľa svojich predstáv. Z hľadiska počtu základov existujú tri smery:
® monizmus – existuje len hmota (všetko, čo je na svete je boh)
® dualizmus – existuje aj hmota, aj vedomie
® pluralizmus – existuje štyri a viac základov
2.) gnozeológia (epistemológia, noetika; gnosis/episteme/noensis = poznanie) – teória poznania. Zakladateľom gnozeológie (a dialektiky) je HÉRAKLEITOS z EFEZU (u neho znamená dialektika aj rozhovor, svet chápe v pohybe – všetko je pominuteľné, tečie, mení sa, plynie, vlastnosti vecí sú relatívne). Gnozeológia nám kladie otázky:
· je svet poznateľný a do akej miery? = 2. základná filozofická otázka – filozofi sa delia do:
® gnosticizmus – svet je poznateľný
® agnosticizmus – svet je nepoznateľný
® skepticizmus – pochybovanie o možnosti spoznať svet
· čo je to poznanie?
Poznanie je subjektívny odraz vonkajšej reality vo vedomí človeka. Môže byť:
® empirické (aposteriórne) – vychádzajúce zo skúsenosti
® racionálne = abstraktno-logické (apriórne; a priori = neviem sa vyjadriť) – bez skúsenosti
Celé poznanie sa odohráva a je založené na základe odrazu skutočnosti v našom vedomí, nie všetci odrážame realitu rovnako alebo zrkadlovo (neadekvátne poznanie). Stupne poznania sú:
® zmyslové
® racionálne
® prax (overenie) – historicko-spoločenská prax
Pri poznaní rozlišujeme:
® objekt poznania – to, čo je poznávané
® subjekt poznania – ten, kto poznáva
Odraz je zobrazenie reality vo vedomí človeka na základe poznania, je to schopnosť materiálnych štruktúr s rôznou úrovňou relatívnej reprodukovateľnosti reagovať na vonkajšie a vnútorné podnety
· ktoré poznanie je dôležitejšie – zmysly alebo rozum? – podľa toho delíme filozofické smery na:
® racionalizmus – absolutizovanie a uprednostňovanie rozumu (ratio = rozum)
® empirizmus – zdôrazňovanie empírie (skúsenosť a experiment)
9 senzualizmus – krajný empirizmus, za jedinú zmyslovú skúsenosť považujú zmyslový materiál vo vedomí
Dialektika môže byť:
1.) rozhovor = dialogemai – schopnosť logicky viesť rozhovor, argumentovať, hádať sa – používaná
SOKRATOM a ZENÓNOM z ELEY
2.) metóda poznania sveta z hľadiska neustáleho pohybu-zmeny – HERAKLEITOS z EFEZU
3.) Heiglovo chápanie – na základe protikladov a špirálovitého vývoja (téza, antitéza, syntéza)
Metafyzika (gr. meta = za) – opak dialektiky, zakladateľ ANDRONIKOS z RHODU, triedil Aristotelove spisy – spisy o nemennosti sveta dal za fyziku, metafyzika je metóda poznania sveta, svet chápe strnulo a nemenne
Zones.sk – Najväčší študentský portál