Ekonomická teória

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 951 slov
Počet zobrazení: 3 142
Tlačení: 331
Uložení: 335
ekonomická teória
Vznik ekonómie siaha do antického Grécka (5.st.pr.Kr.) kedy Aristoteles študoval 158 štátov polis (zvyky, obyčaje, hospodárenia). Ekonómia (oikos = dom, hospodárstvo, nomos = zákon, obyčaj → oikonómia = zákony domáceho hospodárstva → ekonómia = politická ekonómia). V stredoveku sa Tomáš Akvinský zaoberal prácou, hodnotou tovaru. Obdobie merkantilizmu (manufaktúry) = colbertizmus bol založený na aktívnej obchodnej bilancii – prevaha vývozu nad dovozom. Obdobie fyziokratizmu – základom hospodárstva krajiny je pôda („práca je otcom a pôda je matkou bohatstva ”).

Adam Smithliberalista (sloboda človeka, obchodovania, podnikania, sloboda voľnej konkurencie), tvorca nových teórií v dobe, v ktorej žil. V r. 1776 napísal dielo „Bohatstvo národov“ → vznik ekonómie ako vedy. Nesúhlasil ani s merkantilistami, ani s fyziokratmi. Hlavnou myšlienkou Smithovej teórie bol fakt, že štát by do ekonomiky vôbec nemal zasahovať. Presadzoval teóriu nazývanú aj neviditeľná ruka trhu, ktorá dáva odpoveď na základné ekonomické otázky. Na rozdiel od fyziokratov bol presvedčený, že práca je rovnocenným výrobným faktorom a že deľba práce povedie k výraznému zvýšeniu produkcie. Neskorší ekonómovia, ako napríklad Thomas Malthus a David Ricardo, sa zamerali na zdokonaľovanie Smithovej teórie, takže sa z nej vyvinula klasická ekonómia, ktorá neskôr poskytla základ modernej ekonómii. Malthus rozvinul Smithove myšlienky o preľudnení a Ricardo veril v „železný zákon miezd“- že preľudnenie zabráni mzdám prekročiť hranicu existenčného minima. Smith požadoval zvyšovanie miezd adekvátne zvyšovaniu produkcie. Tento názor v je súčasnosti považovaný za vhodnejší. Zákon vzácnosti výrobných zdrojov- spoločnosť musí rozhodnúť, ako výrobné faktory rozdeliť pri výrobe jednotlivých výrobkov- vyjadruje, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. Ťažiskom diela „Bohatstvo národov“ je myšlienka, že voľný trh, hoci vyzerá chaoticky a neviazane, je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov takzvanou „neviditeľnou rukou“. Ak sa vyskytne nedostatok nejakého statku, vzrastie jeho cena, čo motivuje výrobcov produkovať viac tohto druhu statku, a tak sa samovoľne vyrieši jeho pôvodný nedostatok na trhu. Väčšia konkurencia medzi výrobcami a väčšia ponuka zasa vedú k zníženiu ceny produktu na úroveň jeho produkčných nákladov, čo je takzvaná „prirodzená cena“. Smith veril, že hoci sú ľudia často vedení lakomstvom a sebeckými pohnútkami, konkurencia na voľnom trhu pôsobí v prospech spoločnosti ako celku. Predsa si však zachovával ostražitý postoj voči obchodníkom a bol proti vytváraniu monopolov. Je autorom teórie pracovnej hodnoty tovaru - určil, že hodnota tovaru je určovaná prácou, ktorá je potrebná na výrobu daného tovaru. Úlohou štátu je len:
· ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom
· udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny
· budovať a udržiavať verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivec, pretože sa nevyplácajú – infraštruktúra, ...
 
David Ricardo – zástanca liberalizmu, v r. 1817 vyšlo jeho najznámejšie dielo „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“. Toto dielo je považované za jedno z najvýznamnejších diel ekonómie. Nadviazal na Smithovo učenie. Bol zástancom otvorenej trhovej ekonomiky a slobody obchodu. Ricardo vytvoril teóriu hodnoty a z nej vychádzal pri tvorbe teórie komparatívnych výhod = krajina (ekonomika) sa bude špecializovať na výrobu tých tovarov, pri ktorých výrobe dosahuje nižšie komparatívne výhody ako partnerská krajina. Každá krajina sa bude špecializovať na produkciu takého tovaru, ktorý dokáže vyrábať za porovnateľne nižšie náklady. Taktiež je autorom pracovnej hodnoty tovaru, ktorá sa skladá z:
· konkrétna = živá práca
· abstraktná práca = amorfizácia strojov a zariadení = minulá (mŕtva) práca
 
Ekonómia = teória je spoločenská veda, ktorá sa zaoberá výrobou materiálnych statkov na rôznych stupňoch vývoja ľudskej spoločnosti. Ekonómia študuje, analyzuje spôsob akým ľudia využívajú vzácne, obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu tovarov a služieb a ako si tieto tovary a služby vymieňajú, spotrebujú.
Ekonómia sa delí na:
1.) mikroekonómia - skúma správanie sa jednotlivcov, študuje malé hospodárske subjekty (pr. domácnosti, podniky), cez ne rieši, alebo poukazuje na niektoré ekonomické javy (pr. nezamestnanosť)
2.) makroekonómia – študuje veľké hospodárske subjekty, študuje hospodárstvo, ekonomiku ako celok, cez ne (jeden veľký podnik) poukazuje na rast ekonomiky alebo pokles ekonomiky
· HNP = hrubý národný produkt
· HDP = hrubý domáci produkt
3.) pozitívna ekonómia – vysvetľuje, hodnotí a popisuje ekonomický stav štátu, zároveň poskytuje návrhy ako zlepšiť ekonomický stav, všíma si niektoré ekonomické stavy (nezamestnanosť, ...)
4.) normatívna ekonómia – to isté ako pozitívna, ale berie do úvahy etické morálne hľadisko, zároveň poskytuje odporúčania, ako daný ekonomický stav vylepšiť
 
Ekonómia ako veda sa člení na:
1.) všeobecná ekonomická teória – dejiny ekonomického myslenia, teória ekonómie (vymedzuje základné ekonomické pojmy), hospodárska ekonómia
2.) úsekové (odvetvové) disciplíny – ekonómia priemyslu, ekonomika obchodu, ekonómia bankovníctva
3.) prierezové ekonomické disciplíny – manažment, účtovníctvo, bankovníctvo, poisťovníctvo  
 
Ekonómia používa metódy:
1.) kvantitatívne a kvalitatívne – makroekonómia používa tzv. makroekonomické ukazovatele stavu ekonomiky: hrubý domáci produkt (HDP), čistý domáci produkt (ČDP), hrubý národný produkt (HNP), národný dôchodok (ND), mikroekonómia – kvalita výrobkov nemôže byť na úkor kvantity
2.) pozitívne a normatívne – využíva ich pozitívna a normatívna ekonómia
3.) tvorba pracovných modelov – ekonómovia robia rôzne štatistiky, prognózy budúceho vývoja NH, plánovanie výroby
 
Ceteris paribus = ekonomické javy a procesy sa musia skúmať v rovnakých podmienkach
Klam „post hoc” = ak jav B nasleduje za javom A, neznamená to, že jav A je príčinou javu B
Omyl kompozície = to čo platí pre jednotlivca, neznamená, že to platí pre celú spoločnosť (ak na daný ekonomický jav reaguje len jeden živnostník, nemusia tak reagovať všetci)  
 
Ekonomický zákon vzácnosti hovorí, že niektoré statky sú vzácne preto, lebo zdroje na ich výrobu sú obmedzené (zdroje výrobných faktorov sú kapitál, pracovná sila a prírodné zdroje ). Keďže výrobné zdroje každej krajiny sú značne obmedzené, spoločnosť musí zvažovať, čo bude vyrábať a musí sa rozhodovať medzi viacerými možnosťami, napr. ak zvýši výrobu áut, zníži výrobu potravín.
 
Alternatívne náklady na výrobu tovarov a služieb sú merané nákladmi tých statkov a služieb, ktorých sa spoločnosť musela vzdať na výrobu iného druhu tovarov
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.018